Karpatský Vlk 2005

Tuším jediný dôvod, ktorý ma dotiahol na tento maratón bola vidina tomboly, keď bola dosť vysoká pravdepodobnosť získať jeden z bikov série Author. Počet ľudí bol okresaný prlibližne na 150 kusov, takže šance rozhodne vyššie ako keď na nejakom inom maratóne nabehne 500-1000 bikerov a v tobole je len jeden bike.

Ešte ma Miro z Wiky poprosil o pomoc pri zabezpečovaní trate. Na umiestnenie na bedni v sérii už nemám pri tých šarkanoch z KŠK žiadnu šancu, tak prečo nie. Aj tak idem na KV len kvôli vyššie spomenutému dôvodu. :-).

V sobotu ráno dosť teplo a tuším aj dusno. Výšľapom na Kamzík som sa tuším ešte nikdy tak nespotil ako teraz. To sa už priestor registrácie pretekov slušne zapĺňal. Pokecal som si s kamošmi, vynadal im, že neboli v Partizánskom :-), a tak podobne. Potom mi Miro hovorí, že smerovčíci, ktorých vyslal na určené miesto zmätkujú a nevedia, kde sú, aby som vyrazil za nimi a nasmeroval ich tam, kde treba. No dobre. Zapol som Polar a odštartoval som sa sám. Mám 25 minút náskok, hádam dôjdem na Somár skôr ako najrýchlejší. Makal som, čo to dalo, aj som si dosť ponadával na trasu. Všade samé kaluže, popadané konáre. Hlavne brod pri Horvátke by si zaslúžil lepšie označiť prejazd. Dve obrovské mláky plné vody. Bolo treba zosadnúť a opatrne cez naukladané drevá.

Pred Kozím chrbátom som dobehol jedného z dvoch smerovčíkov. Bolelo ho koleno, tak napredoval pomaly. Nejako sme sa dostali pod Somár a nakázal mu tam zakotviť. Išiel som ďalej, že ešte dobehnem druhého ale ten nikde. Asi sa dostal na Turecák. Zastavil som teda pri závere obchvatu Somára, stopol Polar a čakal na šarkanov.

Tí sa dohnali o 11:55. Najprv väčšia skupina, potom chvíľu nič, tam jeden, tam dvaja, čau Mihi, ďalší a ďaľší. Prvým polhodinovým ešte referujem stratu. Postupne už tempo ostatných upadalo a upadalo.

Po 50 minútach už prestali akosi bikeri chodiť, nasadol som teda na bike, vrátil sa pre smerovčíka a nakázal mu, nech ešte 5-10 minút posedí a nech sa potom spustí po zvážnici do Limbachu. Znovu som sa vrátil, počkal ešte na bikerku, kým prejde a spustil znovu čas.

Močariny pred Turecákom si tiež zaslúžili lepšie označiť prejazd. Už to tu síce poznám, takže som nemusel ani zosadnúť ale na pretekoch by sa to patrilo označiť. Obrovská mláka za Turecákom bolo tuším jedna z tých nechutných, ktoré sa nijakovsky nedali obísť a tak som so zhnuseným pocitom prešiel tú mľaskajúcu a zapáchajúcu stoku. Tuším by už aj v lese mali robiť inžinierske siete a kanalizáciu. :-)

Po Babu už viac-menej v pohode. Na občerstvovačke som sa dôkladne napil, najedol a odfrčal ďalej. Čakal som, že sa Čmelok bude obchádzať. Inak som potom nepochopil, prečo sa obchádzal Somár ktorý sa vyšľapať dal. No tak som si trošku bike potlačil. Možno keby som išiel krátku 40, tak by som ten Čmelok dal ale teraz radšej nie.

Po zjazde pod Skalnatou som obišiel väčšiu skupinu bikerov, jeden dokonca práve dostal kŕče do stehna. Menšie stúpanie tu už podaktorí tlačia ale zatiaľ sa dá. Teraz už bude nasledovať väčšinou klesanie, takže som to pálil dole. Na asfalke nad Zoškou sa pýtam motorkára, kade vedie dlhá 60 km trasa. Vraj do cieľa a potom je tam druhá slučka, ktorá vyústi pod Skalnatou. Vraj by už mal ísť každú chvíľu najrýchlejší, že mu robí sprievod. Keď som videl KŠKára ako okolo mňa opálil tak mi padla sánka. Čože, to ma čaká minimálne ešte jedna hodina jazdy keď najrýchlejší z dlhej trate ešte nie je v cieli? No tak som sa teda vydal za ním a robil menšiu stíhačku. Pred cieľom menšie technické trialy ukončené výjazdom pri kúpalisku. To už do cieľa veľa neostávalo.

