Lednice 2009

Celkom ma prekvapilo, keď som sa dozvedel, koľko kolegov chce ísť na firemnú akciu v českých Ledniciach na bicykli. Pritom Lednice nie sú z Bratislavy pár km, ale dobrú stovku. Avšak fakt, že to nie je prvá akcia, na ktorú idú na bicykli, a „rozpočet“ je cca 5 hodín mi dával najavo, že sa nepôjde vychádzkovým tempom a kľudne sa môžem pridať aj na žiletke. Objemy potrebujem ako soľ a z Pezinka to mám vyše 120 km, čiže mi to celkom dobre padne. Pomalšie tempo tiež raz za čas nezaškodí. A prípadne sa „vybúrim“ cestou späť.

Piatok

V piatok ráno som teda vyrazil z Pezinka smerom na Vysokú pri Morave, kde sa mám stretnúť s ostatnými kolegami idúcimi z Bratislavy. Nevyspatý, unavený som začal stúpať na Babu. Za také tempo by sa zrejme hanbil aj nováčik. Do toho sa pridal ešte dážď a mal som 100 chutí to otočiť. Nakoniec som to však nejako rozjazdil. V Perneku už aj vykuklo slnko a hneď sa šlo oveľa lepšie, aj keď bolo ešte iba 9°C. A tak to do Vysokej pekne odsýpalo. S kolegami sme sem prišli v podstate narovnako. Celkovo sa nás zišlo 8, ďalší sa pripojil v Záhorskej Vsi. Na žiletkách sme boli dvaja, zvyšok na trekáčoch, prípadne na horákoch. Tempo naozaj nebolo nízke na to, že ostatní jazdia skôr sviatočne ako pravidelne. Naopak, celkom dobre mi padla takáto zmena, v pohodičke okolo 25 po rovine s nizučkými tepmi.

V Záhorskej Vsi sme prešli kompou na druhú stranu Moravy. Ináč, nepochopím, prečo tu už dávno nepostavili most. Dediny od seba vzdialené 200 m a na uzučkej rieke stále premáva kompa. Takisto okolité dediny. Pred socializmom tu boli všade aspoň drevené mosty, teraz nič. Takto sú to úplne rozdelené regióny.

Na Rakúskej strane sme sa napojili na cyklocestu, po ktorej chceme prísť až na české hranice. Tá cyklocesta bola ináč kapitola sama o sebe. Už len ten názov „PanoramaStrasse" dával tušiť, že to nepôjde po rovine povedľa hlavnej cesty. A tak sa často stalo, že sme išli v pohode vedľa cesty, zrazu zabočili doľava do kopcov, vystúpali 50-80 výškových metrov, odbočili doprava, klesli všetko, čo sme vystúpali a vrátili sa o 2 km ďalej opäť ku hlavnej ceste :-). Ale inak to bol veľmi pekný kraj. Rakúšania z neho vedia „vyťažiť" oveľa viac, ako my. Darmo, iná história, iná mentalita... a som späť pri socializme :-). No, škoda, že je to kúsok od ruky. Ináč by sa tu skvele jazdievalo.

Profil a smerové vedenie PanoramaStrasse nás natoľko spomaľovalo, že už po 30 km bolo jasné, že v Ledniciach nebudeme načas. V rámci možností som sa však snažil robiť žuvačku tým, čo zaostali, prípadne ťahal špicu, zabával fotením, provokoval nízkymi tepmi... :-).

V Droslingu sme sadli na pivčo a pochechtávali sa na tom, že zajtra rapídne znížime volebnú účasť, keďže nikto z nás nemá volebný preukaz :-). Tu sme aj zišli z už kultovej PanoramaStrasse a inými cyklocestami to ťahali smerom na Reintal. Škoda tých pár blúdení, stratili sme tým pomerne dosť času. Aj obed sme kvôli tomu presunuli až po príchode do Ledníc. Príchodom do Česka rapídne pribudlo áut a kvalita ciest sa prudko zhoršila. To sme však už boli nažhavení na cieľ, ktorý bol 7 km za Břeclavou. Tam nás už čakal pekný zámoček a ostatní kolegovia, ktorí išli autami. 

Sobota

Na druhý deň bola kopa aktivít, ktoré som si nechcel nechať ujsť. Poobede mi však ostalo trochu voľna, tak som si vyrazil do okolia. Telo opäť unavené, nevyspaté po „nočnej" a ubolené z raňajšieho paintballu. Vyrazil som smerom na Mikulov. Išlo to naozaj veľmi pomaly. Až po niekoľkých km som si uvedomil, že stále stúpam. Ale aj tak to tempo nebolo nič moc. Pred Mikulovom bol krátky zjazd s pekným výhľadom na okolie. Len ma prekvapili dosť rozbité cesty. V Mikulove takisto. Tu som si aspoň pozrel centrum. Keď som tu bol totiž pred 7 rokmi, ťahal som ešte s Braňom až s Pezinka a nemali sme vtedy veľa času.

