Slovenská jar 2004

Piatok 

V týchto stanoch chcú tí Kórejci vyrábať pre nás tie autá? No to sú ale blázni
Aj mi to vyhovuje, lebo trasa vedie lokalitou, kde bude mať KIA automobilku. Pofotil som to teda, a makal ďalej. Počas jazdy ma napadlo, že Citrón mohol ísť so mnou ale ako sa začal vykrúcať asi týždeň pred termínom, tak som ho nakoniec ani nezavolal. Nech si ten radšej vymetá putyky na hrádzi. :-)

Cesta mi ubieha náramne fajn a celkom rýchlo sa dostávam na odbočku smerom na Starú Bystricu. Minule som sa nevedel dočkať a teraz to ide ako po masle. Áut ubudlo a len výnimočne sa nejaké objaví. Prvé stúpanie sa dá vystúpať ale nie je to bez problémov. V horúčave som sa tu raz skoro uvaril. Po zjazde dole som sa chystal konečne odfotiť ten kostol v Radôstke, ktorý vyzerá skôr ako sektárska hacienda ako boží stánok.

Odfotil som teda a pokračoval ďalej. Po odbočení doprava na Vychylovku sa mi do chrbta oprel vietor a razom som fičal 35 km/h. To potom inak ubieha cesta, keď sa mi pred očami mihajú dediny, kopce, doliny..., poludníky, rovnobežky,... :-) Potom ma napadne, že by som hádam mohol jednu bagetku zmastiť do seba. Čo nevidieť príde stúpanie na sedlo Demänová a nerád by som sa uprostred trápil. Najmä, ak mi to teraz tak dobre ide.

Najviac ma teší, že sa už nemusím zdržiavať čumením do mapy a hútať, kade treba ísť. Keď som išiel tadiaľto prvý raz, tak to veruže trvalo, kým som to našiel. Značenie tu nie je bohvieaké. Až sa niekto dostane na tú správnu cestu, nebude veriť, že vedie do Oravskej Lesnej. Aspoň dovtedy, kým sa tam po nej dostane. Toto stúpanie je veľmi pekné. Škoda toho do....ného asfaltu. Ale dá sa.

Zistil som, že mi dochádza pitie. Pamätal som si, že kdesi hore je pramienok a z dreveného žliabku sa dá načapovať. Ešte treba zdolať dve serpentínky. Žliabok sa asi v dôsledku tuhej zimy rozpadol a tak budem musieť vydržať.

Zapichávam bike do snehu a idem telefonovať. Najprv kamoške, ktorá býva dole pri Námestove a potom so sestrou. Ani nevie, že som si išiel zabajkovať. Referujem jej, aké je tu fasa slnečné počasie a celkom prijateľná teplota. Vraj mám narobiť nejaké fotky, nech mi verí. Tak sa pri tom telefonáte aj odfotím, nech je sranda. Snehu je tu naozaj dosť a mať tak bežky, možno by som si dal povedať.

Zaujímavé, koľko áut tu chodí. Dlho dlho nič a potom aj 7 áut naraz. Akoby niekto nevedel trafiť a zaháknu sa o nejakého domorodca. No určite by som nečakal od nejakého Pražáka, že bude poznať cestu cez tento priesmyk. Napočítal som asi 6 čehúnov. :-)

Dosť bolo srandy, obliekam si zimnú windstopper bundu, lebo v zjazde bude celkom určite zima. Ale na druhej strane, peckovať sa to tu 60-70 nedá. A možno aj dá, ale ja to skúšať nebudem. Asfalt je dobrý až od Oravskej Lesnej.

To si už fičím ako blázon dobrou 35-40 dole. Zastavím sa v Krušáku u kamošky. Neohlásil som sa ale na doliatie vody hádam môže pristať. Zaparkoval som v ich dvore, ich malý tmavý a napoly slepý psík šteká ešte zúrivejšie, ako tá naša chlpatá beštia. Ale aspoň počúva domácich. :-).

