Schwechater 2011 očami nováčika
- Napísal: Roman Rybanský
- Published in Cestná cyklistika
Podarilo sa mi konečne štartovať na Schwechateri. Roky som počúval oslavné piesne na tieto populárne preteky. Minulý rok som sa prihlásil, ale ochorel, tento rok to vyšlo. Taktiku som neriešil, ani či to zvládnem. Cieľom bolo absolvovanie v rámci tréningu. Chvíľu mi trvalo, kým som to našiel, naštastie na navigácii som objavil náhodou pivovar a už to bolo jasné. Prišiel som hodinu pred štartom, hlavné parkovisko pivovaru už bolo plné. Všetko riešilo parkovisko cez cestu, pri malom obchoďáku. Po biede som našiel miesto registrácie. Rozdávali ponožky, inak taška bola prázdna, ak nerátam propagačné materiály na iné preteky. Musím uznať, že ich majú dosť zaujímavých. Možno to niekedy absolvujem. Ako som prichádzal späť k autu, dorazili aj kamoši zo SportReportu. Bike sa mi podarilo zložiť, čip pripevniť, kliešte mi ochotne požičal sused, aby som sa nenamotal do vyčnievajúcich rýchlo pások. Posledný rébus bolo treba vyriešiť a to oblečenie. Bolo pomerne zima a fučalo. Vzal som iba letný dres a vetrovku. Napokon som zateplil bavlnovým tričkom pod dresom. Trocha som sa rozjazdil a šup na štart. Prišiel som medzi poslednými.
Štartovali sme presne. Chcel som začať pomalšie a tempo zvyšovať. Davy sa pomaly rozbiehali a stúpala aj moja rýchlosť. Bol by som rád sa k niekomu pridružiť a aspoň občas si oddýchnuť. Sportreportaci mi kamsi ufujazdili, takže na nich som sa spoliehať nemohol. Predieral som sa davmi cyklistov. Fúkalo od chrbta, takže to išlo dobre. Začal som už aj pľúca cítiť a zvýšený pulz. Konečne som kdesi za kruháčom za dvoma dedinami dohnal Milana s Emilom. Reku ich vystriedam vpredu, ale oni nejak za mnou fujtašiť nechceli. A tak som si točil svoje dúfajúc, že niekoho drapnem. Podarilo sa číslo 69, mal veľmi peký štýl, bolo vidno, že má čosi odkrútené. Rýchlosť mal tiež dobrú a tak sme sa striedali. Ťahali sme vyše 40 km rýchlosťou. Mal som niekedy pocit, že to nevydržím takto celú trasu, ale som to neriešil. Až sme prišli do dediny s malým briežkom. Tu som mu ušiel - nechtiac. Na následnej rovinke ma predbehol. Fučalo riadne, ťahal dobre a mal som problém sa ho držať. Pred nami sme videli stále veľlý balík a túžil som sa doňho dostať.
Potom sa zozadu prihnal nejaký rýchlik a chlapci mi pekne krásne ušli. Ešte sa ku mne priplichtil nejaký mladý chlapec, no vpredu ťahať nevládal. Aspoň zozadu otravoval a tak som rýchlosť nestrácal. Doviezli sme sa k prvému kopčeku. Tu sa pole potrhalo. Kopu pretekárov zaostalo. Nahodil som svoje tempo a pekne sa štveral hore. Kopec to nebol strmý v pohode som švihal na 21 zubovom koliečku. Dolu bola cesta rovná, pedáloval som sám až po T križovatku. Rýchlosť som rýchlo stratil. Nenadbehol som si a vynieslo ma až do protismeru. Našťastie policajti autá zastavili a tak sa nič nestalo. Ako to už býva dolu kopcom nie som rýchly a tak ma dobehla partia. Dopredu sa neženú, ťahám ich hodný kus cesty. Na dlhej rovinke striedam. Potrebujem sa najesť energo tyčinky. Nedá sa vytiahnuť, aj keď som si obal rozstrihol. Zjem polovicu a prestane ma to baviť sa za nimi terigať, idú fakt veľmi pomaly. Ťahám ich jednou rukou žujúc tvrdú tyčinku. Berie mi to kopu energie. Dorazíme pod kopec, vrchol podujatia. Obieham davy cyklistov. Sily ubúdajú, ale stále mám dosť, aby som nemusel zastaviť. Kopec nemá konca kraja. Občas idem do stojky, nech si svaly prestriedam a zadok vyvetrám.
