Šela maratón 2003
- Napísal: Robert Juhás
Ani neviem ako som sa dostal na stránky {Šela maratónu} ale musím povedať, prečo som sa v podstate bez váhania rozhodol vyskúšať túto akciu. V prvom rade veľa fotiek z podstatných pasáží trate na ich stránkach, popis trate, kde si treba dávať bacha. To je tuším totálna slabina všetkých ostatných maratónov ktoré majú webstránku. Majú tam síce mapku, čo je síce fajn, ale ak nepoznám terén, či lesy, tak mi to veľa nepovie. Možno tak tým, čo bývajú v blízkosti.
Na diaľku som si vybavil štartovné a pomaly sa pripravoval. Občas checkol stránku, čo nového. Že sa rozhodne štartovať aj Domino Hašek, to bolo super prekvapko. Motivácia športovo "natrhnúť prdel" urobila svoje. :-) Zostávalo veriť, že počasie vyjde.
V piatok som sa vypýtal skôr z roboty aby som mohol s tatkom, ako nehrajúcim kapitánom v kumulovanej funkcii support bike managera, ísť na malý výlet. Nechápem čím to je, ale nech mi niekto vysvetlí, prečo zrovna v deň, keď sa chystám niekam preč, sa nahrnie na neuverenie hromada akútnych problémov, ktoré treba riešiť? Každý iný piatok je v podstate nuda, lebo skoro všetci spolupracovníci sú už v duchom na chatách, na Malte alebo bohviekde v záhradách. A zrovna dnes, keď idem preč, tak normálne nestíham. No nič, zapol som obrátky na brutálne pracovné 200 percentné maximum a v podstate čas odchodu stihol.
Na Hrad Helfštýn, ktorý je dejiskom Šela maratónu sme dorazili včas aby sme stihli aj stan postaviť ešte za svetla. Zaregistroval som sa a vymenil rýchlu spŕšku esemesiek s Mapom. Na diskusnom fóre extrembajku vravel, že ide na maratón tiež.Mal som zrovna bike na stanici technickej podpory kde technici Authoru odstraňovali drobné nedostatky v nastavení bikov. Môj starý bike, požičaný od JK neprehadzoval dobre. Prešmýkač dovolil prehodiť len malú a strednú pílu. Veľkú ani náhodou. JK ma na to upozornil. Technik len krútil nosom, že sa to nedá nastaviť. Prehadzovačka možno aj áno, ale závit na lanko bol strhnutý a držalo to len zázrakom a prešmýkač sa zase kvôli krátkej stredovej osi nedal optimálne nastaviť. Aspoň mi povedal, aby som prehadzoval len opatrne. No nejako bude. Asi aj tak budem najčastejšie jazdiť nejaké tie klasické stredné prevody. Ešte mi ukázal, že stredná píla má ohnutý zub čo ma vydesilo teda dosť. No nečakané šoky. Ten chlápek musel byť v duchu dosť zdesený, keď som mu vravel, že to nie je môj bike, len požičaný. :-) Tak teda dobre, zajtra ráno si to skúsim pri stane nejako splácať.
Ráno som sa zobudil pomerne skoro. Nespalo sa mi dobre. Mám práve alergickú sezónu a celú noc som nerobil nič iné len kýchal a utieral potoky z nosa. Začal som si dávať bike do pucu. Najprv vymeniť vydraté brzdové špalky. Potom pozrieť blbú prehadzku. Podarilo sa mi to nejako dotiahnúť tak, že to držalo a pre istotu som to ešte prelepil páskou, nech to drží hoc´ aj silou vôle. Premazal som všetko, čo sa premazať dalo. Úplne všetko. Naozaj. :-) Vybral som sa na skúšobnú jazdu a čuduj sa svete. Prešmýkač prehadzoval všetko. Síce s problémami ale prehadzoval. Prehadzovka iba po druhú najväčšiu pílu. No uvidíme, či to bude stačiť. Prečo mám len ja na tých českých maratónoch furt problémy s bikom. Na Drásalovi bol problém so strednou pílou lebo skákala reťaz. Úplne boli vymlátené zuby. Teraz zase toto. :-(
