Arlberg Giro 2019

Kým minulý rok boli tieto preteky vrcholom mojej sezóny, teraz iba posledným testovacím tréningom pred ötzim. Hneď od začiatku som do nich vyrazil svižným tempom, ale nebola za tým žiadna prefíkaná taktika, len po vyše polhodiny čakania na štart ma klepalo od zimy ako v ruskej rozprávke a už som sa nevedel dočkať, kedy mi kopec za dedinou zakúri. Keď som sa vydriapal trochu vyššie a ponad hory sa mi do chrbta oprel aj Oskar, zrazu bolo toho tepla až priveľa a nešlo sa mi zrovna najlepšie, ak som pred blížiacim sa „dňom D“ momentálne vo svojej životnej forme, čo asi naozaj som, nie je teda bohvieaká. Snáď to bolo spôsobené iba stuhnutými svalmi a naozaj ťažkým stúpaním, je to ale viac moje zbožné prianie ako presvedčenie :-) Nasledujúci zjazd je parádny, žiaľ v najrýchlejšej časti opravovali cestu v tuneli a pod hrozbou diskvalifikácie sme vyznačený 7 kilometrový úsek nesmeli prejsť skôr ako za 14 minút, čiže priemerkou 30 km/h. Viete si predstaviť, ako sa ide 30-kou v miestach, kde sa dá ísť 90? Každý kilometer stáli pri krajnici mechanici a vymieňali prepálené brzdové kotúče alebo rozdávali malé dlátka s kladivkami, aby sme si z ráfikov odsekali pripečenú gumu z roztavených špalkov :-) Trochu ma čerti pokúšali, aby som to pustil, pri mojich výkonoch je aj tak jedno, či som vo výsledkoch a kým DNS aj DNF som si už do zbierky zadovážil pri svojich 2 účastiach v Mondsee, DSQ mi v cyklistickom životopise ešte chýba. Všimol som si viacerých, ktorí išli rýchlejšie a potom zastavili na cikpauzu, tak som to tak na poslednú chvíľu urobil aj ja a nakoniec tam nechal viac času, ako bolo treba. Taký som ja slušný anjelik :-)

Po skončení tejto spomaľovačky nejakú dobu trvalo, kým som sa dostal do balíka, dokončili sme zjazd a miernym stúpaním sa vydali k druhému kopcu. Zatiaľ čo Arlbergpass bol pre dopravu uzavretý, tu už bola hustá premávka a stalo sa aj to, že sme kolónu predbiehali stredom cesty a kúsok nám dokonca ťahal špicu autobus. Iba nostalgicky som si zaspomínal na Beskyd Tour, na ktorej som auto skoro nevidel. Najhoršie to bolo v jednom prudšom úseku, kde sa balík rozpadol, každý sme si vedľa šóry áut ťahali sólo pri krajnici a niektorí šoféri neboli zrovna ohľaduplní a veľa miesta nám nenechávali. Ešteže som zvyknutý jazdiť po Bratislave :-) Na neďalekej občerstvovačke som nezastavil a keďže sa už pomaly blížil ten hnusný 13-kilometrový kopec, trochu som zvoľnil, doteraz som sa stále snažil držať v balíku a pred jeho začiatkom som si potreboval oklepnúť. Pripojili sa ku mne ďalší dvaja, ktorí asi rozmýšľali rovnako, ale boli tu aj iní pretekári. Keď nás jeden predbehol a bol na mojej úrovni, neviem či tomu za sebou skrížil cestu, alebo on nedával pozor, ale ukážkovo si preložil a ako sa snažil zachrániť a dal nohu na zem, odstrelilo ho ku krajnici, našťastie k tej protiľahlej a našťastie nič nešlo oproti, inak by tam možno aj definitívne skončil. Chalan za mnou len sucho poznamenal, že to tu je nejaké nebezpečné, radšej ma predbehol a doviezol až na začiatok stúpania. Toto sa od minulého roku vôbec nezmenilo, stále prudké, stále veľa áut a žltých autobusov, ktoré sa lámali v serpentínach, stále tie debilné tabule „ešte 10km, ešte 9km ...“, ktoré sa mi cestou medzi očami a mozgom záhadne pretransformovali na „ešte milión km, ešte milión mínus 1km ...“ :-) Výrazne sa zmenila iba kvalita občerstvovačky, ako keby cez ňu prešlo stádo kobyliek, len polosuché kúsky žemlí so salámom, po banánoch iba zopár prázdnych šupiek, hrozno a melóny si môžete strčiť viete kam ... Dlho som sa teda nezdržal a odpálil do zjazdu.

