Schwechater radmarathon 2004
- Napísal: Robert Juhás
- Published in Cestná cyklistika
Pôvodne som na Schwechater ani nechcel ísť. Akcia sa koná vo štvrtok a hneď v sobotu je zase Dubničák. Ale čo už, ulakomil som sa na cyklodres v cene štartovného 35 euro. No keby bolo také štartovné aj na našich maratónoch, asi by som toho veľa nepojazdil. :-).
Dĺžkou sa tento cestný maratón radí skôr ku krátkym. S Mariánom a JoKom sme sa vybrali skoro ráno z Bratislavy. Citrón nakoniec nešiel, lebo bol narobený z predchádzajúceho dňa ako k....
JoKo nám dvom zelenáčom robil gardepána celej akcie. Poukazoval nám, kde sa registruje, kde sú záchody, sprchy, štart-cieľ, jeho poznatky boli na nezaplatenie. V aute smerom na akciu sme mudrovali, čo bude na trati najväčší problém a ako je to s avizovanou neochotou cyklistov spolupracovať. Mne sa to nezdalo od začiatku.
Zaregistrovali sme sa, vybrali si veľkosť cyklodresu, prevzali čipy a išli trošku nohy rozjazdiť. Hneď som zistil, že klimatexové tričko treba zhodiť dole. Ak mi je už teraz teplo, tak na trati bude celkom určite. Nahadzujem si na hruď Polar, ktorý mi JM požičal. Len tak zo srandy som zvedavý, aké hodnoty mi to vyhodí po pretekoch.
Na štarte už vidím známe tváre, Efu a spol., pezinskú mafiu, .... kecali sme o všeličom a do toho neustále spíker čosi nemecky mlel. Registroval som len jeho upozornenia, koľko ostáva do štartu.
Po odštartovaní si navzájom poprajeme veľa štastia do jazdenia a za pomalého šúrania sa posúvame dopredu. Konečne sa stisk na štarte uvoľnil a nacvakávam obe nohy. Okolo prefrčí Efa ale nie nadlho. Privesím sa za neho a po pár kilometroch sa prebíjam dopredu. Priemerka na tacháči okolo 45. Zopár krát potiahnem špicu, malé balíky pred nami sa dajú dobehnúť. Idem odstriedať ale robím to blbo. Dušan mi nadáva, aby som nabudúce odstriedal na druhú stranu. Po dobehnutí väčšieho balíka sa pýtam Dušana, prečo som mal odstriedať napravo. Vraj mám odstriedavať podľa toho, ako sú jazdci naukladaní proti vetru. Ak fúka sprava, ukladajú sa za špicou dozadu doľava a preto treba ísť dole zo špice len spomalením a nie odstúpením nabok. No, a som zase o kúsok blbší. :-)Po 30 kilometroch náš balík už len občas pohltí odpadlíkov z prvého balíka. Asi išiel pekelne rýchlo keď sa tak odovzdane prepadávajú dozadu. :-) Ako prechádzame jednu z dediniek, v protismere ide nejaká dodávka a z okienka na nás máva maskot cyklistických pretekov Tour de France známy El Diablo aj s trojzubcom a svojou pekelnou garderóbou s červenými rožkami na hlave. :-))) Celkom ma to pobavilo.
Nejaký rakušák sa ma pýta, koľko sme už prešli kilometrov. Vylovím posledné zbytky nemčiny zo strednej školy a odpovedám mu.
Kdesi na 40 kilometri prišiel znenazdania prvý vážnejší kopček. Celý čas som rozmýšlal, či je to ten, hlavný, lebo podľa Rasťových stránok mal byť až niekde na 60 kilometri. S kopcom som sa dlho nebavil a v zjazde sa znovu zlieva roztrhaný balík dohromady plus väčšia skupinka nových odpadlíkov.
