Banská Štiavnica 2005

Sobota, 1. deň

V sobotu sme naplánovali odchod na 9:30, samozrejme, že sme vyrazili o hodinu neskôr, ale našťastie sa nikam neponáhľame. Fúka veľmi silný nárazový vietor, tak som narýchlo zbúchal novú trasu, pôvodne sme mali ísť na Topoľčany, odtiaľ cez Veľké pole do Žarnovice, ale to by sme mali celý čas silný bočák, keď pôjdeme cez Nitru, budeme mať vietor zväčša do chrbta a na konci budeme chránení vysokými kopcami, takže protivietor bude minimálny.

Spočiatku si musím zvykať na cestovné tašky, keďže bicykel je ťažší o vyše 5 kg a má úplne inú stabilitu. O čo ľahšie sa ide dole kopcom, o to ťažšie sa ide hore, zato proti vetru sa ide iba o málo lepšie, ako po vetre. Problémy tiež robí klopenie v zákrutách.
Najprv ideme po vetre cez Blatné do Sládkovičova, odtiaľ smerom na Sereď. Akosi skoro chytám hlaďáka a už v Seredi si musím ísť do potravín kúpiť niečo sýte, aby som vydržal do plánovaného neskorého obeda. Za Sereďou dobre nepoznám cestu, keďže do Nitry ide iba rýchlostná cesta, kde majú bicykle zákaz, a zo zákona povinná paralelná cesta druhej triedy vôbec netuším, kadiaľ vedie. Keď som išiel do Banskej Štiavnice pred 3 rokmi cez Nitru, rýchlostná cesta bola značená ako cesta prvej triedy a mohli sme po nej ešte kus prejsť na bicykloch. Namiesto toho sa teraz stále točíme okolo nej cez rôzne dedinky, v prepočte si nadídeme asi 3-5 km. Asi 10 km pred Nitrou sa ešte dobre rozhýbeme na výživných hupkách a vchádzame do Nitry. Tu by sme sa radi zastavili v nejakých potravinách, krčme či v motoreste na obed. Prechádzame celou Nitrou, ale nikde nič, presne ako pred rokom, keď som tu bol s Darom. Stále tomu nechápem, Nitrania sa asi živia lovom lesnej zveri :-) A aby toho nebolo málo, sú tu o dosť horšie cesty ako v Bratislave, vietor tu fúka opačne ako má a keby som to tu aspoň trochu nepoznal, tak tu ešte dobrú hodinu blúdime.
Ďalej ideme smerom na Vráble, keďže sa chceme vyhnúť hlavnej ceste z Nitry do Hronského Beňadika. V najbližšej dedine stojíme na kofole, keďže o potravinách alebo niečom podobnom tu asi nikdy nepočuli.

Samotná kofola ešte ujde, ale voda, ktorú sme si nabrali z kohútika, nie je práve najchutnejšia. Možno tečie z toho kravína nad dedinou.

Do Vrábiel nás čaká ešte zopár hupiek, našťastie po vetre. Ktovie, čo nás čaká zajtra, proti vetru. No ani teraz to nie je nič moc, vo Vrábľoch odbočujeme doľava, aby sme sa po vedľajších cestách dostali do Kozároviec a Hronského Beňadika. Nie je tu žiadna rovina, práve naopak, ku koncu nás ešte čakajú ďalšie výživné hupky. Všade je tu ľudoprázdno, žiadne potraviny, či dokonca reštika, a naše žalúdky už pritom veľmi zúria. Zrazu na konci dediny Kozárovce pri hlavnej ceste na nás čaká prekrásny motorest. Varia tu veľmi dobre, lacno a rýchlo, takže si to tu veľmi pochvaľujeme napriek tomu, že každú chvíľu zopár metrov od nás prefičí vlak.

