Gabčíkovská hrádza 29.03.2002
- Napísal: Robert Juhás
- Published in Cestná cyklistika
Pre veľký úspech sme si s Citrónom znovu zopakovali jazdu do Gabčíkova. Prvé dni v týždni nedávali veľké nádeje na dobré počasie ale už vo štvrtok začalo počasie krásnieť. Tak sme sa teda vo štvrtok dohodli, že si znovu vyrazíme na tréningový výlet. Skúsim zavolať Rasťa a Jura. Uvidíme, či prídu. V piatok o 11 však dobehli obaja a prišiel aj Miro, tieňový Rasťov sparingpartner.
Pár minút po 11 vyrážame teda smerom na Gabčíkovo. Citrón zavolal Kántryho a ešte jedného kamoša a v Hamuliakove sa pridal ešte jeden. Takže sme boli v dosť hojnom počte. Prvé zábery na hrádzi boli dosť mierne. Dokonca ma Juro prekvapil otázkou, že sa nejako vlečieme. Nejako si to neuvedomujem, lebo minule sme išli rovnako pomaly a postupom času sme pridávali na tempe. Každopádne však ideme na poveternostné podmienky naozaj pomaly. Bicykluje sa ľahko a s obavami hlásim, že naspäť to už také jednoduché nebude. Juro ma chlácholil, že dnes vietor nebude, že je čistá obloha, vysoký tlak a podobne. Veď uvidíme. Prvá zástavka je ako minule v Hamuliakove. V krčme, reštaurácii či čo to tam je. Doslova cítim Rasťové otázky, prečo sa zastavujeme. Nemám odvahu mu vysvetliť, že je to prvá slopacia zástavka pre Citróna. To ešte Rasťo možno nevie, že určite bude chcieť chlastať aj vo Vojke. Tak sme si teda dali v Hamuliakove nejaké pivá, streky. Vyťahujem mapu a Rasťo sa diví už nahlas, že prečo stojíme, veď sme ešte nič neprešli. Pokecali sme si zážitky z minuloročných cyklomaratónov, popili, dopili a vyrazili. Malé pivo so mnou robilo zaujímavé pohyby a než som ten alkoholický opar rozjazdil, už znovu futašujeme po hrádzi.
Na hrádzi už zdiaľky pozerám, kde je tá horská prémia. Ten smiešny kopček. Zazrel som ho a vyšprintoval. Citrón tiež v tesnom závese. Che, márna snaha. S galuskáčom sa radšej nemeraj chlape. Na kopčeku som zastavil, pofotil výpravu a uháňal ich rýchlo dobehnúť, lebo tempo sa pomaly ale isto pohybovalo okolo 30-32. Týmto tempom sme sa veľmi rýchlo dostali aj do Vojky. Citrón aicky začal parkovať ku krčme ale keď to videl Rasťo aj s Mirom a Jurom, tak pokračovali ďalej. Ja za nimi tiež. Nemá zmysel stáť pri každej krčme. Nohy strašne stuhnú a prejde niekoľko kilometrov, kým sa znovu rozhýbu. Hlavne ja to cítim dosť intenzívne. Štarty mávam obyčajne veľmi tvrdé. Vždy.
Tempo Rasťa a spol. sa ustálilo na 32 km/h a pomaly ich dobieham. V diaľke vzadu vidím, že aj Citrón si dal povedať a stíha nás. Trošku spomalím nech ma dobehne a potiahnem ho za čelnou trojicou. Rasťo dupe do pedálov. A to sa strachoval, či bude stačiť na tempo. Že nie je pripravený a podobné bludy. Ja mu dám, srandistovi.