Naposledy som sa najedol, namazal indulonou, opaľovacím krémom, obliekol a pomaly sa vydal o 8:15 na štart. No, to som si nemyslel, že ich tam už bude ako hadov. Nedovidel som poriadne na štart. Teraz skoro 40 minút čakať v dosť nepríjemnom čase na štart. Pofukoval taký chladný vetrík. Nie príliš studený, tak na hrane ale horšie to bolo s mrakmi. Plnilo sa čo tatko vravel ráno. Asi bude pršať. Posledných 15 do štartu. Objavujú sa prvé kvapky. Zatiaľ si to málokto všimol. Speaker nás upozorňuje na umiestnenie čipov na nohách. Občas sa niekto prediera dopredu v honbe za lepšími štartovými pozíciami. Pretekári do 500 miesta majú vyhradenú prvú lajnu na štarte. Vybojovali si ju umiestnením v predchádzajúcom ročníku. Celkom dobrý nápad. Hlavne preto, lebo na štarte stojí vyše 1 400 borcov. Uffff. Posledných 10 minút a speaker zľahčuje situáciu nad silnejúcim dažďom. Aspoň nebude prach na silnicích. No hovadská útecha. :-) Už snáď ixtýkrát vymenoval základné charakteristiky maratónu. Jaksi som prepočul info o celkovom prevýšení. Začul som iba devětset metru. Ty kokso, skoro rovina na 84 kilometrov. Pri druhom počutí to už znelo ako tisícdevětset. No to už je lepšie. Či vlastne horšie. :-) Posledné minúty nás delia od štartu. Púšťajú zvučku z filmu \"Jáchyme, hoď ho do stroje\". Už iba pár sekúnd. Začína pršať.
Výstrelom sa odštartovalo. Rev zdivočelých bikerov sprevádzal námestie Týnu nad Bečvou. Rýchlo sa balík rozbehol smerom na Hlinsko. Protivietor s dažďom ako sviňa. Zúžitkujem skúsenosti získané na cestách a vešiam sa striedavo na šprintujúcich bikerov v tesnom závese. Hákujem sa až po vjazd do kameňolomu. Majestátny lom, dobrý film by sa tu dal točiť. Prvé stúpanie začína preverovať techniku bikerov. Vládze ešte každý aj napriek úvodnej vysokej priemerke. Horšie je to na kopci. Na zúženom mieste sa dav prešuje a neustále spomaľuje. Húfne sa zoskakuje a tlačí sa. Až kým sa to znovu nerozbehne. Dážď sa zmierňuje. Dlhý a rýchly výjazd po poli až vchádzame do lesa. Pred ním mi ktosi predo mnou pokĺzol a ja skáčem na brzdy. Keby som mal väčší odstup tak to ubrzím ale odstupy sú také mizerné, že každý riskuje. Bike sa mi nebezpečne nakláňa dopredu a ja už čakám na moment, kedy preletím cez barany ako cez kozu. (to je zaujímavý myšlienkový zvrat, preskočiť cez barana ako cez kozu :-). Doskočil som na nohy a rýchlo zberám bike zo zeme. Nasadám a makám. Zjazd dole lesom. Naľavo ktosí nejako čudne sedí vedľa bajku. O chvíľu naraz vpredu počuť piskot miesiacim sa s kvílenim sanitky. Dav sa zastavuje a uvoľnuje jej cestu. 
Hneď pokračujeme ďalej. Aj nasledujúce kilometre boli celkom rýchle aj napriek tomu, že sa už išlo viac-menej do kopca. Potom sa smer trasy začína otáčať naspäť smerom na Helfštýn. Prechádzame cez Hlinsko po asfaltke hore a po odbočení doprava vidím dva dresy Dominator team. Jeden z nich naozaj vyzerá ako Dominik. Ale tak z neho leje že vyzerá ako na pokraji síl. :-) To robí ten mierny slabnúci dážď. Tak teda na 13 km mám splnenú motiváciu a pred sebou ešte dve motivácie. Kdesi predbehnúť ťažkého českého profíka v XC Radima Kořínka alebo dôjsť aspoň do 500-600 miesta. :-)) Z asfaltky zjazdujeme po úzkych lesných cestičkách po vrstevnici a kdesi sa to vpredu upchalo. Na mieste, kde sa nahromadil zhluk bikerov, ktosi z čumilov s foťákom hlasne kričí do davu na Dominika aby dvihol ruku nech si ho môže odfotiť, že ho cez to klbko bikerov nevidí. Ktosi z davu odpovedá, že Hašek je ešte ďaleko vzadu. Hmmm, takže predsa to bol Domino v tom drese Dominator.