Pri cieli si dával Bukas do poriadku koleso ale zdalo sa mi, že na to už hodil bobek, lebo sa s opravou veľmi neponáhľal. Na druhej občerstvovačke som vychniapal snáď tri-štyri poháre a išiel ďalej. Tentoraz neznáma trasa. Aspoň pre mňa, hoci mi Ľuboš z PK, vravel, že to bude riadna chuťovka. No keď to vravel on, tak to asi aj bude.

Zjazd popri potoku a ceste bol dost technicko-kamenistý. V kuse cez lávky, doprava-doľava, tam skala, tam šutre. No sranda. Menšie stúpanie popri svahu, zošup do Harmónie. Na križovatke unavený smerovčík ležiaci v tieni stromu už len mávol a slovne ma inštruoval, kade ďalej. :-) Na asfaltke som dobehol Braňa a trošku sme pokecali. Puknuté rameno odpruženia, ktoré mu odišlo na maratóne Medzihorím si dal objednať. Hádam mu to príde ešte pred Horalom. :-) Potom sme sa rozlúčili. Asfalt skončil a prišla stena. Okamžite som zoskočil z biku. Po 10 minút tlačenia biku mi ožili spomienky na starý dobrý Vezikulák. Tam bolo tiež zopár takýchto idiotských úsekov, ktoré zabezpečili, že som sa už na tej akcii neobjavil.

Zámčisko ostalo zdolané. Síce peši ale čo už. Bol som tu na biku prvý krát a naposledy. Nasadol som a ťahal. Po chvíli stúpanie pokračovalo ďalej. Potil som ako v bani. Miestami som si dokonca pripadal ako polievacie auto. Ale nedal som sa. Po hrebeni sa celkom dalo ale po prejazde tuším Troch Jazdcov nasledoval vytrasený válov plný kameňov, vody, blata, konárov.... Na jednom mieste som zastavil, preniesol bike vedľa a išiel radšej pomedzi stromy, cez les. Síce pomalšie ale čistejší. Na konci zjazdu čakala rozbitá asfaltka. To už bolo lepšie. Pevný podklad a hneď to bolo na rýchlosti postupu znať. Predbehol som zopár bikerov, poniektorí už mali naozaj dosť. Asi 500 metrov pred napojením na pôvodnú trasu sa cesta dvihla a čo bolo horšie, aj podklad sa zmenil. Nestabilný podklad, vysypaný šuter. Šlo to hore úplne na p... hmmm, na houno. Tak som zase potlačil. Potom to už išlo a znovu sa dalo roztočiť. Až do cieľa sa podarilo popredbiehať ďalších ale hlavne som bol rád, že to mám za sebou. Čas som si zastavil presne na 4 hodinách.

V cieli už Paži aj Rasťo vyzvedajú, kde som sa flákal. Že čo je so mnou. Tak som povysvetľoval a išiel sa najesť. Medzitým som vynadal Mirovi aj Petrovi tú debilnú slučku. Miro sa aj chvíľu bránil, že všetci bikeri frfľú, že na tomto maratóne nie sú žiadne kopce.
No hej, ale neriešiť to zrovna takýmito strechami. Bike je na jazdenie a nie na tlačenie.

Mno, to by bolo. Hádam ešte zopár slov k sérii Author. Po zrušení Tlapy aj Duchonky bolo treba čímsi zaplátať akcie, nech sa to dá ešte nazvať sériou. Nechápem, prečo padol na výber práve Vinařskú 50 Znovín. Podľa výsledkov sa tejto akcie zúčastnili iba traja bikeri zo série. Pritom na Author Šela maratóne, ktorý tiež patrí pod Author ich bolo oveľa viac a aj dĺžka trasy bola oveľa normálnejšia ako nejakých blbých 50 kilometrov za 700 českých stoviek.

No a na záver to, čo sa dalo čakať. Ani jeden bike v nádejnej tombole Author série som nevyhral. Tiež ma nejako nenadchlo riešenie druhej tomboly, kde si mohol lístok kúpiť ktokoľvek, koho napadlo. Ktovie, asi to nebola tombola určená pre účastníkov maratónu.