Nezdržali sme sa tu ani 3/4 hodinu a už vyrážame smerom na Novú Baňu. Kedysi u vodičov obávaný hronský lievik je vyriešený novou rýchlostnou cestou a pre nás ostáva stará cesta, ktorá je teraz úplne prázdna. Za Novou Baňou však už starú cestu nepoznám, je tu značka \\\"slepá cesta\\\" a pokiaľ viem, do Žarnovice sa dostaneme jedine ak prejdeme na druhú stranu Hrona, keďže stará cesta je už zatarasená. Juro ma však nahovára, že tu nedávno bol a že sa tu dá prejsť (možno), a tak ideme tadiaľto. O cca 3 km sa nová štvorprúdovka nalepí na svah, my ideme nad ním, ale naša cesta sa o chvíľu stáča do lesa a končí asfaltový povrch. Takže predsa sa musíme vrátiť do Novej Bane a ísť cez Rudno nad Hronom do Žarnovice.
Našťastie sme si nadišli len málo a aj tak sme zachvíľu v Žarnovici. Tu sa chvíľu zdržíme, keďže tu máme niečo vybaviť a potom už vyrážame smerom na Banskú Štiavnicu cez Hodrušu-Hámre. Ubytovanie máme vybavené v dedine Vysoká, ktorá je asi 15 km juhozápadne od Štiavnice.

V Hodruši ešte skočíme do potravín a zásobíme sa na dnes večer a na zajtra ráno. Onedlho odbáčame doprava do stúpania. Tu mi začína kríza, ale zatiaľ sa to ešte dá vydržať. Som nezvyknutý na väčšiu váhu bicykla a najviac sa to prejavuje práve v stúpaní.
Slnko už zapadá, my vchádzame do dediny Kopanice. Tu cesta začína znova klesať do doliny. Na mape je vyznačené 24%-né klesanie, ktoré veru nie je žiadna sranda, keďže je v tmavom lese, navyše kvôli zlému asfaltu musíme ísť poriadne pomaly. O chvíľu sa už trápime do ďalšieho kopca. Tu ma už chytá ozajstná kríza a začínam mať toho ozaj dosť. Tu sa teraz ukazuje moja \\\"skvelá\\\" forma.

Do Vysokej nás ešte čaká zopár väčších a strmších kopčekov, našťastie to už pomerne rýchlo ubehne a už sme v dedine. Tá sa nachádza na kopci, takže tu poriadne fúka vietor a je tu poriadna zima. Po ubytovaní a perfektnej večeri ešte zhodnocujeme dnešnú cestu a ukladáme sa spať.

Dnes máme v nohách 175 km, priemerka 23,9, max. 59. Priemerka síce bola spočiatku po vetre vysoko cez 30, ale veľa sme stratili už v Nitre a hlavne v konečnom stúpaní. No, uvidíme, čo ešte bude zajtra proti vetru.

Nedeľa, 2. deň

Pri výdatných raňajkách s Jurom diskutujeme, či dnes pôjdeme aj na Sitno. Nadišli by sme si skoro 30 km, stratili vyše 2 hodiny. Nakoniec dospejeme k zdravému úsudku, namiesto Sitna si pozrieme centrum Banskej Štiavnice a pôjdeme rovno domov, keďže zrejme väčšinu cesty budeme mať protivietor. Dnešnú trasu sme preto zvolili znova cez Žarnovicu, ale odtiaľ cez sedlo Veľké pole do Partizánskeho a cez Hlohovec naspäť, aby sme nešli stále rovno proti vetru.
Vyrážame okolo 10:30 smerom na Štiavnicu. Čo sa týka ciest v tomto kraji, tak rovinu tu určite nenájdete, iba samé kopce. A navyše je tu ešte skoro všade dobrý asfalt, je tu naozaj cyklistický raj, samozrejme pre tých, ktorí majú radi kopce. Za tú chvíľu, čo sme išli do Štiavnice sme stretli podstatne viac cyklistov ako áut, dokonca veľa z nich poznám z videnia, pretože to neboli miestni, ale zväčša Blavania. Keď sa nám s Jurom niekedy podarí, pôjdeme si sem tiež natrénovať kopce.
V Banskej Štiavnici si obzrieme centrum, trocha poblúdime a po krátkom oddychu na kofole vyrážame smerom na Žarnovicu. Čaká nás pekné, strmé ale nie moc dlhé stúpanie na sedlo Červená studňa vo výške 890 m, odtiaľ dlhé klesanie až do Žarnovice, spočiatku strmšie a kľukaté, neskôr opačne. Zo Žarnovice začíname postupne stúpať do sedla Veľké pole. Dlho ideme medzi 23-27, koniec je podstatne strmší, takže tempo je už podstatne pomalšie, ale stále si držíme zdravú rýchlosť. Tesne pred poslednou dedinou však dostávam defekt, ktorý našťastie spolu rýchlo opravíme a môžme makať ďalej. Do sedla je to kúsok, odtiaľ nasleduje opäť dlhé klesanie, tentokrát skoro až do Partizánskeho. Tu zisťujeme, že vietor našťastie fúka slabý a zo severu, čiže chvíľami aj do chrbta.