Keďže prší, tak z fotiacej turistiky nič nebude. Aj tak som si pod hradom odfotil reťaz pretekárov na úzkej lesnej cestičke. Hlavne som potreboval dostať foťák z chabej taštičky do nepremokavého oteflónovaného OSCARA.
Šliape sa na Helfštýn. Všade okolo masa ľudí a povzbudzuje odušu. Ide sa mi celkom dobre. Takto keď pôjdem do tohto kopca aj na konci, tak to bude totalbrutal fasa. Prestalo pršať. Okruh okolo nádvoria hradu a vidím tatka ako ma povzbudzuje. Vchádzame do hradu, cez časomieru a vidím svoj priebežný čas. 548 miesto. Ty kokso. Dobre som sa prebil zo zadných pozícii. Už to lepšie nebude, pomyslím si. Dlho nerozjímam a makám po hradných priestoroch až vychádzam úzkou hradnou bránou. Dvaja sa tam nevojdu. Teraz prichádza obchádzka popri hradných bránach. Veľmi technické jazdenie v jednokoľajke. Som rád, že kontrolujem bike, lebo sa blížim k miestu, kde stojí nejaký biker a nejako sa nevie rozhúpať dole. Strmý strmočižný zjazdík. Nadýchnem sa a spustím sa dole. Ešte som začul, ako vraví ten nerozhodnutý komusi, že on to v pohode "seběhne". :-) Ak tu voľakto hodil držku, tak to určite bolelo. Ešte zopár vytrasených metrov popri hradnom kopci až vychádzame na lesnú cestu. Dlho rýchla jazda a potom sa to jaksi po....lo a šlapeme v dlhom ale normálnom stupáku. Nemôžem sa dočkať občerstvovačky. Nezobral som si na štarte skoro vôbec žiadne pitie. Len trošku, nech nie som veľmi ťažký. :-) Konečne je tu občerstvovačka. Dávam si naliať do oboch fľaší a pijem nejakú chutnú vodu. Hanácka ochutená kyselka som sa dozvedel. V nasledujúcej minúte ani neviem, čo všetko som do seba narval. Nejaké keksíky, možno banán a podobne. Blbosti typu karbošmaky, alebo mysli tyčinky som si nevšímal. Ešte som si zobral za hrsť čohosi a vyrazil ďalej.
Počas šliapania som jedol a pil. Asfalt mierny stupák. Jednoducho pohoda. Aspoň sa to pekne v žalúdku utrasie. Krátky asfaltkový rovný zjazd, tu som určite spravil maximálku, len neviem koľko lebo na tomto biku ani tacháč nie je dobre nastavený. Odbočujeme doľava do lesa. Začína znovu popŕchať. Kua. Rýchla jazda po lesnej cestičke končí a blížime sa k prudkej traverzovačke. Vole, to je fasa, to som ešte nejazdil. Fantázia. Krásne sa tu vycibrí technika. Ešte k tomu aj to mierne blatko čo zariadil dážď. Koniec fantastického zjazdu a roztáčam to na vrstevnicovej lesnej ceste. Tá sa po pár stometrov stočila do dosť prudkého kopca hore. Celý čas som si hovoril, že to za ten parádny zjazd stálo. Pršať už začína hustejšie. Našťastie sme väčšinou v lese, tak mi to ani tak nechutne nepríde. Konečne sa však \"začali\" preteky. Balík sa totiž roztrhal v podstate za prvou občerstvovačkou. Konečne sa to nikde neupcháva. Stupák končí a po chvíli asfaltu sa rozbieham po krásnej jednokoľajke popri potoku. Technické jazdenie. Znovu. Občas trošku hustejšie blatko, prejazd cez potok ale inak paráda. spomínam na spolubajkerov, na Rasťa, na Jura, na \"esenbáka\", na Tomáša, na Alana ako by si pochvaľovali tieto úzke jednokoľajky. Táto niekoľkokilometrová bola jednoducho fasa. Zrazu sa stáčame prudko doľava po stráni do kopca na Zbrašov. Blatko z predchádzajúceho zjazdu sa podpísalo na zhoršenej kvalite prehadzovania. Zasekáva sa mi prevod na strednej píle. Kua, žeby to ten ohnutý zub? Takže točím iba malú pílu. Zo Zbrašova ideme po úzkych lesných cestičkách. Už dlho sa držím pretekára s fialovým dresom. Veľmi pekne jazdí. Aj techniku má dobrú aj vyšľapať vie, jednoducho je dobrý.