Pokecal som s Majkou hlavne o práci. Ako ju ničí zmena smien. Doteraz to mala celkom zvládnuteľné ale teraz robiť týždeň nočnú dá naozaj zabrať. Nie je to kedy dospať. Dva dni sa ešte ako tak dá. Zaujímavé bolo, keď mi vravela, akú vojnu majú v dodržiavaní prestávok. Prešvihnúť o dve-tri minúty a môžeš si ísť písať výpoveď. Na tvoje miesto čaká ďalších 20 ľudí.
Piekla koláče, tak som sa tam moc nevŕtal a padal ďalej. V Lokci som navštívil druhú kamošku a tiež sme pokecali.

Potom už len do Ružomberku. Nohy celkom dobre ťahali. Akurát mi robilo problémy oblečenie. Bunda bola dobrá ale v stúpaniach viac zavadzala ako pomáhala. Robiť permanentne zborku a rozborku ma veľmi nebavilo.

Za Dolným Kubínom pozerám na hodinky a do šiestej mám ešte more času. Volám do Ružomberka, že tam do šiestej nabetón som a otáčam to smerom na Osádku. Tým smerom sú Malatiná a dokonca aj Pucov. Už viem prečo volajú Puca Pucom. :-) Z Osádky smerom na Lúčky. Neviem, ako ma táto sprostosť mohla napadnúť, ale tento stupák je fuckt hnusný. Hnusný až hnusný. Až mi miestami zadné koleso prešmykuje, také je to stúpanie hnusné. Ale je tu aspoň studnička, takže sa dá napiť.

Zjazd dole je až na výnimky bezproblémový a fičím ako ďábel až do Ružomberku.

MXS: 70.0
DST: 141
TM: 5:58
AVS: 23.7

Sobota

Ráno v Ružomberku vyzerá hnusne. Asi najvhodnejší výraz by bol inverzia na en-tú. Vychádzam z RK a za Likavkou sa obzriem dozadu. Mesto sa doslova stráca v oblakoch pary a ktoviečohoešte. Možno to slnko dokáže rozfúkať. Odfotím si kus skaly vedľa cesty, ktorá vyzerá skôr ako zovretá pasť zasypaného kameňožrúta. :-)

Ako si tak ukrajujem kilometre smerom na Liptovský Mikuláš, rozmýšľam nad tým, či nespomeniem Efovi z RockFM maratónu aj túto variantu postupu od Ružomberka do L. Mikuláša. Ak by chcel mať zaujímavejšiu tak rozhodne. Navyše nechodí tadiaľto toľko áut ako vedľa na druhej strane Váhu. Nehovoriac o tom, že ten kúsok cesty patrí medzi najviac nehodové v republike. Maníkom prichádzajúcim od diaľnice sa tam nechce pustiť nohu z plynu.

Konečne som vydupal ten pekný serpentínový výšľap za dedinou Potok. Za ním sa začína otvárať výhľad na Vysoké Tatry a Liptovskú Maru. Dokonca je chvíľu vidieť aj vchod do Prosieckej doliny, ktorá patrí k najkrajším v širokom okolí. Spravím si pred L. Mikulášom momentku Tatier a pokračujem ďalej. Fúka mierny proťáčik ale berie dosť síl. Navyše je aj v poryvoch zubatý. Miestami som rád, keď idem 22 km/h. Ale naozaj. V L. Hrádku som skoro zrazil ožrana. Zrúbal sa už dobeda ako teľa. Vošiel mi do dráhy a neistým krokom pokračoval na druhú stranu cesty. Obišiel som ho radšej zozadu. Za Hrádkom som zastavil. Treba sa najesť a uistiť sa, či idem dobre. Doľava bola len nejasná tabuľa. Najedol som sa a vybral sa teda na Podbanské.

Tento kus cesty bol únavný ako sviňa. Fúkal taký nebadaný proťáčik ale síl mi ubúdalo ako páse. Výhľady na Vysoké Tatry mám parádne, a na druhej strane, ako sú Nízke Tatry, je obloha zatiahnutá. Tak som si aspoň spravil panorámu Tatier. Potom pokračoval v ťažení na Štrbské pleso. Ako som sa dostal do zalesnenej časti, už to išlo lepšie. Lenže z protivetra sa stal zase iný súper. Kopec. Kua to je výber. :-(