Z mesta som sa chcel vytrepať smerom na Pavlov. Dalo mi to riadne zabrať, ani miestni mi nevedeli poradiť, kade. Úplne rozbité cesty ma už dosť štvali. Často boli dokonca rozkopané a jazdilo sa po štrku. Zlepšilo sa to, až keď som konečne vyšiel z mesta. Cesta stúpala okolo Stolovej hory a postupne sa otvárali krásne výhľady na Pavlovské vrchy. Ešte aj mne sa začalo ísť zrazu skvele. Nádherný úsek. Čerešničkou na torte bol zjazd cez Pavlov a výhľad na nádrž Nové Mlýny. Taký som bol natešený, že som bez váhania odbočil doľava, reku, dám si ešte kolečko okolo nádrže. Po Strachotín to aj celkom rýchlo odsýpalo, zaujímavá cesta, pekné výhľady. Za ním sa však rozfúkal taký protivietor, že ma úplne hádzalo pod autá. Čím ďalej, tým horší. Až neskôr som si všimol, že kebyže to ešte tu otočím, tak sa natrápim oveľa menej, keďže na druhej strane priehrady pod kopcom fúkalo o dosť slabšie. A tak som sa trápil sám v prudkom vetre a opäť na otrasných cestách. Miestami som sa cítil ako v krajine 3. sveta. A toto je ževraj cyklistický raj?

Až v dedinke Starovičky som si uvedomil, ako som si obídením priehrady riadne nadišiel. Ešte k tomu ma začala zozadu naháňať obrovská búrka. To už začala nepríjemná betónka a ja som si stále viac nadával, že som šiel tadiaľto. Pred Podivínom som odbočil na vedľajšie cesty, aby som zišiel z betónky. Cesta, ktorá nasledovala, by sa snáď ani nemala nazývať cestou. Tam boli doslova jamy v jamách, v podstate ani kúsok rovného asfaltu tam nebol. Bezpečne sa tam dalo ísť asi 12-15. V Podivíne to vystriedali rozbité mačacie hlavy... Tu sú fakt všetci Podivní :-). Našťastie do Ledníc už nebolo ďaleko a následná cesta, hoci stále dosť rozbitá, bola poväčšine aspoň schovaná v Lužnom lese, čiže aspoň až tak nefúkalo.

Do Ledníc som teda prišiel totálne vymlátený, znechutený a ešte aj koleno začalo ukrutne bolieť. A to som čakal, že týchto 63 km bude pohodový víkendový výletík.

Nedeľa

V nedeľu ma čakal návrat domov, a tak som ťahal ďalšiu „nočnú". Veď treba trénovať nedostatok spánku na budúcotýždenný maratón BA-Jasná :-). Ku mne sa pridali ešte Piťo a Puťo na horákoch. Včerajší vetrisko sa vybujačil, obloha takmer jasná, bola by škoda to ťahať naspäť autom.

Keďže sme boli len traja, oveľa ľahšie sa dalo ťahať. Okrem toho obaja chalani sú v podstate bývalí žiletkári, čiže nebolo treba vysvetlovať držanie sa v háku. Na cyklocesty a „obľúbenú" PanoramaStrasse sme sa však zvysoka vykašľali a ťahali to v pohode po hlavnej ceste v Rakúsku povedľa Moravy, ktorá bola aj tak úplne prázdna a bezpečná. To, že to bola oproti ceste cez Kúty a Malacky pre mňa veľká okľuka, mi opäť len vyhovovalo kvôli objemom.

Kolegovia sa statočne držali v háku a tak som ich mohol ťahať v podstate celú trasu, čo sme šli spolu. S priemerkou 25 s bočným vetrom sme celkom rýchlo prišli do Záhorskej Vsi iba s 1 pivnou prestávkou. V Záhorskej Vsi sme si dali pizzu a šup domov. Pred Zohorom som sa odpojil a ťahal vlastnou cestou na Pernek. Trochu som sa obával, že cez Babu bude veľmi nebezpečné prechádzať, keďže je nedeľa poobede, ale nakoniec som bol veľmi príjemne prekvapený, keď po ceste jazdili 2 policajné autá a motorkári boli poslušní ako ovečky :-).

Celkovo som spokojný s touto akciou aj z cyklistickej stránky. Nebolo cieľom jazdiť čo najrýchlejšie, ale najazdiť čo najviac km. Hoci 127+63+112 km nie je žiadne omračujúce číslo, je to oveľa lepšie, ako by som sa celý čas viezol autom. A ku podivu práve po tomto víkende sa moja chabá forma zrazu zlepšila. A ešte k tomu aj zopár kolegov som možno trošku namotal na cyklistiku :-).