Tretí a záverečný blok dovolenky nás zaviedol na východné pobrežie ale najmä do vnútrozemských kopcov, ktoré sú popretkávané priesmykmi. A niektoré si vyskúšame. Už si ani nevieme predstaviť, čo ešte iné môže Korzika ponúknuť a pritom som mal pred dovolenkou info, že táto časť bude parádna. Tak sa tešíme.

Tento názov mi doslova vyplynul po návrate domov, keď som sťahoval fotografie do počítača. Také množstvo záberov som ešte zo žiadnej dovolenky nepriniesol. A veru bolo čo fotiť. Ale poďme pekne po poriadku a vrátim sa na úplný začiatok, keď sa myšlienka pojazdiť si na Korzike zrodila v našich hlavách. S cyklovýletmi po Európe sme mali už niekoľko skúseností, viacnásobné Dolomity, dovolenka v Alpách, Slovinsku, či v talianskom Bassane boli výborné. Ale vtedy prišli do môjho života aj ťažšie chvíle a séria zlomenín, ktorá pribrzdila nielen moje cykloplány. Zahatila aj jazdenie v Pyrenejoch a moju výkonnosť znížila najmenej o triedu. A tak sme na minuloročnej rozlúčke so sezónou naplánovali výlet po Korzike.
Začiatkom tohtoročnej jari sme rozbehli aktivity na objednanie zájazdu, ale objektívne okolnosti spôsobili, že takýto plán padol. Nakoniec som si nepozornosťou privodil ďalší úraz a tak sa už zdalo všetko stratené. Paradoxne však táto nepriazeň osudu vo mne vyvolala ešte väčšiu aktivitu a tak som začal plánovať a oslovil okruh kamarátov, či to nedáme po vlastnej línii. Po asi treťom prerobení itineráru sa nakoniec našla zhoda chuti, rozsahu a termínu a tak v lete padlo posledné slovo - pôjdeme traja v jednom aute na Korziku na prelome septembra a októbra. Dostal som za domácu úlohu zafixovať lokality kade sa budeme pohybovať a kde rezervovať ubytovanie a spraviť podrobný itinerár.

S jedlom rastie chuť. Po absolvovaní Bratislava Jasná, som chcel skúsiť podobnú akciu, ale s inou traťou. Problém bol s divným štartom vo štvrtok a takisto sprievodný program vyzeral čudne. Kladenie vencov po Slovensku a potom aj spoločný výstup na Rysy. Kamaráti ma tiež odrádzali, že to nie je dobre organizované a také nejaké jednoduchšie. Nedal som sa odradiť a akcia mi vyšla až tento rok. Poďme sa pozrieť aká bola realita.

 Meškám asi mesiac, ešte dobre že nie som ženská, to by som si už začal robiť starosti :-) Ale pri svojej siedmej účasti už naozaj neviem, čo nového by som o týchto 7-ich kilometroch napísal a kým si nedávam termíny „do roka a do dňa“, snáď to je ešte v norme. Tak iba úplne stručne – v rámci pretekov bola super novinkou štartovacia rampa „made by Medo“, chýbali len hostesky a bolo by to ako u profíkov :-)

 Na registráciu som prišiel na poslednú chvíľu a úplnou náhodou som dostal číslo hneď za Robom, ktorý túto časovku pojal turisticky – na horáku a s veľkým báglom okolo pásu. Do štartu sme mali vyše hodiny, tak sme posedeli v krčme a tam mi prezradil, že nabral nejaké kilečká, ktoré potrebuje pri hraní hokeja a do kopcov mu to už neťahá ako za mladých čias.

Toto je krátka správa, ktorej cieľom je zdokumentovať našu tohtoročnú cyklotúru po Kopaniciach, keďže nedostatok času, na ktorý sa pravidelne vyhováram, mi nedovoľuje príliš vymýšľať.

CykloPromenáda Pezinok je iniciatíva za viac bicyklov v Pezinku, Tak aj náš klub a portál sa chce pripojiť k tejto iniciatíve a preto sme sa zúčastnili na veľmi vydarenej akcii s nasledujúcim podtitulom.

Cyklopromenáda & Funny fellows

15. jún, Deň otcov

• jún 17, 2014
• jún 17, 2014
• Napísal: Rasťo Trubač
• Rodičovská kategória: Reportka
• Kategória: MTB cyklistika
• Návštevy: 4010

Oproti minulému roku sa mi aj vďaka cicuške podarilo nakrútiť o trošičku viac a o trošičku kvalitnejších km ako minulý rok. Takže som v priebehu mesiaca postupne zlomil sezónne osobáky. Najprv 158 km na jeden šup. O dva dni 220 km. A o necelý mesiac 320 km práve na tejto kultovej akcii. Jedným dychom však dodám, že po rekorde cez 400 km za jeden deň už vôbec netúžim. Už tých 320 je celkom slušná nakladačka.

„Neni o čom.“ Asi taká bola moja rýdzo bratislavská odpoveď na Jarovu otázku, či napíšem túto reportku. A naozaj sa nič zvláštne nestalo, žiadne „žuvačkové“ šoky v balíku, žiadna zničujúca kríza do kopca, dokonca ani žiadne zúfalé fleky pred zákrutou v zjazde. Možno sa už pomaly naučím jazdiť :-)

K tejto športovej akcii mám nostalgické spomienky.  Boli to moje prvé cyklistické preteky v roku 2008.  Vtedy som nemal žiadne skúsenosti s pretekárskou cyklistikou.  Sú to úplne iné preteky ako beh, či triatlon.  Toto boli moje šieste cyklo preteky.

Išiel som do toho bez rešpektu, ako tréning.  Obavy z nezvládnutia som nemal.  Skoro 3000 najazdených kilometrov mi dávalo isté predpoklady na absolvovanie pretekov.  Operáciu kolena som abstrahoval.