Zo zimy ostal na cestách na okrajoch vozovky a v strede posypový materiál a tak ma občas autá nechtiac pri predbiehaní zavalili kúdolmi prachu. Čo sa dá robiť. Ešteže ich veľa nie je. Podbanské som obišiel ale doteraz neviem, kde to vlastne je. Iba som zachytil, že hotel Permon. Asi to bude niekde blízko. Nasledujúce kilometre trvali večnosť. Nič poriadné som nevidel. Z jednej strany stromy, z druhej strany stromy. Nič, len taký virtuálny tunel. Aspoň som zahnal nudu keď som sa pozdravil s oprotiidúcim cyklistom. Konečne sa objavila ceduľa Štrbské pleso 2 km. Kónečne, už som myslel, že sa na to vyprdnem. Nemalo to konca. Hore som sa dostal celkom rýchlo. Všade plno áut, ľudí, lyžiarov. Prekvapujúco aj cyklistov. :-) Zapínam mobil a zisťujem že mi volala Cykloduchna a mama. Obidve som vybavil/odbavil a jedol pri tom. To stúpanie ma teda fakt vysililo. Ale stále lepšie, akoby som to mal ťahať hore od Štrby. Strmáky sa ťažko jazdia na cesťáku. Až taký nabúchaný zase nie som. Chachacha.

Stále som sa pohrával s myšlienkou, že to skrátim dole rovno na Svit. Ak to pôjde takto pomaly až do Smokovca, tak do tej Polomky dnes asi nedôjdem. :-) Napodiv som išiel na Smokovec ako strela. Áut pribudlo. Všetko v pohode, akurát ten sebavedomý bratislavský jebo s ešpézetkou BA-***GA nemusel ísť s autom naschvál až ku krajnici aby mi rozvíril posypový matroš do ksichtu. Reku nech sa naloktám zdravého tatranského vzduchu. Asi mu to pripadalo srandovné, debilovi.

Po tom dlhokánskom, ako pravítko rovnom zjazde dole som sa dostal do teplejších polôh a znovu začal burlačiť proti vetru. A to mi už došla voda. Voľakde budem musieť naliať vody. Z Popradu smerom na Rožňavu. Krátke stúpanie a po ňom krátky ale zato úplne bombafasaklasa zjazd do Hranovnice. Zaradím ho do svojho naj. Konečne nejaké technické vzrúšo kde sa nezaspáva. Ako tobogán.

V Hranovnici som zastavil v krčme. Už som bol na dne s vodou a nepil od Smokovca. Aj hlad už na mňa doľahol. Najem sa niekde vyššie, ďalej od dediny. Pri nejakom rúbanisku som sa osušil, najedol, napil a pokračoval v útoku na Vernár. Po ľavej strane sa vynoril odstrašujúci polom. Krk by som za cigánov síce nedal, ale mám dojem, že v tom majú prsty aj oni. Smerom na Vernár je cesta celkom zaujímava. Pomaly ma predbehlo auto autoškoly z Popradu. Nechápem, čo sa tu chcú naučiť jazdiť. Prekvapujúco je tu málo áut. Čakal by som ich tu viac. Kúsok vyššie už vidím autoškolu odparkovanú, inštruktor vonku pofajčieval (asi si si dodával odvahu a čakal kým prejdem). Za volantom chutná žabka a zvedavo si ma obzerala.

Už sa desím stupáku na Vernár. Cítim v nohách to Štrbavé pleso a som hóvacky zvedavý, ako to pôjde hore.

Už šliapem pár minút a po počiatočnom nápore, keď som s rýchlosťou klesol až na 8 km/h so záujmom zisťujem, že rýchlosť pomaly ale isto stúpa. Žeby sa mi zahriali kotly? Aj dve kratučké klesaníčka mi dodali guráž a pridávam ešte čosi. Asi 1,5 km pod vrcholom brzdí predo mnou žltý pickup z RK a vodič posunkami naznačuje, že ma zoberie do nákladového priestoru a vyvezie až hore.
A že vodiči nemajú radi cyklistov. :-) S vďakou pochopiteľne odmietam a kývam im na rozlúčku. Aspoň mi vylepšil náladu po tom bratislavskom vidlákovi.
Zbytok už bola balada. Ak chytím slinu, tak to do kopca proste ide. :-) Dole sa chystám navečerať v hoteli Pusté Pole. Asi ma tá predstava teplého jedla poháňa rýchlo dopredu. :-) Dole som bol nenormálne rýchlo. Ten kopec je z tejto strany akýsi kratší, alebo sa mi to len zdá?

