Karpaťák 2003
- Napísal: Andrej Matiašovský
- Published in Cestná cyklistika
Ráno odchádzam z domu 9:25 šliapem na Babu. Podľa časového harmonogramu má prísť skupinka 10:40 do Perneka. 10:00 som na Babe, tu už stretávam Dušana, ktorý dnes ide jazdiť iba Bukovú a s ostatnými sa iba kúsok zvezie. Dávam si ešte kofolu a púšťam sa dole. Tu už čaká ostatných Marián Dluhý, ktorého tu práve spoznávam. Prví prichádzajú už o 10:38, postupne ďalší a ďalší. Posledný príde Rasťo Trubač, organizátor tohto maratónu, spolu s Ľubošom, pretože Rasťo už stihol schytať 2 defekty.
Presne o 11:00 vyrážame a dlho ideme pohodovým tempom. Šliapať sa začne až od Rohožníka, ale to tempo sa s minuloročným nedá porovnať. Teraz šliapem špicu úplne v pohode, v závetrí sa iba veziem. Tento rok je úplne iná účasť, nie sú tu žiadni „blázni“, ktorí chcú pretekať už teraz. Do Jablonice prichádzame úplne v pohode. Tam je obed. Nakoniec, po obede však čakáme asi na 5-tich, ktorým neskoro priniesli jedlo a máme hneď časový sklz asi 15 minút. Hneď na to vyrážame, ja sa už teším, že chvíľu pôjdeme úplne v pohode, ale od začiatku sa všetci akosi moc ponáhľajú a mne sa s plným žalúdkom veru nejde dobre. To však našťastie netrvá dlho, prejdeme Brezovú pod Bradlom, za ňou v stúpaní sa už predieram dopredu po zjazde do Myjavy sa ocitám v prvej, 4-člennej skupinke. V ďalších dvoch stúpaniach sa ešte vzdialime ostatným, zároveň sa ešte aj my roztrháme a na Košariská, kde sa čakáme, dochádzame po jednom. Ja prichádzam ako tretí, minulý rok som sem prišiel tretí od konca... Zatiaľ sa mi šliape výborne, hlavne tie tiahle stúpania, ktoré nie sú veru lenivé. Nakoniec už čakáme na posledného cyklistu, ktorý prichádza s prasknutou vidlicou, ten musí teraz opatrne zísť buď do Brezovej alebo do Piešťan a ďalej nájsť nejaký spoj do Pezinka. Každý s ním veľmi súcití, je to veľká smola a práve v najvzdialenejšom bode trasy...
Ostatní sa ale púšťame do dlhého zjazdu prakticky až do Vrbového, kde je v krčme ďalšia „občerstvovačka“. Tu si dávame ďalšiu kofolu a každý, kto pozná ďalší úsek, hovorí o ňom, akoby to bolo nejaké 30 km dlhé prudké stúpanie. Tí ktorí ho nepoznajú, hneď to na začiatku rozbehnú, ale dlho veru nevydržia. Ja mám však tento úsek, plný krásnych hupiek veľmi rád, a tiež mám obrovskú chuť uniknúť všetkým, ale veď načo sa zbytočne náhliť, ešte mám pred sebou ďalšie km. Do Trstína prichádzam v druhej, 5-člennej skupinke. Tu do seba lejem ďalšie kofoly. Pauza je tentokrát najdlhšia, mnohí sú už veľmi unavení. Ja som tu minulý rok chytal hrozné kŕče, teraz sa mi veľmi chce šliapať ďalej. Predsa len mi magnézium v tabletkách veľmi pomáha a kŕč už chytím len ťažko. Keď znova nasadám na bike, ešte viac sa mi chce šliapať, tak ešte zopárkrát potiahnem špicu a potom sa postupne upokojím. Od tejto poslednej pauzy už každý môže ísť vlastným tempom, veď sa už ide len do cieľa na Zochovu chatu. Ja začínam na chvíľu cítiť miernu krízu, už v Častej, a to ma ešte čaká stúpanie na Červený Kameň. Na jeho začiatku už všetci prudko spomaľujú, ja tiež, vpredu sa to trhá, traja cyklisti idú dopredu. Sú asi 15 m pred nami, keď zrazu kríza akosi končí a napadne ma šialený nápad ísť s nimi. Síce už teraz viem, že zrejme až do cieľa pôjdu sami, no ale veď kým sa mi ide dobre, pôjdem s nimi. Rýchlo vyjdeme hore, už sme iba traja, opatrne zídeme dolu, dokonca chvíľu ťahám aj špicu. Za Dubovou však začínam cítiť ďalšiu menšiu krízu a nohy sa už ozývajú, že ľahko dostanú kŕče, pretože dnešný deň som im dal riadne zabrať. Vychádzam však aj do Harmónie, tam je krátka strmá hupka, na ktorej už hovorím skupinke, že už sa odpájam. Trochu mi zdrhnú, no znova sa trocha hecnem a nakoniec ich aj dobieham. Stúpanie pomaly priberá na sile, a stále sa držím. Hore je 10%, to po toľkých km veru nie je moc príjemné, no mne sa vkuse ide akosi moc dobre, tak až hore do cieľa vyjdem s mojimi spoločníkmi, ktorí ma ku koncu takmer iba ťahali. Toto som vôbec nečakal, že prídem medzi prvými troma. Rýchlo robím fotky a už čakáme na ďalších. Tí prichádzajú dosť neskoro, museli sme si spraviť pekný náskok. Všetci už prídu po jednom, úplne roztrhaní a vyčerpaní. Ale tento rok je nás na Zochovej chate zatiaľ najviac, okolo 12. Dole v zjazde si ešte spravím moju maximálku, 74,2 km/h a potom ideme do Pezinka spolu, tam ostatní idú ešte na pivo do podniku Jama, ja som však dosť unavený, takže idem rovno domov.
Akosi sa mi po skončení akcie nechcelo veriť, ako je možné, že minulý rok pri podstatne lepšej forme som tento maratónik nezvládol a tento rok sa mi išlo tak dobre, akoby to bol pohodový výletík? Takže spravil som si malé porovnanie:
Minulý rok som skončil v Smoleniciach, kvôli kŕčom, tento rok som nešiel začiatok, ale zato do cieľa som prišiel v pohode aj to medzi prvými, pričom kondícia nie je lepšia. Minulý rok som bol dosť dehydrovaný a nemal som skúsenosti s kŕčmi, tento rok som si dával obzvlášť pozor a určite pomohli aj müsli tyčinky a ďalšie energetické blbosti. Ale hlavne, na začiatku som tempo tentokrát neprepálil a to asi spravilo najviac.
Moja celková priemerka bola dnes 30,9, tí čo išli celú trasu mali okolo 28. Ak mám hodnotiť akciu celkovo, tak tento rok bola ozaj vydarená, Rasťova organizácia bola vynikajúca, hlavne presné doržiavanie časového harmonogramu a aj to, že tento rok oproti minulému sa viac brzdilo, keď niekto vpredu moc zrýchlil, súťažilo sa až ku koncu. Takže o rok, ak budem môcť prísť, tak určite prídem a hádam už pôjdem celú trasu.