Znovu serpentínové zjazdy. Namôjdušu, znovu sú fasa. Bikeri bez techniky to budú určite schádzať. Odbočujeme doľava popri Bečve. Teraz asi prídeme k mostíku. Je tak a pomaly sa v daždi blížim s totálne osratým bikom od bahna so zadŕhajúcou sa reťazou. Na asfaltke vymetám všetky kaluže, nech trošku prečistím bike. Je tu ďalšia kontrola. Nájazd hore, formálne nadávam, že zasa kopec. :-) Hneď za tým je druhá občerstvovačka. Pýtam sa, kde by som si mohol ostriekať bike. Vravia že na konci hangáru či čo to tu ten Pony Auto vlastne je. :-) Idem s bikom na ku technikom a vravím im, že sa mi zasekáva stredná píla a že je to asi kvôli tomu ohnutému zubu. Chlapík sa chytá roboty a ja medzitým spať na občerstvovačku. Znovu pchám do seba osvedčené veci. Jonťák do ruky a späť k biku. Chlapík mi ten zub zbrúsil a premazáva reťaz. Viac v jeho silách nie je, aj ostatní bikeri majú nejaké problémy. Poďakujem, nasadám a makám po asfaltke ďalej.
Pomaly predbieham staršieho bikera v pláštenke. Je zvedavý, koľko ešte ostáva do cieľa. Teraz neviem, či som ho potešil, keď som mu povedal, že už sme v druhej polovici. :-) Mne sa to doteraz páčilo aj napriek dažďu a blatku. Teraz šliapem rýchlo po poľnej premočenej ceste. Spočiatku je to vyjazdené a tvrdé ale postupom to hustne a čoraz častejšie mi tancuje bike. Tancuje a tancuje. Mám problémy s rovnováhou ale stále sa snažím držať rýchlosť. Naraz len dŕŕŕb, odklzuje mi predné a ochotne aj zadné koleso a v mihu sekundy ležím na boku. Ani som nestihol dať nohu z pedálu. A to nemám ani SPD. Otĺkol som si koleno a trošku aj ruku. To blato má aspoň takú výhodu, že nie sú odreniny. Rýchlo sa dávam dokopy a trošku opatrnejšie šliapem ďalej. Prehadzovačka sa znovu zasiera. Kua. Podjazd pod diaľnicou, o chvíľu pod železnicou. Tam je trošku väčšia hĺbka potoka a tak si tam čistím bike od bahna. Pokračujem ďalej ale je jasné, že tentokrát sa mi takto zasekáva malá píla. Nie kvôli píle ale kvôli polohe zadnej prehadzovačky. Jednoducho sa v istej polohe sa zasekáva. Ak nechcem dotrhať reťaz, tak buď budem stupáky šliapať peši alebo to skúsim na strednej píle koľko pôjde. V Milenove si v dvore nejakého dobrodinca (asi tiež nejakého bikerfanatika) bikeri oplachujú biky. Aj ja som si. Chvíľu to bolo ok. Aspoň že prestáva pršať a pomaly začínajú slnečné náznaky. Šliapeme na Uhrínov. Som rád že vládzem ale čoraz častejšie ma serie prehadzovačka. To spodné kolečko je asi nejako pokazené alebo čo. Nahlas nadávam a podľa možnosti buď šliapem alebo točím strednú pílu. V Uhřínove je občerstvovačka. Dávam si klasickú zostavu á la Psíček a Mačička rovno do žalúdka a nie do hrnca. Hneď pokračujem ďalej. Celkom rýchly zjazd sa zmierňuje vrstevnicovým úzkym prejazdom. Ide sa dosť rýchlo až prišli ďalšie parádne serpentínovačky. Skoro ako v bobovej dráhe. Autá by sa tu vyblbli do sýtosti. Na bikoch musíme dávať sakra bacha lebo uprostred je vymletý jarok od dažďového potoka. Našťastie tu je sucho takže sa to dá všetko ubrziť. Prechádzame potok a začíname stúpať. Najprv mierny stupák. Darí sa mi ísť celkom rýchlo a trošku skúšam aj malú pílu či si nedá povedať. Nedala. Tak som sa trápil nejaký čas až ma to prestalo baviť a pri najbližšej príležitosti som si to v potoku dôkladne, ale skutočne dôkladne celé prepláchol. Prehadzovačka a reťaz sa dnes tak neleskla ako teraz. :-) Hneď to bolo poznať. Nahodil som malú pílu a juchá hore. Už to ale trvá akosi pridlho. Jazda na ťažších prevodoch ma na začiatku stúpania akosi vyčerpala viac ako som si myslel a tak chvíľu bike potlačím. Naskočím a prechádzame na asfalt. Konečne sa dostávam do tempa. Na asfalte vidím nápisy. "Jardo, pila 44-11". Už si to nepamätám presne ale iba som sa v duchu pousmial. Tie prevody jedine tak dole kopcom. :-) Mám toho plné zuby. Točím to na najlahšom, čo mi funguje. Posledná občerstvovačka sa blíži a som rozhodnutý sa na nej dlho nezdržať. Pitia mám dosť, dva banány do huby, dva do kapsy, kekse, salámu, syry do huby a prežúvajúc pokračujem ďalej. Dobre som spravil, lebo som nechal takto za sebou asi 30 bikerov a mám prázdnu cestu pred sebou. Po zvlnenom teréne sa dostávam po okraji lesa na Bohuslávky. Občas nejaká partička trampov povzbudzuje. Prehadzovačka znovu začína blbnúť. Zase sa budem trápiť na strednej píle.