Prvé čo som si všimol a aj odfotil, bola predpoveď toho bulharského cára. Tento stav asi nepredpokladal, pretože šnúrka tam síce je ale šiška nikde. Čo teraz? Ako mám teraz vedieť, aké je počasie? :-)

Jedálny lístok som dlho neštudoval. Čo tam budem vysedávať ako nejaký ynteligent v kaviarni kým mi prinesú nejakú bláznivú špecialitku. Nech mi prinesú smažáka s opekanými zemiakmi a tatárkou. O 10 minút som sa skoro zľakol servírky, že s tým sejrom už len na mňa čakali alebo čo. :-) Fakt prekvapujúca rýchlosť. Dobre som sa najedol a pomaly sa vybral pokračovať. Vonku ma zaujala na trávniku hra fialovej farby akýchsi kvietkov. Ani sa mi nechce veriť, že sú chránené. Šak to tu rastie ako tráva. :-)

Ako som nasadol na bike, pribehol nejaký mladý prítulný havino a chcel sa so mnou asi hrať alebo čo. Nikde naokolo žiadného pána a ani obojok nemal. Pohladiť sa nenechal, asi ho pán bíjaval rukou alebo čo. Neochotne som vyrazil a stále sa mi plietol pod kolesá. Pridal som, hádam sa ho zbavím. Nuž ale makaj 30 km/h do dvojkilometrového kopca smerom na Telgárt, keď sa dokázal držal aj pri 25 km/h. :-) Na vrchole stúpania už mal pes namiesto jazyka kravatu a zo mňa tieklo snáď zo všetkých existujúcich otvorov. Navyše ešte aj ľavé koleno začínalo pichať. V zjazde som mu už beznádejne ušiel aj keď som mal z toho všelijaké pocity.

V Telgárte som predbehol béusáka. Držal som s ním krok asi po Heľpu. Tam už je dlhočižná ubíjajúca ako pravítko rovná niekoľko kilometrová cesta. To už bolo aj tak jedno, lebo do Polomky už je z Heľpy čoby na skok.

Zvítal som sa s hostiteľmi a čakala ma ako obvykle fajnovo vykúrená izbietka. Akurát to koleno mi nedalo spať.

Celkom fajn výlet. Po Štrbské pleso to šlo dosť pomaly. Ale potom to už išlo lepšie. Počasie celkom prijateľné. V Tatrách boli tuším len 2 stupne nad nulou alebo tak nejako. Celkom pohoda. :-)

MXS: 70.0
DST: 173
TM: 8:30
AVS: 22

Nedeľa

Ráno som sa najedol, a pripravil na cestu do Trenčianských Teplíc. Ségra povedala, že tam bude autom o 3 hodine. Skúsim ju tam zastíhnúť aj keď nemám šajnu, či mi nešibe.

Polomka - 8:05
Vyrážam niečo po ôsmej hodine ráno a zisťujem nepríjemnú vec. Ľavé koleno ku...vsky bolí. Dokonca tak, že miestami si vyložím nohu na rám a šliapem iba pravou nohou. Fuckt to nenormálne boli. Občas skusmo zaberiem.

Blížim sa do Brezna, koleno sa trošku rozhýbalo. Nezaberám s ním veľmi ale rozmýšľam, že to v Tepliciach zapichnem a nebudem to koleno znásilňovať. Navyše začína normálne slabo pršať. Verím tomu, že je to len lokálna prehánka lebo v Polomke padalo len zopár kvapiek.

V Brezne som približne o 8:40 a ako z neho vychádzam, prestáva pršať. Miestami je vozovka dokonca úplne suchá. Koleno skúšam častejšie zapájať do práce. Prím hrá aj vietor v chrbte. To mi umožňuje fičať do BB miestami dlhodobo aj 35 km/h.

Banská Bystrica - 10:00
Ako sa blížim k BB, časovo to vyzerá veľmi nádejné. Prídem tam o 10 a hneď bez okolkov na Harmanec. Zastavil som blízkom motoreste načapovať vodu. Nech mi v tom pekelnom stúpaní na Šturec nedôjde niekde v polovičke voda. Miestami tu mrholí. Doteraz som nikde nezastavoval a búšil som do pedálov, koľko sa dalo. Ani som nefotil. Dnes to na fotenie veľmi nie je.

