Overtúra.
Po odznení Alpaťáku sa pomaly začali robiť prípravy na ešte odvážnejšiu akciu. Alpy a Karpaty dostali teraz parťáka s názvom Pyreneják. Ako už z názvu vyplýva, cieľom cyklodovolenky boli Pyreneje, prevažne z Francúzskej strany ale trošku sa pojazdí aj Španielsko a Andorra. Rasťo so Slavom v roku 2011 spoločne vyberali itinerár, program, dátum, ubytovanie. Na mňa zostala druhá fáza. Teda zabezpečiť dostatok rekreantov do autobusu a lietadla. Trošku som pri tom zošedivel ale zvonku to našťastie nevidno.

Na tohtoročný Karpaťák som sa tešil z viacerých dôvodov. Túto sezónu som maratónom veľmi neublížil, takže konečne som si mohol znovu zajazdiť v balíku, aj trasa bola oproti minulým ročníkom menej náročná, ale hlavným ťahákom bolo pre mňa to, že sa ho mali zúčastniť aj twinsky.

Pred tromi rokmi som sa po prvý krát s malou dušičkou odhodlal na polovičné trate Ironmana v Bátovciach. S intenzívnym tréningom, napriek malým skúsenostiam, som to zvládol celkom v pohode za 5:07. Bol som vtedy na seba veľmi hrdý.

„Robo, nič nemusíš. Budem ti robiť nosiča vody.“ Takto nejako sme sa lúčili večer telefonicky pred zajtrajším celodňovým výletom, ktorý sme kedysi ešte v roku 2004 absolvovali spolu a trasa Bratislava-Buková-Bratislava bola od začiatku definovaná s úmyslom nájsť zjazdné cesty cez Malé Karpaty tak, aby nebolo treba tlačiť bicykel. A aby sa nám trasa nezunovala, tak druhé pravidlo znelo, aby sa v znesiteľne možnej miere eliminovalo jazdenie po tej istej trase cestou nazad.

Úvod rekapka: Bol to najkrajší maratón profilom a prírodou s porovnaním v ČR, SK a v Rakúsku (ktoré sú najbližšie k Bratislave). Krásne výjazdy po úzkych perfektných asfaltkách, takmer bez áut. A počasie to len vyšperkovalo. Doporučujem.

Ironman je predovšetkým udalosť v živote športovca, to už nie sú ani preteky, je to ako malá olympiáda, či kvalifikácia na olympiádu. Celodenná udalosť, megadávka troch športov za sebou, neviem, či sa to dá s niečím porovnať. Pre mňa to bola určite najväčšia športová udalosť roka, vrcholné preteky na začiatku triatlonovej sezóny. Chystal som sa na to už od minulého roka, keď som zhodou šťastných náhod prišiel k tt biku. Niekto tam hore zjavne chcel, aby som aj po dvoch úspešne absolvovaných dlhých triatlonoch pokračoval v tejto aktivite.

Dva dni pred jubilejným ročníkom maratónu BRATISLAVA-JASNÁ som dostal kolosálnu „šaraticu“. Horšie bolo, že ani žalúdok nevedel, ako sa volá. Každopádne som ráno na Zlatých Pieskoch meditoval nad tým, či sa mi aspoň žalúdok počas maratónu rozbehne a začne fungovať. Ak nie, tak som v keli.

Prší, prší, len sa leje, dlhá trasa ma zahreje! Tento hit som si spieval niekoľko dní pred pretekmi aj cestou do Lienzu.

Takmer ako jediný (ostatní zrušili alebo odmietli účasť... ) zástupca za AŠK Sportreport Pezinok, som sa musel zúčastniť na Sereďmaratón 2012. Ako druhý tam bol Rado, ktorý sa tam len mihol. Tiež som bol zvedavý, čo sa okrem trate zmenilo oproti roku 2011.

Po štyroch rokoch som sa znovu postavil na štart týchto pretekov, ale v trochu inej pozícii – ako tréner, domestik a mudrlant. Ako to už býva v živote zvykom, za všetko mohla samozrejme žena :-)