Trnavsko Kopaničiarsky maratón 2001
- Napísal: Rasťo Trubač
- Published in Cestná cyklistika
2.6.2001 Trnava, 1. ročník. Vlani sa mi náhodou dostalo do uší, že bude nultý ročník tejto akcie. Bol som na nej a páčila sa mi veľmi nielen organizácia, ale aj dobre vybratá trasa. Tak na tohtoročnom prvom oficiálnom ročníku som nesmel chýbať. Keďže z Pezinka do Trnavy je to skokom, s Julom a Mirom sme nasadli ráno na bicykle a hybaj na štart do Trnavy. Tam už bolo živo a kopa ľudí sa už chystala na štart. Tak sme sa zaregistrovali, pofotili a pokecali so známymi.
Špecialitou tejto akcie je, že až po Košariská sa ide limitovanou rýchlosťou cca 30 km/h pokope. Štart bol v centre Trnavy, kde sme sa presunuli o 9. hodine.
Bolo odštartované. Žiadne komplikácie a pomaly sme mierili na Dolné Orešany. Typickým sprievodným javom takejto akcie, kde sa ide limitovanou rýchlosťou, je zvýšené riziko pádov. 
Menej výkonní a hlavne menej skúsení cyklisti vo svojom nadšení a neskúsenosti sa tlačia dopredu, kde relatívne často vznikali kolízne situácie. Trošku by si mohli vziať ponaučenie a mali by jazdiť zhruba na rovnakej pozícii v balíku, lebo všetci predsa nemôžu byť vpredu. Navyše v strmých stupáčikoch sa potom prepadávali dozadu, kým vyjazdenejší šli dopredu, tak bolo treba si dávať veľký pozor.
Po prichode do Trstína sme zatočili na Bielu horu, ktorá bola prvým vážnejším stúpaním na trase. V lesnom prostredí sa balík riadne natiahol a tak zjazd do Jablonice bol bezpečný. Samozrejme kúsok za Jablonicou už zasa bola celá skupina pohromade a nutne nasledovali aj pády. Dajako sa to však utriaslo a pred Brezovou som si dovolil spraviť zopár fotiek za jazdy. Za Brezovou cesta začala stúpať a nastalo výkonnostné roztriedenie. Na moje prekvapenie som sa držal stále v čele. To nás už však čakali dva nepríjemné kopaničiarske kopce, ktoré som absolvoval v pohodovom tempe a aj s Julom sme spravili zopár záberov. Konieckoncov v tejto časti sa nešli preteky.
Po tomto kopci nasledovalo klesanie na Košariská, kde bola cca 20 min pauza na občerstvenie. Tým, že balík sa riadne natiahol, ani pri stoloch nebola tlačenica. Daktorí si dali v krčme slovenský Isostar - pivo, ostatní sa spoľahli na usporiadateľov. Odtiaľto sa začalo oficiálne závodiť. Takže tí, čo si mali chuť zapretekať sa už stavali na štartovaciu čiaru...
Ostrý štart! Najprv dolu až do Vrbového, odkiaľ najmenej 10 hupkami nás bude čakať preverenie síl. Rozbehli sme sa dobre ale aj tak sa začalo prehusťovať čelo. Pozornosť musela byť na 110 percent, pretože každá chybička mohla byť fatálna. Prichádza prvé stúpaničko pred Vrbovým. Každý už tuší, že prichádza zlomová pasáž. Klesáme do Vrbového a zasa sa čelo neuveriteľne prehusťuje. Stalo sa, čo sa dalo očakávať. V meste je omnoho viac dier a kanálov a jeden z nich spôsobil hromadný pád. Aj keď som sa pohyboval hádam na 20 pozícii, stalo sa to tesne za mnou, ohromný buchot, a periférne som videl ako si to odnáša aj Miro Pilka. Hmm, nervozita narástla, ale treba si dať stále pozor.
Konečne zatáčame smerom na Trstín a začínajú povestné hupky. Čelo sa stenčilo po hromadnom páde, ale stále je pokope cca 50 ľudí. Postupne však v neustálom slede stúpaní a klesaní hlavná skupina stráca členov. Stále sa držím vpredu. Prebehla aj Chtelnica, dnes mi to ide dobre, hovorím si. Na čele je aj Julo. Dlho mi to však nevydržalo, za Dechticami, hádam v predposledom stúpaní sa zrazu celé čelo rozpadá. Ocitol som sa príliš vzadu. Skúšame s Julom doraziť čelo, jemu sa darí, doskočil skupinu prenasledovateľov, ja sa ocitám v 4 člennej skupinke ďalej. Ufff... Konečne odbočka vľavo na Trnavu. Cez Hornú a Dolnú Krupú dobiehame ďalších štyroch. Takto utvorená osmička nám vydržala až do cieľa. Už keď bola Trnava na dohľad, bolo jasné že nás už nikto nedobehne a ani mi nedobehneme nikoho. Napadlo mi vytiahnuť foťák a urobiť záber na skupinu. Takto pokope sme prišli do cieľa. Tam sa dozvedám, že sme prišli v tretej desiatke. Skupina, kde šiel Julo dobehla čelo, čo som sa neskôr dozvedel, takže sme boli vlastne druhá skupina v cieli. Milé, škoda toho okamihu keď sa lámal chlieb. Za nami postupne prichádzali ďalší. Veď na takej krátkej vzdialenosti nemohli byť veľké rozdiely. Konečne prišiel aj Miro, mierne otrasený, ale jedno pivo ho dalo do pohody. Našťastie nič sa mu nestalo. 
Tak sme sa pomaly najedli a čakali na tombolu.
Popíjajúc pivo sme čakali na tombolu a poamaly hodnotili. Na naše prekvapenie sme vychytali viacej cien rôznej úžitkovej hodnoty. Mňa však šťastie obišlo. Hádam si to vynahradím pri niečom inom. Ešte sa vyhodnotili naj osoby, a ... Koniec.
Akciu hodnotím pozitívne, veľmi dobre organizovanú s tým, že by mohli organizátori popremýšľať ako sa vyvarovať toľkých pádov. Aj keď je to viacmenej mimo ich vplyvu a záleží to predvšetkým na jazdcoch, možno by stálo za zamyslenie rozdeliť balík na závodný a cykloturistický. V pretekárskom tempe by táto trasa bola riadne náročná a veľmi zaujímavá.
