Nepamätám si, že by nám niekedy na štarte cyklomaratónu Bratislava Jasná hrala muzika z Ibiza party v kempe na Zlatých Pieskoch. Odchádzajúci návštevníci nad ránom o 4 asi neveriaco pozerali na tú hromadu cyklistických bláznov čo sa kamsi vybrali bicyklovať. No kamsi. Tam, do Tater.

Po pretekoch sa ma Milan spýtal, či napíšem reportku a hneď si aj odpovedal, že to asi nie je jednoduché, dookola písať stále o tom istom. Toto bola už moja 6-ta účasť a okrem tradičných blbostí je naozaj čoraz ťažšie napísať niečo nové, tento rok vás ale môžem s kľudným svedomím navnadiť senzačnou bulvárnou upútavkou „Dušky začal 200 metrov pred cieľom šprintovať a neuveríte, čo sa stalo potom!“. Chcel som túto vetu použiť aj ako nadpis, ale bál som sa, že pod návalom čitateľov padne do pár minút server. A tiež toho, že pod článkom začnú pribúdať komentáre typu „Čo za ***** píše takéto nadpisy?“ :-) Kým sa ale dostanem k tomuto hviezdnemu okamihu, ktorý si zapíšem aj do svojho životopisu, v skratke pridám zopár slov aj o zostávajúcich nezaujímavých 77,76 kilometroch.

Stáva sa už tradíciou, že sereďské cyklopreteky, schválne nepíšem maratón, lebo podľa mňa je maratón len jeden a to bežecký, boli opäť horúce.  Pred týždňom kosa a teraz horúčava a úpek hneď od rána.  Novinkou bolo, že nebolo kde zaparkovať, keďže obe parkoviská pred obchoďákom rekonštruovali. 

Tohtoročný 1. máj absolvoval Športreport v štýle renomovaného profesionálneho klubu. Veď posúďte sami: A-tím (Roman a Emil) popreháňal zahraničnú konkurenciu na Neusiedleri, B-tím (to akože ja) popreháňal sám seba v Rači, juniori (Robo so synom) popreháňali Sagana na Detskej Tour v Juri a manažment (zbytok klubu) popreháňal čašníkov pri objednávaní 12-stupňových ionťákov počas regenerácie po nosení transparentov v prvomájovom sprievode. Iba žartujem, v sprievode určite neboli :-) Po minulé roky mi termín časovky kolidoval s tradičnou cyklopivárskou akciou s bývalými kolegami, tento rok sa nám posunula o týždeň, tak som sa ráno vykopal z postele a išiel sa vyblázniť na „Račianske Mortirolo“.

Viac krát som sníval o tom, že by bolo fajn obísť Novo Siedlerské jazero.  Niekedy býva ku snom ďaleko, ak si nevyberiem čas a nedonútim sa pozrieť mapu. 

Tohoročné vydanie sa nedá s minulým rokom porovnať.  Slnečné teplé počasie, viac účastníkov, cieľ pred letiskom, dlhšia trať.  Rovnaká zostala organizácia, občerstvenie a nervózny pelotón, poplatný začiatku sezóny. Pre mňa hlavný rozdiel bol v tom, že som preteky dokončil a to v zdraví.

Telecom Cup 2016
XI. ročník.

Aj tento ročník sa konal v rovnakom formáte ako minulý rok. 4 družstvá a každý s každým, teda dohromady 6 zápasov. Aj v tomto ročníku tabuľkovo dominoval team IBM hoci to v zápasoch až také jednoznačné nebolo. Ale rozhodla skôr hokejová zohranosť hráčov IBM ako technická vyspelosť hráčov z iných teamov, ktorí kedysi hrali hokej profesionálne.

Telecom cup 2015

Prípravy na turnaj začali celkom optimisticky ale postupne odpadli najprv O2 pre nedostatok hráčov a potom sa ukázalo, že aj Siemens tento ročník vynechá.

Tak som zmenil formát turnaja na zápasy každý s každým, takže výsledková tabuľka odzrkadľovala spravodlivé umiestnenie. Prekvapením turnaja bolo určite nerozhodný stav stretnutia IBM - Slovak Telekom, kde jasný favorit IBM nenašiel recept na strelenie gólu. A tak si Slovak Telekom uhral aspoň pomocné body do výsledkovej tabuľky.

09:00-10:00 - Orange - Slovak Telekom 7:4 (4:3, 3:1 / 2:0)
10:15-11:15 - AT&T - IBM 2:5 (1:4, 1:1 / 1:0)
11:30-12:30 - Slovak Telekom - IBM 0:0 (0:0,0:0 / 2:1) veľké prekvapenie turnaja
12:45-13:45 - AT&T - Orange 4:2 (0:1, 4:1 / 1:0)
14:00-15:00 - Slovak Telekom - AT&T 0:5 (0:1, 0:4 / 2:1)
15:15-16:15 - Orange - IBM 1:6 (0:2, 1:4 / 1:0)

Konečná tabuľka

Po perfektnej cyklistickej dovolenke na Korzike v roku 2014 nám to nedalo nevrátiť sa. A tak už mesiac po návrate padlo rozhodnutie, že Korziku navštívime aj v tomto roku. Začneme tam, kde sme skončili, pojazdíme vo vnútrozemí pekné kopce a na záver si dáme ešte to najlepšie z minulého roku. Tak som opäť navrhol 9 etáp viacmenej po celom ostrove tak, aby sme si nielen z chuti pojazdili, ale mali aj možnosť vychutnať prostredie, atmosféru more či jedlo. Skrátka podobne ako pri minulej návšteve. Len s jedinou zmenou, namiesto Milana šiel Marián.

O tomto podujatí som sa dozvedel vďaka kamarátovi Paľovi,ktorého som spoznal v Trnave minulý rok na akcii Trnava-Rysy. Zavolal mi vo februári, či by som s ním nešiel do Soldenu, vraj to tam pozná z lyžovačiek, vybaví ubutovanie a tak. Zdalo sa mi to lákavé, prihlásili sme sa a na prekvapenie oboch nás vylosovali.  Zaplatil som štartovné a pripravoval sa na mordu - 238km a 5500m výškových.  Netušil som do čoho idem.  Prvá méta bola Dolomity a potom snáď zvládnem aj toto peklo.  V júni mi kamarát v Jasnej oznámil, že nikam nejde z pracovných dôvodov.  Zostal som na to sám.