Rozhovor s Ivanom Zimom

Rozhovory s organizátormi. – Ivan Zima - Horal

Horalu patrí na Slovensku neoficiálny titul najťažšieho MTB maratónu. Úctyhodné prevýšenie v peknom prostredí Nízkych Tatier robí spolu s hlavným vrcholom Kráľovou Hoľou silnú konkurenciu alpským maratónom.

1. Asi najhorúcejšia téma je termínová kolízia Horala so Slovenským Rajom. Obidva maratóny sa nachádzajú v rovnakom regióne a kolízia uškodí obom. Tušíš, prečo sa organizuje v rovnakom termíne MTB maratón v Slovenskom Raji?
Dalo by sa odpovedať veľmi jednoducho. Nie netuším! Možno by takáto odpoveď bola aj najsprávnejšia. Ten stav je ale natoľko zarážajúci, že by sa žiadalo niečo doplniť. Ale čo? Ja v podstate neviem aké pohnútky môžu niekoho viesť k takémuto kroku. Som si však istý, že to nie je náhoda a tiež som presvedčený, že za tým nie sú pozitívne úmysly. Vyčkajme, čas všetko ukáže.

2. Ako vznikala súčasná trasa Horala? Jazdili ste s prstom po mape a hľadali vhodné trasy alebo okolie poznáte. Ako veľmi ovplyvňovalo trasu schvaľovanie ochranármi?
Prstom po mape sme toho najazdili naozaj veľa. Asi najväčším prínosom HORALa pre mňa je, že som podstatne lepšie spoznal okolité terény. Vďaka HORALovi som sa zoznámil s miestami o ktorých som ani nevedel, že existujú. Hlavne je to ale postupný vývoj. Pred prvým ročníkom sme niečo poznali, niečo našli a dali sme to dohromady. Prišli sme s tým na „odbor životného prostredia na OÚ“ a tam nám niečo z toho zrušili. A takto to ide dodnes. Zatiaľ to vyzerá na nekonečný príbeh.

3. Minuloročná mokrá MTB sezóna ukázala, že všetci organizátori by mohli mať v zálohe mokrú variantu trate. Suchý Horal je ťažký viac než dosť. Z mokrého sa však stáva pomaly boj o prežitie. :-)
Neuvažujete aj vy o tom, že by sa v prípade dažďa trať presunula len na lesné asfaltky, šotolinu a skrátila sa kilometráž?
Takou myšlienkou sme sa zaoberali, ale pravdupovediac iba chvíľu. Prináša to so sebou dosť problémov. Kedy je správna chvíľa na vyhlásenie mokrej varianty? Deň pred, alebo pol dňa? Čo so značením? Značiť mokrú, alebo suchú? Smerovčíci, občerstvovačky, zdravotníci, …
Všetkým treba vysvetliť kde a kedy majú byť, čo majú robiť. Dve varianty si neviem predstaviť! Momentálne sme pripravení iba na jedno. Ak by sa na Kráľovej Holi čerti ženili, tak HS má v kompetencii zastaviť to pod Predným sedlom a poslať bajkerov smerom na Havraniu skalu. Čiže znížiť KH asi na 1450m.

4. Horal je špecifickým maratónom z pohľadu vybavovania povolení. Napríklad na samotnú Kráľovú Hoľu sa dá „legálne“ ísť na bicykli iba jednou cestou. Koľko inštitúcií musíte obehnúť, aby bolo možné maratón vôbec rozbehnúť?
Máme tú smolu, alebo šťastie, že máme v bezprostrednej blízkosti 3 národné parky. Ak chceme pre HORAL zachovať Kráľovu Hoľu, musíme križovať NAPANT (napr. Cez Smrečinské sedlo), alebo čiastočne NPSR. To je zásadný problém s ktorým každoročne bojujeme. Od roku 2003, kedy je v platnosti nový zákon o ochrane prírody sú športové preteky v NP v zásade vylúčené. Je na to potrebná výnimka zo zákona. Tým je ten problém ešte komplikovanejší. Okrem ochranárov je potrebný súhlas majiteľov alebo správcov pozemkov, správcov komunikácií, majiteľa budovy na K.H. ..

5. Najdeprimujúcejšie je, že človek organizuje niečo pre ľudí, vybavuje kadečo, doprosuje sa, a po Národných parkoch sa veselo preháňajú tlupy motorkárov, štvorkolkárov, offroadistov. Dokonca si spomínal, že takéto výlety dokonca organizuje aj nejaká cestovná kancelária, čo je priam neuveriteľné.
A za všetkých si to potom zlíznu práve organizátori podobných akcii. Nemáš chuť s tým niekedy praštiť? :-)
To vieš, že to niekedy na človeka príde. Napríklad Kráľovu Hoľu by som už nechcel mať na trati, dostávam na ňu nejakú alergiu. Aj po vlaňajšom Horalovi som toho mal tiež plné zuby. Dosť vecí sa nám nepodarilo (čipy, Majstrovstvá Slovenska...). Boli sme za to oprávnene kritizovaní. Ale poznáš to, človek to časom rozchodí. Je to ako na 90-tom km maratónu a pred Tebou je ďalší kopec, tiež si vravíš, že sa na to môžeš … V cieli ale máš už trochu iné pocity.

6. Ako si predstavuješ ideálneho bikera na Horalovi?
To je ľahká otázka.
- Prihlási sa on-line mesiac vopred.
- Vzápätí zaplatí bankovým prevodom so správnym variabilným symbolom.
- Je mu jedno aké bude počasie a ani to u organizátorov nezisťuje.
- Na prezentáciu príde včas, nie ½ hodinu pred štartom.
- Keď sa prihlási na HORAL KREJZI, tak vie, že na Kráľovej Holi to nekončí, ale začína.
- Vie, že rozdiel teplôt na trati môže byť aj 20 stupňov a podľa toho sa vybaví.
- Na občerstvovačkách nevyžaduje obložené chlebíčky.
- Nedožaduje sa leteckej záchrannej služby kôli škrabancu na lýtku.
… Mám pokračovať?

7. Áno, pokračuj, napríklad, že ideálny biker rozdáva v Telgárte keksíky a čokoládu.
Ako sa podarilo dosiahnúť minulý ročník, že boli decká zoradené do špaliera, neprosili ale kričali na plné hrdlá „DO TOHO“.
Starosta z Telgártu už vie ako na nich. Podľa jeho rady sme im sľúbili, že za vzorné povzbudzovanie dostanú krabicu Horaliek. Myslím, že si tie Horalky zaslúžili.

8. Patríš medzi „jazdiacich“ organizátorov. Chodievaš na iné maratóny za inšpiráciou ako organizovať maratón alebo si jednoducho zajazdiť aj inde?
Áno aj...
Ďalšou veľkou vecou, ktorú mi HORAL dal je, že sa mi zväčšil svet. Spoznal som kopu ľudí. Okrem bajkerov a organizátorov na Slovensku som získal nových priateľov aj za hranicami: Krzyštofa Skotnického, Martina Hubera, Aleša Procházku. Naposledy v Kosčelisku, Grzegorza Golonku. Tam som bol veľmi milo prekvapený vysokou organizačnou úrovňou. Veľmi si želám, aby sa spolupráca ktorú sme si sľúbili naplnila.

Ďakujem za rozhovor, dúfam, že sa zúčastníš aj nášho maratónu a želám úspešný ročník Horala 2005.