Zastavujem v bufete. Vylejem do seba pohár ionťáku, vezmem banán a ide sa dolu. Polovicu som natlačil do úst, skoro ušami vyliezal, aby som sa mohol venovať zjazdu. Nie je extrémne rýchly, ostré zákruty spomaľujú a nárazový vietor je nebezpečný. Chcem ísť na istotu a neskúšať na vlastnej koži rakúsky asfalt. Vôbec nepochybujem, že je kvalitný. Dolu ma dobehne dievčina, chce potiahnuť. Chúďa, nestíha sa za mnou držať. Potom zase príde nejaký mladík, ten ma občas vystrieda, len rýchlosť vždy veľmi klesne. Podarí sa mi chytiť balík nešťastníkov, ktorí zrejme prepálili úvod. Snažím sa im pomôcť ťahať, ale nevládzu. Veľmi nepomohli. Dlhé km jazdím sám až dobehnem dvoch v mini balíčku. Pomáhame si, ba dokonca dobehneme s vypätím síl stredný balik. Vezieme sa do najbližšej dediny, za ňou opäť vyrážam. Je tam jeden Čech a Slovák. Hovorím, aby sme sa striedali. Po chvíli to skúsia a zase ja sa za nimi nejak nevládzem zachytiť. Kúsok mi ujdú a nie a nie ich dobehnúť. To som dopadol. Podarí sa za najbližšou odbočkou. Konečne sa chvíľu striedame.
To už sa blížime k stovke. Zrazu veľkou rýchlosťou prifrčí balík. Teším sa, super. Aspoň ma potiahnu do cieľa. Chvíľu sa veziem, zrazu sa začnem prepadávať a nevládzem ich udržať. Ide sa mi dobre, ale žiadny prevod nepomáha, aby som ich udržal. Zopár nás ostane odpadlíkov a snažíme sa v trojici nejak podržať. Ženiem sa dopredu. Ostanem sám s nejakým Švédom. Pozerám tacháč a kalkulujem výsledný čas. Zdá sa, že do 3:30 by som to mal stihnúť. Občas ma vystrieda môj spoločník. Pred poslednou dedinou nás predbiehajú dvaja rýchlici, chvíľu sa ich chytíme, tempo je však na nás prirýchle. Pomaly sa už chystám na záverečný špurt, sledujem, či je niekto za nami. Medzera je veľká, takže pri zachovaní tempa by sa poradie nemalo meniť. Podľa mojich hodiniek 118km už bolo, ale cieľ nie. Asi 500m pred cieľom ma švéd hnusne predbieha. Štartujem za ním, no zrovna sa nedá príliš rozbaliť kvôli zákrutám. Na ceste píšu, že 300m. Je predo mnou pár metrov. Po zákrúte idem do záverečného špurtu a predbieham ho. Aspoň, že tak, to by ma teda štvalo, že ho ťahám kilometre a potom ma pred cieľom predbehne. To sa nerobí. Ale aspoň boli preteky. V cieli sa vyhováral, vraj myslel, že prvá čiara je cieľová. Ja som išiel na istotu a radšej som potiahol až po druhú. Oplatilo sa, hehe. Výsledný čas 3:34.
Pár minút za mnou prišli aj Milan s Emilom. Mohli sme dať zaslúžene pivo. S mojim výkonom som bol veľmi spokojný. Zamakal som si a dojazdil prvý z našej partie. Trať sa mi veľmi páčila. Nepamätám si ani jeden názov dediny kadiaľ sme išli a ani by som to sám nedokázal zopakovať. Preteky boli dobre zabezpečené. Na kritických križovatkách stáli policajti a motorky kontrolovali priebeh pretekov. Zlatým klincom bola tombola. Povyhrávali sme viacero cien a mne sa podarila hlavná cena - karbónový rám Airstreeem Air One. Veľmi ma to potešilo, ešte aby nie :-)