Znova ma prekvapila rýchlosť postupu. Doteraz mi vždy chvíľu trvalo, kým som sa dostal do Harmanca a teraz som prefičal akoby som bol na motorke. Aj koleno sa už prestáva ozývať. To sa mi hodí, lebo na to peklo čo ma čaká, budú všetky ruky-nohy dobré. Hneď prvé prudšie stúpanie som dokázal až po Harmaneckú jaskyňu vyšliapať vo frekvenčnom tempe na najlahšom prevode skoro 15 km/h. Prekvapujúco ma potom neodstavili pľúca ale nohy. Reku neblbni, sme len na začiatku. :-). Tak teda nasadím burlaka a ťahám pomaly hore.

Naraz len počujem zozadu upozorňujúce tútúúút upchatej škodovečky ako ma rozdielom 10 km/h horkoťažko predbieha za obrovského smradu a rachotu. Normálne som sa mykol od strachu, čo za jeba to tu vytrubuje. Všetci ostatní vodiči ma bez problémov obídu a zmiznú a tento traktorista tu z toho robí hotové mánevre. Už vidím Citróna, ako mu na plnú hubu nadáva. :-)

Zbytok stúpania prebehol bez problémov a znovu sa ukázalo, že postupom sa zahrievajú nohy a majú tendenciu zrýchľovať. Je dosť možné, že zrýchlenie je aj vďaka zmiernenému stúpania ku koncu.

Šturec - 11:30
Na zjazd som sa tešil. Konečne budem mať hlavnú prekážku za sebou a môžem znovu rýchlo postupovať ďalej. Znamená to aj, že mám ťažšiu polovičku cesty za sebou. Zjazd prebehol dobre. Prázdna cesta široko-ďaleko a mohol som do sýtosti rezať zákruty.

Turčianske Teplice - 12:00
Turčianske Teplice sa niesli hlavne v znamení protivetra. Až do Diviaky som bojoval ako sa dalo. Tam odbočím doľava a znovu pôjdem po vetre. Musím sa staviť načapovať Budišskú. Zase mi došlo pitie. Žaba pri prameni (chalan s walkmanom na ušiach a s dvoma prepravkami plastových fliaš na naplnenie minerálkou) mi láskavo dovolila načapovať do cyklofľaše a pokračovať tak v honbe za časom. 

Bojnice - 13:25
Oproti idú nejakí vyfešákoví horákisti a zvedavo si ma obzerajú. Zamávam im, oni mne a ideme svojou cestou. Cesta na sedlo Vyšehrad ma nijako nevzrušuje. Z tejto strany je to len smiešny kopček. Dole to je zaujímavejšie a o chvíľu preletím Nitrianskym Pravnom, Pravencom až som čosi-kamsi v Bojniciach. Posielam ségre esemesku, že je 13:25 a som v Bojniciach. Kopnem do seba tyčku Nestlé a makám hore serpentínami na ten skvelý technický terén ktorý ma dovedie až do Nitrianskeho Rudna. Normálne závidím Prievidžanom túto cestu. :-)

15:00
Teraz mám vážne obavy, ako pôjde teraz. Trápil som sa tu v lete s horákom pri ceste z L. Mikuláša a nechcem sa trápiť teraz. Počasie sa našťastie umúdrilo a od BB nedali dažďové kvapky ani znať. Horšie je, že podpora vetra sa v tejto doline úplne strácala. Nehovoriac o tom, že riť už bola celá žeravá a rozpálená. Vo Valaskej Belej už na mňa doľahla únava. Asi by som už konečne mal dať dole tú zimnú windstoperovú bundu. Veď bude teraz dlhý stupák, určite sa zahrejem viac než dosť. Posielam ségre esemesku kde som. Hádam na mňa počkajú. Pôjdem z Homôlky dole cez les po lesnej ceste a nebudem musieť do Trenčianských Teplíc cez Ilavu.
Posilnil som sa a vyrazil. Chvalabohu zhodenie bundy zabralo a pomaly som sa štveral hore. Hore som bol nejako o 15:35 a bez váhania sa spustil po žltej turistickej značke dole.

