Dolomiten Radrundfahrt 2017
- Napísal: Dušan Hodúr
- Published in Cestná cyklistika
Pred pretekmi vo „veľkých“ Dolomitoch som si ešte strihol tento okruh cez „malé“ Dolomity a keď som v reportke z Neusiedlera písal, že viem prečo som tam prestal chodiť, pri tomto maratóne takisto viem, prečo som bol na ňom v minulosti 5 rokov po sebe. Pekná krajina, zaujímavá trasa, celkom výživné stúpania, jedinou chybičkou je nekonečne dlhé cestovanie, inak odporúčam každému. Znova som absolvoval svoju odskúšanú krátku trasu, pred 4 rokmi zmenili pôvodnú dlhú na extrémnych 230 km, tú by som zvládol jedine ako etapák. I keď ... štartovné som si zaplatil v rámci série Austria Top Tour a mohol som štartovať z druhého bloku. Keď som sa tam išiel zaradiť, šikovná slečna blondýnková usporiadateľská si ma premerala skúseným pohľadom a hneď ma posielala medzi eliťákov. Skutočným dôvodom tejto lichôtky / omylu bolo iba moje nízke štartovné číslo, ale aj tak mi trošku nafúklo hrudník :-) Hmm, idem medzi rakeťákov? Na rozdiel od nášho bloku tam mali dosť „narváno“, reku „nein Danke“, nebudem sa na štarte lakťovať s mladíkmi :-)
Štart z druhého bloku mal tú výhodu, že som sa bez stresov mohol cediť dozadu, ale nechcel som to úplne odfláknuť a snažil som sa držať okolitú rýchlosť. Po pár kilometroch sme prechádzali cez menší most nad riekou, na jeho vrchole som vpredu pod sebou videl čelo balíka s policajnou motorkou a keď som sa obzrel, za mnou nikto, bol som úplne posledný v prvom balíku. Pcha, tak to som kľudne mohol štartovať medzi lekvárovými eliťákmi, slečna dobre odhadla moje skryté kvality :-) Prvých 20 km je stále mierne dolu kopcom, rýchlosť okolo 40 km/h a onedlho sa zozadu pripojili ďalší borci, tak som mal v prehustenom priestore oči na stopkách s jedinou túžbou, nepripliesť sa do pádu. Pri svojich predošlých účastiach aj na videách z minulých ročníkov som videl zopár rozbíjačiek a ani teraz to netrvalo dlho, chalan vľavo predo mnou si preložil predné koleso, hlavou zapikoval do cesty, ďalší mu cez ňu skoro prešiel, ostatní sme sa stihli vyhnúť, ale za sebou som počul rachot, zrejme ešte niekto cez neho preletel. Ďakujem neprosím, aj neskôr sa opakovali žuvačkové efekty, výkriky, zdvihnuté ruky a prudké brzdenie, tak aj keď sme išli proti vetru, radšej som si nechával bezpečný odstup, rád investujem trochu viac síl, ak sa tým vyhnem asfaltovému faceliftingu. Dokonca som prešiel ku krajnici, kde som bol najviac na vetre, ak už mám tresknúť, tak to pekne stočím do mäkkej trávičky v priekope :-)
Odbočka do prvého kopca bola pre mňa znovu vyslobodením. Dĺžka cca. 7 km, sklon cca. do 7%, myslím, že som ho išiel celkom slušne, ale boha neviem čo to má byť, mám pocit, že všetci ostatní sú z roka na rok rýchlejší :-) No nič, vyšiel som, zišiel som, po kúsku roviny nasledovala zákruta vpravo a široká cesta k druhému stúpaniu. A po pár sto metroch na pravej strane odstavená sanitka, pred ňou na zemi chlapík s tvárou skrivenou od bolesti, vľavo v priekope ďalší, fakt nerozumiem, ako tu mohli spadnúť. Keby to bolo o cca. kilometer ďalej, tak pochopím, bola tam občerstvovačka s vodou a niektorí s nej odchádzali ako odtrhnuté vagóny, veď načo by sa obzreli, či práve niekto neprichádza. Ale dosť bolo mudrovania, poďme stúpať. Cca. 40 km, miliónkrát hore a miliónkrát dole, väčšinou 5 až 8%, v maxime 12%. Pri takomto raz hore raz dole nemôže byť človek sám, a tak keď ma v jednom z prvých stúpaní dobehol blonďavý cop s dresom bez rukávov a zaoblenými kraťasmi, vybral som si ho do partie :-) Postupne sme vytvorili menšiu skupinku, sem-tam niekto odskočil, potom zase zaostal, väčšinou to záviselo od toho, kto ako po zjazde vbehol do ďalšieho kopca, ale viac-menej sme sa pohybovali v rovnakom priestore. Horšia ako stúpania bola nepríjemná horúčava, našťastie na niektorých miestach stáli organizátori alebo decká s vodou, tak som to vždy využil. Na začiatku iba na doplnenie tekutín, neskôr už išla polka pohára od smädu do žalúdka a druhá polka na prebratie za krk. Na 61. kilometri ma niekto pohladkal po ľavom stehne, nebol to copík ale kamoš kŕč, že aj on by si niečo lupol. Tak som mu nalial ampulku magnézia, že „ááá, to má teda grády“ a na chvíľu prestal otravovať :-)