V diaľke pozerám, kedy bude vidieť hrad. Lebo kilometrovo to na tacháči vyzerá, že by už mal byť vidieť. Z Bohuslávok ideme rýchlo smerom k diaľnici a na obzore vidím, že sa vinie rozhádzaný had bikerov. Kúsok popri diaľnici sa mi darí celkom dobre vyšliapať a zjazdujeme k poľnej ceste vedúcej popri hlavej ceste. Trošku fúka do ksichtu teplý vietor a tempo malého balíka predo mnou je dosť rýchle. Za mnou široko-ďaleko nikto. Takže som na konci tejto rýchlej skupiny. Prechádzame most a prichádza taká dosť zaujímavá pasáž z podjazdom pod železničným mostíkom. Vyzeralo to, ako by som zjazdoval do nejakého kanála. V \"kanáli\" z dosák pozbíjaný mostík cez potok znovu rýchla jazda smerom k hradu. Vidím, že všetkých ženie vidina cieľu na plné obrátky dopredu. Ja sa trošku krotím lebo viem čo ma ešte čaká a ako tak pozerám na niektorých bikerov predo mnou, tak podaktorých v kopci urobím úplne zadarmo aj napriek tomu, že aj ja už mám toho dosť a plné zuby zo znovusazasekávajúcej malej píly. Prechádzam cez vojakmi zbúchaný most cez rieku Bečvu. Naokolo kopec zvedavcov a povzbudzujú bikerov. Za mostom doľava popri rieke až sme zabočili doprava. Začína stúpanie a samozrejme začali odpadávať "vytipovaní" bikeri. :-) Spomínam si na slová nejakého známeho trénera. "Pokiaľ sa cítite na konci so silami, tak ste vyčerpali asi 80 percent rezerv". To sa mu ľahko hovorí, ale čo teraz? Keď už naozaj nevládzem. Na strednej píle sa to fakt ťažko šliape. Striedavo šliapem a tlačím kde sa to fakt nedá.
Už vidím asfaltku vedúcu na hrad. Už to dlho trvať nebude. Šliapem, tlačím, šliapem, tlačím. Posledný vážny stupák. Znovu nádvorie hradu, trápim sa, šliapem koľko vládzem a vchádzam na mostík. Predbieha ma ktosi od Drásala ale ten je už dnes posledný lebo zaraďujem rýchlejšie prevody a z posledných síl dupem do pedálov s vedomím podľa povzbudzovania okolostojacich návštevníkov, že tesne za mnou sú v závese aspoň traja bikeri. Cha. Špurt mi vyšiel. :-) Nie som až taký lekvár. :-))) Slečna mi v cieli podáva Redbul. Otvorím ústa a áááááá. Otvorila a naznačila, že mi to naleje do gágora. Beriem do ruky a uvedomujem si, že už dávno mi Redbul tak dobre nechutil. Mám to za sebou. Čas 6:21:19, vo svojej kategórii 524 a celkovo 674. Takže v podstate v prvej polovici štartového balíku. Dosť ma štve čoraz častejšie sa kaziaci prevodník od polovice pretekov. Dosť to uberalo síl, ťahanie na strednej píle do občasných tvrdších kopcov. Na druhej strane môžem byť rád, že som si prevody neodfajčil úplne. To by som asi ani nedošiel.