Než som sa dostal dole, prisľúbil som si, že ma už druhýkrát taká sprostosť nenapadne. Kamene, kamienky, nižšie dokonca aj blato. Dvakrát som musel na chvíľu zastaviť, lebo ma už ruky totálne boleli a nevládal som ani brzdiť. Na horáku mám oveľa účinnejšie brzdy. Živo si viem teraz predstaviť JM alebo Braňa P. ako v duchu počítajú, koľko som mal v tom šialenom zjazde defektov. Musím ich sklamať, žiadny som nedostal a to som išiel miestami nechtiac aj 25 km/h lebo mi to nejako nebrzdilo. :-)))

Trenč. Teplice - 16:00
V Porube som znovu roztočil cestárske obrátky a preletel aj dedinu, kde Omše nie. Záverečný stupák som už viac-menej v pokoji vyšliapal. Aj tak už asi odišli.

Neodišli. Práve odchádzali. Na tacháči svieti 16:00. No, sekol som sa o hodinu. :-) Ale potešilo ma koleno. Normálne som si ho tou zúrivou jazdou z Polomky až sem vykuríroval. :-)

MXS: 63.0
DST: 183
TM: 7:32 - hrubý 8 hodín.
AVS: 24.4

Pondelok

Na túto jazdu z Trenčianských Teplíc do Bratislavy tak skoro nezabudnem.

Ráno som sa o 8 naraňajkoval a o pol deviatej vyrazil. Koleno sa len trošku ozývalo ale bol to len zlomok včerajška. Hneď po odbočení na Trenčín sa mi do chrbta oprel taký silný vietor, že som išiel úplne v pohode 30 km/h. Však počkaj, kým sa mi zahrejú nohy a potom ešte zrýchlim. O deviatej som už bol za Trenčínom a na tacháči sa takmer nemenil údaj 40 km/h. :-)

To bol vynikajúci nápad dať prednosť radšej tejto ceste vedúcej na Nové Mesto nad Váhom a nestrácať podporu vetra na vedľajšej ceste vedúcej cez Beckov. Veď aj tak všetci normálni vodiči používajú diaľnicu tak nevidím problém. Miestami sa mi v pohode a dlhodobo darí držať rýchlosť 50 km/h a v tých chvíľach by som sa od radosti normálne radoval na plné gule. Takto keď to pôjde až do Bratislavy, tak tam budem asi za chvíľu alebo čo. :-)

Ako si tak fičím ako ďábel, uvažujem, že si vyrobím nejakú blbosť v podobe dáždnika. Keď budem mať priaznivý vietor, len natiahnem ruku a nechám sa unášať. Aký to bude mať vplyv na bezpečnosť, to teda neviem. :-( Pár kilákov pred NMnVáhom ma pomaly obieha rýchlik a jeho zahúkanie len zamávam. Som z tej veľkej rýchlosti v takej fasa eufórií, že by som mával ako na prvého mája každému, kto by o tom požiadal. Dokonca ani nie som zadýchaný. Ide to ako už dávno nie.

Že som nešiel cez Beckov bolo dobré aj preto, lebo je tam viac dedín a tie tiež kazia podporu vetra. Vietor sa tam skrúca do zradných prúdov a zbytočne tak prichádzam o rýchlosť. Kua, začínam mať na tom cesťáku skúsenosti ako starý námorník. Nepozerám kade vedie cesta ale odkiaľ fúka vietor a ako ho využiť. :-)

V Piešťanoch som bol tiež nenormálne rýchlo a bol som v takom tempe, že som sa tam ani veľmi nezdržiaval a otočil to smerom na Vrbové. Na križovatke doľava na Trnavu. Uvedomoval som si, že tu už podpora vetra nebude taká intenzívna. Jednak sa údolie od Trenčína poriadne rozšírilo, ubralo sile vetru a jednak pribudlo miernych hupkov a dedín. Priemerka bola však stále vo veľmi zaujímavých číslach. 70 km natočených pri priemerke 36 km/h Asi sa dám k US Postal. Joj, aký som len dobrý. :-)))

Budem si však musieť urobiť prestávku, lebo mi dochádza pitie. Aj zobnúť by som dačo mohol. Zastavím vo Veľkých Kostoľanoch. Najem sa, dám si v krčme Šofolu a dolejem vodu. Šofola bol lacná a dobrá. 3 deci za 5 korún. Všade vidím krpcov s korbáčmi a igelitkami plnými vyšibaných sladkostí. Najedol som sa, zarobil si pitivo na zbytok cesty a pripravil sa. Hádam som načerpal nových síl a budem pokračovať v tomto perfiš tempe.

