Cyklovýlet na Jelku, 2002

S Rasťom sme sa v piatok dohodli na malom cyklovýlete. Netušil som, kade sa pôjde, výber trasy som nechal na neho. V sobotu som si zajazdil okolo Karpatov. Pezinská Baba, Lozorno, Stupava, Železná studienka, Červený kríž a domov. 88 kilometrov v celkom svižnom tempe. V nedeľu som bol udatne zmorený a veľmi sa mi teda nechcelo na ďalší výlet. Aj som si vravel, že to včas seknem keď to bude vyzerať na nejaký dlhý brutál.

Stretko sme si dohodli v Grinave na križovatke. Odtiaľ vyrazíme smerom na Slovenský Grob.

Na križovatke už čakal aj Dušan ktorý vraj kedysi s pezinčanmi už jazdil. Pozrel na moje tenisky a bike. Pýta sa ma, že či tento výlet beriem tak turisticky, že nemám nášľapné pedále. No čo mu budem hovoriť. Spoločne ohovárame Rasťa aký je nedochvíľny. Keď konečne dôjde tak rýchlo nasadáme. Ešte mu vravím, kde som včera bol a či si to znovu nezajazdíme. Odmieta s tým, že mi ukáže iné terény. :-)

Tak teda vyrážame v trojke smerom na Slovenský Grob. Ja s Rasťom na cesťáku a Dušan na treku so semislikmi. No to som zvedavý, ako sa mu pôjde. Teplý vietor fúka z juhu takže cestou tam pôjdeme väčšinou v protivetre. Tak spoločne prechádzame Slovenský Grob, preletíme aj Chorvátsky Grob. Prelezeme aj cez nadjazd nad diaľnicou a sme v Bernolákove cobydup.

Odtiaľ vedie nenormálne rovná cesta smerom na Novú Dedinku. To už podpichujem Rasťa, že brblal na hrádzu, že tam nie sú žiadne zákruty a tak. Bočný protivietor zvládame pravidelným prestriedavaním. Dušan sa na treku drží dobre a stíha. Mierime do Kostolnej pri Dunaji a Hrubej Borši. Odtiaľ doprava do Jelky. Za Jelkou som si všimol, že Dušan zaostáva tak dobieham Rasťa, aby sme spomalili a išli si niekam vypiť a odpočinúť. Odbočujeme doľava k starému mlynu na Malom Dunaji. Tam si hádžeme pivo a pokecáme dačo. Rasťo na tomto mieste počas stanovačky videl guľový blesk. Škoda, že aj neodfotil. :-) Prúd Malého Dunaja bol v tých miestach dosť rýchly. Myslel som si, že v tých meandroch sa ta voda musi lenivo predierať.

Pokecali sme dosť, je čas na návrat. Cesta späť viedla cez Veľké Úľany, neskôr Sládkovičovo. Stále však mimo hlavných dopravných ťahov. Za Sládkovičovom na Pusté Úľany. Dušan začína zaostávať viac a viac. Dobieham Rasťa a vravím, aby sme spomalili, že nám Dušan nestačí. Že vraj ideme ako sršni. Zrovnávame tempo podľa neho. Teda zhruba okolo 28 km/h. Lenže vietor máme v chrbtoch a ide to úplne ľahúčko. Aj tak ma však pred Cíferom Rasťo brzdí keď jazdím zrovna v čele a na tacháči mám okolo 34 km/h.

To už máme za sebou prejazd cez diaľnicu. Bližime sa k Budmericiam a odtiaľ to už do Pezinka poznám. To bude trošku viac kopčekov ale aj tak stále v pohode. Za Budmericami sa Rasťo utrháva a ja sa snažím ťahať za sebou Dušana. Už melie z posledného a tak mu pomáham aspoň trošku rozrážať vzduch. Živo si spomínam na minuloročný Rasťov karpaťák keď som na horáku pred Budmericami takmer skapal. S Jurom sme vtedy išli vyložene na železné rezervy. Horáky z nás vycucali maximálne všetky sily. Vtedy nám dosť pomohol Miro Pilka ktorý nám s Gabikou rozrážali vzduch.
Tak sme sa teda v dvojke snažili dobehnúť Rasťa. Aj sme ho dobehli a za Višťukom nastal ten istý scenár. Dušan sa na krátkom stupáku trápil a na kopci som ho počkal a znovu sme sa vydali stíhať Rasťa. Za Šenkvicami to isté. Keď sme ho dobehli tretíkrát, odovzdal som mu Dušana, reku teraz si zajazdím ja, kua. :-)

V Pezinskej Jame si dávame pifko. Ja len jedno lebo mi nejako extra nechutí. Kua, nechutilo mi minule, nechuti ani teraz. Čo to v tej Jame čapujú? Veď pifko pri mlyne za Jelkou mi chutilo viac.
Dušan sa čuduje, ako sme mohli ísť na horských bikoch s Rasťom 205 kilometrov. Tak sme mu to so smiechom vysvetlili. Vtedy mi to take smiešne nepripadalo. Mal som vtedy maximálne dosť.

O chvíľu dohasil aj Juro ktorý mal pôvodne ísť na výlet s nami. Ale aspoň došiel na pifko. Rasťo nám potom odporučil trasu cez Limbach na Biely kríž a odtiaľ dole. Dušanovi sa tá myšlienka veľmi nepozdáva, že či to má vôbec zmysel. Aspoň nepôjdeme po hlavnej ceste domov. Viditeľnosť je ešte dobrá a aspoň objavíme novú cestu. Na Limbach ide celkom dobrá asfaltka. Naľavo míňame kartingový klub. Z Limbachu hore do lesa po zelenej značke smerom na Limbašskú vyvieračku. Na križovatke ale odbočíme hore cez Krkavec na Neštichácku časovku a odtiaľ na Biely kríž .....
Povrch nie je bohvieaký a tak za Jurom na horáku a Dušanom na treku zaostávam. Mám dosť strach chytiť nejaký defekt. Za Krkavcom tí dvaja zastavujú na cikpauzu ale ja šliapem ďalej, veď ma na tom vymlátenom povrchu musia ľahko dohoniť. Pred Nešticháckou časovkou ich počkám a na Biely kríž prichádzame spoločne. Odtiaľ Červený kríž, Pekná cesta a rozlúčka.

Dnes to hodilo cez 132 kilometrov. Dušan už je totálne na mraky ale vydržal to. Juro neviem ako sa cítil a ja som tak v norme unavený. Výškový profil nie je nutný. Je to na výnimky takmer samá rovina a celkom dobrá trasa. Minimum áut, perfektný asfalt, otvorený terén, človek sa môže kochať ako doktor vo Vesničke střediskové aj s Otíkom aj s holubama co serou po střechách.