KM pre všetkých 2004

V Jablonovom sme naraz len počuli reprodukované slovo a prvé čo ma napadlo, HorkýžeSlíže: "Výkupujem stáre košky, perjééé, výkupujem staré košky, perjééé.....", v protismere išiel starý hrdzavý tmavý žigulák s reprákom na streche. To sme sa pobavili. :-) Po Pernek sa nám našťastie nič zaujímavé neprihodilo a tak mi za Pernekom Marián vraví, aby som ho hore počkal. To som aj od začiatku plánoval, že si v bufete drbneme kofolečku. S prekvapením však zisťujem, že mi to hore ide celkom dobre, takmer ako za starých čias. :-) Priemerka 20 km/h a ani som sa veľmi nespotil. Takto by mi to mohlo jazdiť stále. :-) Zaujímavé bolo, že počas stúpania z Perneku som videl dvoch maníkov s motorovými pílami, ako sa vybrali do lesa a trošku vyššie pri aute zaparkovanom na odpočívadle sa ozývali z lesa charakteristické zvuky sekier. Len zneli trosku plechovejsie, akoby sekali skalu, a nie stromy.

Hore v bufete sedel Dušan s priateľmi a pochlastávali. On pivo, zbytok kofču. Po chvíli došiel aj úplne mokrý Marián. Dal si tiež kofču. Posedeli sme, ohriali sa a vyrazili dole. Cez Viničné, oba Groby, Vajnory domov to dalo 85 kilometrov v relaxačnom tempe za 3 hodinky. Obaja sme si nohy cítili a Marián mal toho na dvojtýždňový výpadok tak akurát. Mne sa išlo v rámci možností dobre, aj keď som si nerád uvedomoval všetky limity, ktorými ma sprevádza záver tejto sezóny. Nohy mi ani na chvíľu nechcú ísť totálne naplno. :-(
Na budúcu sezónu s tým budem musieť niečo urobiť.

Marián išiel domov a ja som išiel ešte pozrieť akciu na cyklistickom štadióne na Tehelnom poli s nepríjemným názvom "Posledný kilometer". Ktokoľvek si tam môže vyskúšať kilometer s pevným štartom.

Najprv som očumoval, ako si to medzi sebou rozdávajú najmladšie nádeje. Zaujala ma malá cyklistka, o ktorej vravel štartér, že je prvýkrát tu na ovále a celkom dobre jej to ide. Aj ja som čumel ako dokáže z dlhými nožičkami naplno dupať do bicykla, ktorý vyzeral aspoň raz taký veľký ako ona. Keď už dobrých 20 adeptov absolvovalo ovál, skúsil som sa teda prihlásiť aj ja. Aspoň uvidím, ako to pôjde. Ešte som sa skúsil trošku zahriať na valcoch. Srandovné bolo, keď som chvíľu rozmýšlal a nemohol si spomenúť, kam ide zadné a kam predné koleso. Ešteže mi od stola kričal pánko nad gulášom, že stojím naopak. Grácias. :-)

No a potom už len čakanie, kým prídem na rad.
Prilbu mi požičali a postavil som sa na štart. Odštartovať sa mi podarilo celkom dobre a prvé kolečko z troch sa mi išlo naozaj dobre. Potom mi začali problémy. Nohy nenavyknuté na ťažké prevody vo frekvenčnom tempe začali hasnúť. Druhé kolo som ešte ako tak držal ale v treťom to už išlo poriadne tuho. Dokonca som musel zhodiť veľkú pílu aby som aspoň došiel v 37 km/h. :-)

Prekvapilo ma, že tentokrát štartér neohlásil môj čas. Nič. Naraz len počujem, že sa má pripraviť ďalší pretekár. To sa mi akosi nepozdávalo. Dal som si guláš a išiel pozerať, ako vyzerá práca štartéra, reportéra a zapisovača v kumulovanej funkcii. V priestore depa sa už objavilo kopec známych "ksichov" z rôznych cyklistických akcii, ako napríklad Neštichácka časovka. Aj som bol preto zvedavý, za koľko spravia tri okruhy Ščasnár alebo Šmýkal.

Jazda na ovále je trošku iná ako taká časovka na Neštich alebo hrádza. Pôvodne som si myslel, že budem využívať klopenú dráhu na rýchle naberanie rýchlosti pri zjazdoch z výšky. Nakoniec ma napadlo, že aj hore sa budem musieť nejako dostať, takže mi to uberie čas aj síl. Prekvapil ma aj trošku vytrasený povrch. Myslel som si, že to bude rovné ako sklo.

Na záver som si ešte dal guláš a pozoroval popri tom meranie časov ostatných pretekárov. Pozrel som si aj svoj čas vo výsledkoch. Nakoniec mi Šmýkal naložil "iba" 5 sekúnd s časom 1:27. :-) Nabudúce zvolím inú taktiku ako som jazdil dnes. Dúfam, že aj čas bude potom lepší. :-)