Keď ma na rýchlom úseku pred jednou zo serpentín rozhodil poryv vetra a vyberal som si, či vyskočím na protiidúce autá alebo preletím rovno do skál, uvedomil som si, že zboku celkom silno fúka. Asi o 2 zákruty nižšie som prežil déjá vu, stál tam akurát fotograf a doma som rozmýšľal, že si tú fotku kúpim, ale dať 10 éčiek za ksicht s vytreštenými očami a výrazom ako Kevin, keď zistil že je sám doma, to si rovno môžem urobiť selfíčko na záchode :-) Cesta sa vyrovnala a stále v zjazde som pokračoval sám, až kým okolo mňa nepreletel cyklistický Flash. V ďalšej jazde mu zavadzalo auto, tak začal rozhadzovať rukami, nech páli preč z jeho života, šofér najprv pridal, ale veľmi rýchlo pochopil, že na tohto borca by potreboval minimálne Bugatti Veyron a radšej uhol. Chalan okamžite zapol forsáž, podtlak za ním ma vcucol do háku a aj keď mi hrozilo, že zhorím ako meteorit, držal som jeho tempo. Dosť rýchlo som ale dospel k presvedčeniu, že týmto štýlom jazdy sa zákonite niekde rozbijeme. Najmä keď sme vošli do dediny s prudkým esíčkom, v ktorom som spodnú zákrutu aj po spomalení vybral len vďaka tomu, že som zatáčal aj vyplazeným jazykom. Rozhliadol som sa, či F16-ka nie je rozmáznutá na niektorom stĺpe alebo fasáde, ale asi tiež ubral na podzvukovú rýchlosť a nenávratne mizol za horizontom. Po ďalšej sólo jazde ma konečne dobehla väčšia skupina a išlo by sa mi s nimi dobre, keby v nej nebol Francesco. Osmahnutý Talian, ktorý mi nečakanými pohybmi pripomínal vystresovanú čivavu. Stále menil rytmus, spomalil, zrýchlil, vybočil z balíka, vrátil sa späť, vstával zo sedla a otŕčal zadok, zrazu vyšprintoval a zaradil sa na špicu, takto dokolečka. Keď sa raz vracal zo špice, bol som už dosť vpredu a ukázal mi, že sa chce zaradiť predo mňa. Panenka skákavá, tak teda poď. Niekoľko spomalení, zrýchlení a jeden otrčený zadok som ešte rozdýchal, ale druhý už nie, predbehol som ho a popri tom demonštratívne krútil hlavou, chudáka to určite žralo celú cestu do itálie :-)

Keď sme prišli k poslednému tunelu, v protismere pred ním stála partia horákistov a kývali nám, nech spomalíme. V miernej zákrute na asi rovnakom mieste ako pred rokom znova stáli autá na blikačkách a za nimi ležal na chrbte nejaký chalan, v rýchlom klesaní pri betónových stenách to musel byť dosť nepríjemný pád. Skupina sa nám trochu rozpadla, ale onedlho prišiel aj tak prudší kopec, občerstvovačka a otočka do stúpavých cca. 25km k cieľu. Opäť som na chvíľu osamel a potom sa zachytil za dvoch chalanov, ale visel som za nimi naozaj iba za oči. Druhý z nich ťahal v každom strmšom stúpaní španiela, ja som mal v zálohe ešte 1 kolečko, no aj tak som v jednom kopci už neuvisel. Snažil som sa ešte vrátiť a rád by som napísal, ako som sa hecol, ale tentokrát som nemal žiadne eso v rukáve a sťažoval mi to aj nepríjemný protivietor. Našťastie ma dobehla väčšia skupina, z ktorej som vypadol pred koncom najbližšieho dlhšieho stúpania, prišla ešte jedna, ale ani v tej som sa veľmi neohrial. Hneď po zaradení na jej koniec ma predposledný chalan odpojil, s krvavými stehnami som sa ešte dotiahol späť, ale akurát na začiatku krátkej hupky a do nej som už nemal z čoho brať. Do cieľa chýbali len 2-3km, ofúkol som ešte jednu blondýnku a cieľová rovinka patrila iba mne. Privítal ma spíker aj 4 mažoretky, ktoré som obdaril zvodným úsmevom (rozumej priblblým úškľabkom), ktorý mi opätovali (rozumej zasmiali sa na mne) a za odmenu mi zamávali nejakými bielymi chlpatými čudami. Takže beriem všetko späť, nie že som predtým nevládal, len som si chcel osamote vychutnať takéto nádherné privítanie :-) Ešte aj tá slečna s cvikačkami bola krajšia ako pred rokom, naradostene ku mne pricupitala, lenže tie ich viazacie pásky mi neobčiahli barany, tak som použil svoje, dlhšie aj podstatne pevnejšie. Jednu precvikla, ale cez druhú sa nevedela dostať, po niekoľkých pokusoch nakoniec zdrapla číslo a odtrhla ho. Divoška jedna! :-) Vďaka tomuto trápeniu mám pekné video s jej výstrihom, kameru som síce nechal zapnutú úmyselne, ale takýto bonusový klip som fakt nečakal :-)

Čo sa týka výsledkov, ten 7 kilometrový spomalený úsek bol asi neutralizovaný, lebo oficiálny čas aj so státím na občerstvovačke a 2 cikpauzami mám o 10 min. lepší, ako čistý čas z compu. Ten je zas o 10 min. lepší ako pred rokom a bez núteného spomalenia by som ubral možno ďalších 5 minút, takže formu mám asi naozaj o trochu lepšiu. Len som zvedavý, či bude stačiť 1. septembra na 5500 výškových, ale tak okrem DSQ mi v zbierke chýba aj jazda v zberáku, dopadnúť to môže len pozitívne :-)

Link na video: https://youtu.be/prVSd0X1dPc

Údaje z compu:

Odjazdená trasa:       148,85 km

Nastúpané:               2551 m

Čas:                          5:40:43 h. (oficiálny 5:29:57 h.)

Priemerka:                26,21 km/h

Maximálka:              74,94 km/h

Poradie:            688 z 1355 klasifikovaných, v mojej vekovej kategórii 230 z 519