Na druhej občerstvovačke som sa na sekundu zastavil pre banán, čo využil zaoblený cop a trochu mi odskočil. Nevadí, doma som si pozrel profil a podľa odjazdených kilometrov som vedel, že onedlho tieto otravné stúpania skončia a v zjazde ju dobehnem. Človek by neveril, čo dokáže urobiť takáto pozitívna motivácia, začal som trhať asfalt a do najbližšieho, podľa mojich naivných predstáv posledného kopca som vbehol na veľkej píle a zhodil som ju až pred začiatkom dediny, kde sa sklon tradične zdvihol do dvojciferných čísiel. Za ňou konečne zjazd, zložil som okuliare z prilby a založil ich na nos, pohodlne som si ľahol do baranov a ebénci, zrazu idem znova do kopca. Taký som bol z toho nasr..tý, že ani neviem koľko, také 3 km určite. Človek by neveril, čo dokáže urobiť takáto negatívna motivácia, netrhal by som ani papier, do 5% skoro na poštárovi, totálna depka, tuším padla aj nejaká nadávka o píp píp píp nekonečnom píp píp píp kopci :-) Potom už ale naozaj prišiel zjazd, výjazd na hlavnú cestu a necelých 30 km do cieľa. Nikam som sa nehnal, bol tu ešte posledný plazák, znova sa ozval aj magnézioholik kŕč a dostal druhú dávku, mne na konci stúpania podal nejaký divák pohárik vody, vďačne som ho prijal a rozdelil do hrdla aj za krk, bola to vlažná bublinková minerálka, dúfam že aspoň „eviánka“ s omladzujúcim účinkom na pleť. I keď, taká stará dobrá Šaratica by ma aspoň zrýchlila :-)
Odteraz až do cieľa sme išli proti vetru, ale stále dole kopcom. Počkal som si na 7-členný balíček, postupne sme nakladali ďalších vrátane 3 žien, ktoré sa na rozdiel odo mňa vôbec neskrývali a parádne točili špicu. Po čase som sa tiež posunul dopredu a predo mnou kto iný - exot. Tušil som to už z predchádzajúceho štýlu jeho jazdy, keď sa dostal na špicu, postavil sa zo sedla a zašprintoval, ale asi len machroval pred babami, veľmi neodskočil. Aby som mu nekrivdil, ďalej ponúkam detailný prepis z videa: sadol si, napil sa vody, prestal ťahať, pokrútil hlavou, chytil sa zozadu za stehno, začal ťahať, prestal ťahať, pokrútil hlavou, začal ťahať, prestal ťahať, začal ťahať a súčasne krútiť hlavou, zdvihol sa zo sedla a hodil predo mňa zadné koleso, začal ťahať a krútiť hlavou ... zvukový záznam nejasne zachytil aj niekoho nadávku, hlas mi je dosť povedomý :-) Nechcem ho kritizovať ani sa mu posmievať, dobre viem čo dokážu kŕče a v minulosti sa mi tu stalo, že som neuvisel ani v balíku. Tak ale keď nevládzem, uhnem. Miesto toho ma tým spomaľovaním zavrel ku krajnici, musel som si pribrzdiť, obišiel som ho a konečne odtiahol svoj úsek. Po odstriedaní ma sprava míňal balík a zrazu ma začali obiehať borci aj zľava, asi nás dobehla rýchlejšia skupina, tak som sa presunul úplne dozadu a v závetrí sa nechal doviezť až do cieľa. Cieľová rovinka je skôr serpentínka, úzka, kľukatá, na dlažobných kockách a za čiarou len krátky výbeh, takže špurt neprichádzal do úvahy, už mi tento rok začína chýbať, možno sa zadarí najbližšie v Mondsee.
Čas som mal skoro rovnaký, ako pri svojej prvej účasti, keď som bol ešte mladý a pekný, resp. menej starý a škaredý. Škoda, že sa neviem dostať pod 4 hodiny, copatým kraťasom bez rukávov sa to tesne podarilo, podľa časov okolo nej sa zrejme zviezla v početnejšom a rýchlejšom balíku. A kto je na vine? Blbý banán na druhej občerstvovačke! Začal som ho nenávidieť, tak som skočil na 2 párky s Radlerom a potom 7 km proti vetru na ubytko, ale veď nikam som sa neponáhľal. Keď som si ho bookoval, myslel som si, že to je bežný rodinný penziónik v dedine, ale svojou polohou skôr zapadal do kategórie horská chata. 700 m z hlavnej cesty k domu sa vinulo do šialeného kopca, comp som mal síce vo vrecku v drese, ale podľa pocitov tam určite bolo aspoň 10%. Nabudúce si asi prenajmem karavan a vyriešim to ako chlapík, ktorý si ho odstavil na parkovisku kúsok od haly, kde po pretekoch dávali jedlo, pitie, masáže ... :-)
Video veď viete, bude.
Edit: Podarilo sa, tu je link https://youtu.be/0DykNmMg0Kc
Odjazdená trasa: 109,63 km
Nastúpané: 1664 m
Čas (oficiálny): 4:05:23 h.
Priemerka: 26,83 km/h
Maximálka: 78,37 km/h
Poradie: 529 z 802 klasifikovaných, v mojej vekovej kategórii 164 z 220