Asi som nemal zastavovať. Rozpálená riť sa v momente ozvala. :-) Nepredstaviteľné muky som zažíval, kým som ju prehovoril, nech ešte hodinku-dve vydrží kým dôjdem domov. Naveľa si dala povedať ale tempo už nebolo také rýchle ako na začiatku. Tie hupky ma dosť spomaľovali a kazili krvopotne, ...... :-) no dobre - tak poctivo odšliapanú vysokú priemerku. Aby si zase len tak niekto nemyslel, že vietor všetko vybaví. Šliapať treba, stále a udržiavať rýchlosť. Na druhej strane, keď si porovnám túto priemerku s borcami od TdF, tak sa môžem strčiť, ale zase nemám také drahé biky a neživím sa bikovaním. Kam sa na nich hrabem s týmto staručkým Fořtom. :-)

Do Trnavy mi už priemerka oscilovala na nejakých 35 km/h. Takže som v tých Veľkých Kostoľanoch asi veľa energie nenabral. Asi som mal odpočívať trošku bližšie pri tých komínoch. :-) Trnavu som prefičal ako sa dalo a ako výtlky dovolili. Ružindol a nezabudnúť v Budmericiach stočiť kormán smerom na Vištuk. Grácias Rasťo za tip. Cestu od Modry po PK doslova neznášam. Vždy som z nej nervózny.

Šenkvice, Pezinok, trošku zrýchľujem a zachraňujem z priemerky čo sa dá. :-) Za OMV vidím oproti bikera čo vyzeral ako Ľuboš T. Zamávam mu a rozmýšľam či to bol on. Ak áno, tak čo tu dopekla robí na asfaltke? Nespomínal, že asfalt never? To nemohol byť on. On vraj asfalt nelúbi. (mailom oznámil, že to bol on ;-) Nechcel som si kaziť tempo a pokračoval ďalej. Čas. 13:00. Už sa mi asi nikdy nepodarí prekonať tento rekord. Vyraziť o pol deviatej s Tr. Teplíc a byť v BA o jednej? Paráda. Takto keby mi to mastilo stále, tak si idem cesťákom na víkend do Košíc a späť. :-)))

Myslím, že mi dosť pomohlo jazdenie na hrádzi a frekvenčný tréning. Ono je to síce paráda ťahať 50 km/h ale treba pri tom aj dosť rýchlo cvrkať nohami a udržiavať tempo. Občas som cítil, že mi niekedy nohy nestačili. Ale zaťal som sa a robil čo sa dalo. Ako sa vraví, ťažko v tréningu, ľahko v boji. Smutné je, že každý prírastok kilometra rýchlosti na priemerke naozaj bolí a cítiť to. Na druhej strane, je fajn si niekam vyraziť a nevrátiť sa nazad ako použitá handra. Čo bol aj tento prípad predĺženého Veľkonočného víkendu a hodnotím ho ako užitočne strávený čas.

MXS: 53.5
DST: 136
TM: 3:55, hrubý čas - 4:30
AVS: 34.6

Celkový sumár.
DST: 635 km
TM: 25:25 h
AVS: 26.2 km/h

Aj napriek hrozivým predpovediam sa dá povedať, že počasie vyšlo. Asi bude zo mňa skúsený meteorológ. Najhoršie to vyzeralo v usmoklenú nedeľu, ale nakoniec z toho bolo len vlhké počasie, ktoré ustalo za BB, ako som sa dostal do Martinskej kotliny. Výlet hodnotím ako celkom vydarený a potešila ma aj vyššia priemerka aj za náročnejších podmienok ako minulý rok. Čerešničku na torte tomu dal superrýchly pondelok pri návrate domov. To bolo žúžo