Čas však akosi moc pokročil, neskoro sme vyrazili a dlho sme sa zdržali najmä v Štiavnici a zrazu je tu čas na neskorý obed, alebo skôr neskorý olovrant. Preto sa obzeráme po motorestoch, prípadne väčších potravinách, kde by sme sa na dlhšie zastavili. Keďže sme však v Nitrianskom kraji, nájsť vhodný motorest je veľmi ťažké, buď je extra drahý, nič v ňom nemajú, alebo sa dá najesť iba vo vnútri bez dohľadu na bicykle. Preto v Topoľčanoch smerujeme do Tesca. Ja, keďže som už neobyčajne hladný si kupujem 0,4 kg vlašského šalátu, liter Acidka, 5 tyčiniek, 6 rožkov a neviemčovšetkoešte, ale dohromady to vážilo skoro 3 kg. Juro mal skoro to isté len ešte s 2 litrami džúsu. Neďaleko odtiaľ sme sa zložili na lavičke a pustili sme sa do toho. Spočiatku som ani neveril, že toľko toho zjem, ale o chvíľu už nič z toho neostalo, takisto ani Jurovi. Ale sme aspoň dobre najedení, môžme pokračovať. Navrhujem vyskúšať novú trasu cez obec Chrabrany, v ktorej odbočíme na Hlohovec a vyhneme sa tak aspoň 3 poriadným hupkám.
Uf, ale šliapať s takýmto plným žalúdkom veru nie je žiadna sranda! Tempo sa trochu spomalí, hlavne v hupkách, ktorých je o chvíľu neúrekom. Približne po prejdení asi 3 hupiek sa pocit prežratosti začína postupne vytrácať a s ým sa začína aj dobre šliapať. Špicu už dnes výlučne ťahá Juro, keďže mu nesiem batožinu a som tak o trochu ťažší. Cesta teda ubieha a po prejdení všetkých hupiek, Hlohovca a Váhu už sedíme v Trakoviciach s kofolou v ruke. Neodpustíme si ani už tradičnú diskusiu s miestnymi \\\"cyklistami\\\", ktorí nás vždy poúčajú, ako rýchlo a dobre sa jazdí na poldecáky. A hlavne človek takto prejde veľkú vzdialenosť, z domu až do krčmy :-)

Z Trakovíc do Trnavy je to už len kúsok, a z Trnavy do Pezinka to už poznáme naspamäť, akurát tie hupky sa akosi scvrkli, predtým predsa boli vždy strmšie! Na rýchlosti nám to však nijako nepridá, Slnko už zapadá, ale to sme už pred Modrou a to sme už vlastne doma.

Za dnešný deň sme našliapali 185 km, priemerka bola znova nízka - 24,2 a znovu sme najviac stratili v okolí Banskej Štiavnice, hlavne v jej centre.

Ak hodnotíme akciu celkovo, sme veľmi radi, že sme sa prvý deň dlhšie mohli \\\"viesť\\\" po vetre, a na druhý deň to nebolo až také hrozné ako sme čakali, skôr naopak. Nabral som skúsenosti s batožinou, keby bolo treba aj inokedy a na viac dní, dá sa tak cestovať, len to sústo km musí byť o niečo menšie, ako bývame zvyknutí (myslím tak do 200 km). Navyše táto akcia aspoň čiastočne nahradila cestný RockFM cyklomaratón do Jasnej, ktorý sa tento rok nekonal. Našliapali sme spolu viac km ako na RockFM, viac sme sa natrápili, ale aspoň sme spoznali zopár nových trás. Aj keď ako praví paštekári by sme sa radšej viezli na maratóne v balíku :-) No, proste nabudúce budem rád, ak RockFM maratón bude znova, takúto vlastnú akciu si už spravíme potom ako bonus.