Tatko ma čakal v priestore cieľa. Spolu sme sa vybrali dole. Ja osprchovať a tatko bike. Ešte sme sa hore vrátili odfotiť Dominika a na tombolu. Ako obykle. Zasa nič. :-) Krátka štatistika zo stránok Šela maratónu a potom môj sumár.
1370 štartujúcich
1215 dokončilo
Teplota vzduchu +15°C,
Dážď, vietor, oblačno.
Trať Šela maratónu je veľmi pekná. Hlavne rýchla. Ak porovnám trať Šely s Drásalom, tak musím uznať, že je lepšia a pestrejšia. Drásal je v tomto dosť fádny. Vyšlapať kopec, zjazd do doliny, presun pod ďalší kopec, vyšlapanie a zase zjazd. A tak dokolečka. Čo však Drásal stráca na trati, to dobieha a predbieha organizačne. Nechcem povedať, že by to Alešovci flákali ale často sa ukázali také drobné veci. Napríklad po dojazde sa nedali umyť bicykle v rozumnom čase. Stáť hodinu v stometrovom trojrade a posunúť sa o 10-20 metrov je fakt tragédia. Zvlášť, keď fungovala iba jedna tlaková hadica z pristavenej cisterny. Pre 1300 účastníkov maratónu? Sú normálni? Fakt fasa. Alebo taká sprcha. Nevravím, že by som chcel horúcu sprchu v provizorných stanoch, ale prísť premrznutý z mokrej trate a osprchovať sa ľadovou vodou, to nezvládne hocikto. Ani nezvládol ako som pozeral. Vrátane mňa. Aspoň vlažná mohla byť. Cisterna sa postaví deň-dva vopred na slnko a to sa už samo zohreje, napríklad.
Škoda toho blata a dažďa. Trať bola fakt fakt dobrá. Teplota bola tak akurát na bikovanie. Možno sa budem rúhať, ale mne to mokré počasie aj trošku vyhovovalo. Aj s ohľadom na alergiu aj preto, lebo v horúčave by sa to asi zle jazdilo. Možno tej vody mohlo byť trochu menej ale furt lepšie ako úpek. Občerstvovačky v rozumných odstupoch. Jediné mínus tejto akcie je tuším veľký počet bikerov. :-). Hrozne ťažko sa cez to prediera dopredu. A tak preteky pre mňa začali až po 30 km. Dovtedy len také jazdenie s davom. Asi by sa malo vymyslieť čosi ako dávkové púšťanie pretekárov. Prvých tristo bikerov. 5 minút pauza. Daľších 300 a zase 5 minút pauza. Alebo odštartovať preteky v nejakom časovom rozsahu. Čojaviem napríklad by sa povedalo toto: "Kto chce, nech odštartuje hocikedy medzi 8 a 9 hodinou ráno" Deadline je o 9 hodine. Maníci s bednovými ambíciami sa vyberú určite medzi prvými, nech majú čistú trať a ostatní za nimi. Nechce sa mi veriť, že by to v dobe čipov a počítačov nebolo vôbec možné. Nevýhody tohto riešenia ani nevidím. Trať sa neupchá, občerstvovačky môžu priebežne vybavovať bikerov bez návalov. Nemusíme predsa všetci štartovať naraz. Chceme si všetci zajazdiť alebo sa pozabíjať v chumli niekde v lese? Veď ani do cieľa neprichádzame naraz a nikomu to nevadí. Vlastne áno. Mne. Mať rovnaký čas ako víťaz pretekov, to by mi nevadilo. :-)))
No a kto si potrpí na štartovaciu parádu a rambajz a mažoretky a podobné vtákoviny, nech odštartuje v nejakom oficiálnom čase. Pokojne aj klasicky o deviatej.
Mno, takže akciu hodnotím celkom dobre. Som zvedavý, ako poriešia usporiadatelia, a nielen Šelovci ten nával bikerov o rok na štarte. Lebo jazdiť, či vlastne chodiť v hustom klbku pretekarov takmer štvrtinu pretekov, to nie je bohviečo.
Fotky som zbúchal ja, mapa je zo stránky Šely a jedna fotka z propagačného materiálu hradu Helfštýn. Mimochodom, veľmi pekný a zachovalý hrad. Oplatí sa ho navštíviť. Fotoreportáž je aj na stránkach.
