Ospevovaný Wachau maratón sa po dlhých rokoch konečne dostal do môjho pretekárskeho kalendára. V júli som behal menej, rozbiehal som sa až v auguste. Najviac som plánoval trénovať v Chorvátsku počas dvojtýždňovej dovolenky. Napokon bolo z toho iba necelých 100km, pretože sa mi zapálil bedrový kĺb. Ešte aj achilovka pobolievala.

Tradičné podujatie v netradičnom čase, poslednú júnovú sobotu. Od mojich triatlonových začiatkov v 2008 som vynechal iba jeden ročník. Tento krát môj štart bol ohrozený infekciou. Necítil som sa dobre už od utorka. V stredu som to ešte zabil jazdou na biku v studenom počasí a komplet zmoknutí na stredajšom cyklotréningu. Hovoril som si, že snáď to nejako dám.

Tieto prestížne preteky vyvolávali vo mne rešpekt od prvého ročníka. Nielen svojimi objemami, ale hlavne výškovým profilom a drsnými vysokohorskými podmienkami. Zároveň ma dostatočne motivovali, aby som to niekedy skúsil.

Každý rok si po Karpaťáku hovorím, že toto už nie je pre mňa, že tento bol môj posledný. Tohto roku sa mi túžba bezmála splnila, lebo na môj cestný bicykel sa nedarilo zohnať súčiastku, ktorú som ešte vlani vlastnoručne dolámal (aj malíček tej vlastnej ruky prišiel o celistvosť, len koľajnica neutrpela žiadnu ujmu).

Je temný, studený januárový podvečer, na zamrznutú zem padá ďalší prídel snehových vločiek, ktoré rezký severák rozprašuje na zatemnenom okne tajnej kancelárie v objekte SHMÚ.

Po poslednej účasti  v roku 2008 som sa mal možnosť tento rok Rajeckého inline polmaratónu zúčastniť opäť. Z Bratislavy stačilo vyraziť o šiestej ráno a stále sme mali luxusnú časovú rezervu pred štartom preteku o 9:59. Mesto Rajec z uzatvárania okolia nerobí veľkú vedu a tak dve hodinky pred začiatkom nie je žiadny problém zaparkovať v relatívnej blízkosti štartu.

Je päť hodín ráno a zberáme sa na návrat. Ešte by som si kľudne aj dve-tri hodinky pospal. :-( Dojedol som teda posledné veci zo včerajška, aby som toho nemal veľa so sebou.

V tomto ročníku TT-Rysy 2013 som zaznamenal niekoľko NAJ. V prvom rade som bol na registrácii úplne ale naozaj úplne prvý. Až to vyzeralo, že sa neviem dočkať. :-) No tak trošku áno, hej. :-) Zobral som teda sebe a Citronovi štartové pakšamenty a išlo sa domov dobaliť. Ráno dojdeme a uvidíme.

Toto je oneskorene a narýchlo zlepená správa napísaná preto, aby neupadla do zabudnutia jedna chutná akcia, ktorú nám aj francúzski turáci závidieť môžu.

Tour de volcano – pekné preteky s poetickým a trochu dramatickým dodatkom „okolo sopky Poľana“. Na rozdiel od Sládkoviča som ale v cieli maratónu nemal ani najmenšiu chuť napísať o jeho krásach báseň, cítil som sa, ako keby ma niekto 5 hodín topil v čerstvo vyvretej láve v strede krátera a popri tom ma ešte stihol mlátiť železnou tyčou.