Na priehrade si dávame pijácku a jedácku pauzu. Znovu čosi pofotím a pokecáme. Dlho sa tam nezdržíme a jacháme nazad. Voľačo mi blbne s prehadzovačkou. Furt sa obzerám, čo to tam rachoce. Nakoniec zastavím a skúšam odstrániť závadu. Čaká ma Riki. Konečne to opravujem a vydáme sa spoločne stíhať čelo. Tí nám už zmizli z dohľadu a nádejám sa, že ich rýchlou jazdou dobehneme. Budeme sa striedať, nevidím problém. Lenže problém je. Fúka dosť silný studený protivietor a spolu s Rikim bojujeme s protivetrom. Pomaly ale isto mi ubúdajú sily. Dupeme to v protivetre približne 28 km/h a vôbec sa im nepribližujeme. Len také minipaličky v diaľke. Ani nerozoznám, koľko ich je. Až pár kilometrov pred Vojkou konečne vidím, že kohosi predsa len dohoníme. Je to Citrón s kamošom. Stále sa obzerajú, takže nás asi čakajú. Lenže my s Rikim sme už takí rozbehnutí ako rušeň že okolo Citróna len prefičíme a necháme ho vzadu. Ešte začujem otrávenú hlášku Citróna "Jééééžišmárja". Už má tiež plné zuby rýchleho tempa. Rasťo išiel asi tiež na jeho vkus príliš rýchlo.
Na Vojke nás už čakajú. Rasťo chce ísť s Mirom na kompu a cez Šamorín domov. Lenže vysvitlo, že jeho besné tempo bolo zbytočné, pretože kompa ide až o pol 4. A sú len 3. Tak prichádzajú za nami do krčmy vo Vojke, nech si aspoň hodia jedno pivko. Pred pol 4 ideme s Jurom, Mirom a Rasťom na hrádzu. Zbytok ostáva a pochlastáva, pofajčieva a asi nás ohovára.
Lúčime sa s Rasťom a ideme už do Bratislavy len Juro a ja. Najprv nahadzujeme opatrné tempo okolo 21 a ako sa blížime k Čunovu, postupne zvyšujeme na 26. U toho v rámci možností aj ostávame. Protivietor neustále búši. Aj korčuliarov a výletných bikerov pomaly pribúda. Dobiehame nejakého upachteného mladíka v modrých šušťákoch. Ten sa na nás vešia a ako sa blížime k areálu, spomaľujeme a maník víťazoslávne pedáluje pred nami, čo mu sily stačia. :-) Rehoceme sa na tom s Jurom, že sme mu dodali elán. :-) V areáli vodných športov sa zastavujeme. Chcel som pofotiť umelú divokú vodu. Prdlajs, koryto prázdne. Môžem fotiť akurát veľký trt. Tak iba chvíľu postojíme a ideme bojovať s vetrom ďalej.
Teraz už frekvencia sviatočných aj menej sviatočných športovcov nepríjemne rastie. Počul som už viacerých, ako nadávajú, že petržalská strana hrádze je preplnená ale toto som nečakal. :-) Nakoniec dobiehame aj blue šušťáka. Je už úplne vyplivnutý. Vravím Jurovi, že tým, že sme išli nazad po Petržaskej strane hrádze, tým dlhšie ideme v protivetre. Takže ak sa niekto nabudúce vyberie na Gabčíkovo, tak tá dlhšia trasa by mala ísť po vetre. Treba si to na začiatku výletu zistiť.
Medzitým neustále predbiehame športovcov. Ale celkom mi to dobre robilo, keď sme s Jurom rozdielom rýchlosti obiehali funiacich bikerov a korčuliarov. Šak sme profíci néééé. :-) Teraz sme sa však začali striedať lebo protivietor nám dosť rýchlo uberal sily. Mňa už dosť boleli ruky a koleno, ktoré som si udrel pri menšom incidente za Vojkou smerom na Gabčíkovo s Jurom. Asi sa budem opakovať, ale som rád, že mám cesťák. S horákom by som sa na hrádzi asi trápil. Ku koncu jazdy celkom určite. Konečne sme sa prekliesnili až do Petržalky. Weekendových športovcov ubudlo, čistička "hovien" :-) je za nami a Prístavný most blízko. Ten prejdeme v pohode a pri Rotunde sa odpájame. Mám na tacháči 110 kilákov a ešte sa musím dopachtiť do Rače.
Domov som sa dopachtil v poriadku a prvé čo som urobil, horúca vaňa. Tá ma obyčajne dá aspoň do provozuschopného stavu. Dobré to dnes bolo. Dúfam, že aj nabudúce. Ale rozhodne na hrádzu nebudem chodiť sám. Bol som raz pred rokmi sám a stačilo mi.
Údaje z tacháča.
MXS: 47 - asi špurt na horskú prémiu :-)
DST: 117.5 - dosť
TM: 4:56:34 - čistý. Hrubého asi 6 hodín
AVS: 23.8 - väčšinu času v protivetre.