Objavuje sa Neziderské jazero. Vpredu menší balík cyklistov. Znovu s prestávkami ťahám špicu, nech ich tiež pohltíme. Ide sa mi dobre. 60 kilometer sa blíži. Odbočujeme a začína sa stúpanie. Zatiaľ nestojí za reč. Ani veľmi nespomaľujeme. Postupne sa stúpanie zvyšuje a podraďujem na ľahšie prevody. Zatiaľ sa stále dá. Dochádza mi pomaly voda. Hore na kopci bude občerstvovačka. Začínam zrýchľovať. To je dobré znamenie. Kopec asi končí. Čo? Kokos, to bol kopec? To nesiahalo obligátnej Pezinskej Babe ani po kolená. :-) Na občerstovačku prichádzam medzi prvými. Hodím banána a zatiaľ mi čapujú do prázdnej fľaše pitivo. Predbehnutí vôbec nezastavujú a tak musím rýchlo makať, nech mi nezdrhnú. Vyzerá to zle. Idú rýchlo. Za mnou sa ktosi zavesil ale zatiaľ ťahám naplno. Ale vyzerá, že je rozumný a spolupracuje. Spolu tak dobiehame minibalík asi piatich cyklistov. Chvíľu si odpočiniem. Pred nami je väčší balík a bolo by dobré ho dobehnúť. Postupne sa dostávam na špicu a zase ťahám. Darí sa nám rýchlo skracovať vzdialenosť medzi nami. Po druhom či treťom prestriedaní ich už máme. Rozrástli sme sa a zdá sa, že je snaha rýchlo napredovať. Aj napriek protivetru. Len čumím, že skoro všetci dokážu ťahať aj proti vetru 36 km/h. Pred nami je zase nejaká väčšia partia. Keďže som v celkom dobrej a veľkej skupine, nemám obavy, že ju nedobehneme. Tak sa aj stalo. Začínam mať celkom pozitívny pocit z tejto grupy. Nikto sa neutrháva len pohlcujeme odpadlíkov.
Posledných 40 kilometrov. Z odpadlíkov sa asi vykľuli ráno avizované individuá, ktoré sa len vyvážajú a zaboha nechcú/nevládzu spolupracovať. Potom vznikajú diery a treba tých ftákov prácne obiehať. :-). No nič to, stále lepšie ako ten fták, ktorý ma suverénne skoro sundal na križovatke. Mám rád takých debov, ktorí v balíku bez ukazovania jazdia zľava-doprava ako sa im páči. Keby sa aspoň obzrel, či môže. Veď s jedným som sa raz dokonca obtrel kolesom. Len tak-tak som to ustál.
Posledných 20 kilometrov náš balík už rezignoval na nejakú stíhačku. Nikoho už pred sebou nevidíme a spoločnosť nám robí len auto usporiadateľov s výstražným majákom jazdiacim vpredu. Bojujeme skoro 30 kilákov s celkom výdatným protivetrom. Ale nálada je celkom fajn aj napriek ďalšiemu kiksu nejakého magora nepretekára, ktorý sa s našim balíkom viezol a na križovatke skoro sundal asi troch naraz, keď bez akéhokoľvek signálu išiel rovno a z pravej krajnice tak vlastne skrížil cestu naľavo jazdiacim cyklistom odbočujúcim doprava. Akoby ho vôbec nezaujímalo, že sa doteraz zadarmo odviezol v hnusnom protivetri v nejakom cyklistickom balíku. Niekedy mám fakt pocit, že podaktorí cyklisti sú naozaj k.....
Konečne posledných 10 kilometrov. Objavujú sa známky trhákov. Balík nereaguje. Nemá to zmysel. V tomto protivetri každý rýchlo zdochne. Nakoniec tak aj prichádzame do cieľa a zdá sa mi trápne sa teraz prebíjať dopredu na prvé pozície a bojovať o nejaké umiestnenie. Išli sme celý čas celkom dobre a či budem mať o 5 sekúnd viac alebo menej, ma nevzrušuje. Podstatné je, že sa mi podarilo zlepšiť pôvodný odhad dojazdu o 15 minút. Takže čas mám 3:14 na 119 kilometrovej trati pri priemerke 36:9, čo ma celkom potešilo. Víťaz mi naložil 15 minút, čo na takejto trati nie je až tak veľa. Na MTB maratónoch dostávam oveľa väčšie nakladačky. :-) Ak by však trať Schwechateru nebola prevažne rovinatá, určite by boli časové rozdiely oveľa výraznejšie. Takto je to vlastne celkom pohodová akcia s minimom výškového prevýšenia a dobrým zabezpečením trate a celej akcie. Som celkom spokojný aj keď to štartovné je na naše pomery dosť mastné. :-) JoKo ako starý harcovník bol tiež spokojný aj keď chytil menší úraz na trati. Marián sa tiež vyjadril, že sa mu akcia páčila a naozaj vyzeral spokojný. Tiež nemali až na pár výnimiek problémy s ostatnými bikermi.
Chcel som aj niečo pofotiť na trati ale nezdalo sa mi to dvakrát bezpečné. Prvú polovicu sme išli praktický stále nad 40 km/h a v druhej som sa snažil s ostatnými dobehnúť veľký balík a potom aj bojovať o udržanie sa v ňom. Takže na nejaké fotenie nebol čas.
Ostáva poďakovať JoKovi za gardepána a Mariánovi za bezpečný odvoz tam a späť. Veď sa ešte uvidíme na inej akcii.
