Moje prvé víťazstvo
- Napísal: Marián Hlbocký
- Published in Cestná cyklistika
Jaslovské Bohunice, preteky jednotlivcov.
Usporiadateľ: CK Generali Trnava.
Tieto preteky organizoval náš klub a preto moje očakávania smerovali skôr na úspešný priebeh pretekov, ako na môj športový výkon. V posledných týždňoch trikrát zasadal výbor klubu, aby sme zabezpečili všetko potrebné. Nakoniec v deň D“ všetko čo bolo s členmi klubu a partnermi dohodnuté, každý aj splnil. Rozložili sme kanceláriu, reklamy, nafúkali rampu – štart/cieľ – a mohli sme ísť na štart. Trať mala tvar osmičky a viedla z J. Bohuníc cez Špačince, Dechtice, Naháč, Kátlovce, Paderovce do J. Bohuníc. Dĺžka okruhu 33 km. O 10:00 hod. štartovali muži B“, veteráni A“ a B“. Spolu ich bol slušný balík – 63 cyklistov. My veteráni nad 50 rokov sme štartovali päť minút po nich spolu s veteránmi nad 60 rokov a neregistrovanými a bolo nás 37. Ihneď po štarte to mládenci z CK Nitra a z Myjavy rozbehli, a prvé štyri kilometre po Špačince ubehli ako voda. Po odbočke na Dolné Dubové iniciatívu prevzali veteráni D“ ktorí mali absolvovať iba jeden okruh. Proti vetru slušným tempom ťahali najmä Piešťanci Rihay a Ostracký. Vogel si ich kontroloval niekde do desiateho miesta. Na šiestom kilometri sme míňali nášho béčkara Uličného, ktorý pri krajnici opravoval už druhý defekt. Takže ho čakala časovka na 90 km. Za Kátlovcami nastali všeobecné prípravy na kopčeky. Čím viac sa blížili Dechtice, tým menej bolo záujemcov o udávanie tempa, ale každý chcel byť čo najviac vpredu. V Dechticiach na námestí sme odbočili doľava na Naháč. S Bohušom Kujovičom z Olympiku Trnava sme si v zatáčke gentlemansky dávali prednosť na vnútornej strane, keď neregistrovaní mládenci už šliapali do plných. Tristo metrov, až po odbočku na Dobrú Vodu som potom dobiehal čelo peletónu. Riadne zadýchaný som ich dostihol práve na začiatku stúpania. Tak to som si teda navaril!
Zaradil som v tréningu odskúšanú hrubú/21 a na tachometri sme mali 35 km/hod.. Špicu ťahal stále sa lepšiaci junior Tomáš Masaryk z CK Olympik Trnava. V polovici asi 1300 metrov dlhého kopca sa stúpanie zmiernilo ale za zatáčkou kopec pokračoval o to prudšie. Tam sa predviedol hlavne neregistrovaný Michal Fako z Myjavy. Nasledoval zjazd a dva krátke, ale prudké kopčeky, ktoré skupinka vyletí, ale jednotlivec sa tam natrápi. V zjazdoch z kopcov sa oddychovalo a celý balík sme zostali spolu.
Na križovatke pri Dolnom Dubovom sme odbočili doľava a déčkar Vogel nastúpil proti vetru prenasledovaný Ostrackým. Balík bol v zákrute roztiahnutý, nikto po nich neišiel a dvojica získavala postupne náskok. Pribrali k sebe odpadlíka z prvej skupiny a v trojici išli asi 300 metrov pred nami. V špurte vyhral Vogel pred Ostrackým. Vogel pokračoval ďalej a 20 kilometrov išiel sám pred nami v rámci tréningu na majstrovstvá sveta.
Na začiatku druhého okruhu sa snažili o únik Gežo s Ozogánom, už mali aj náskok asi dvadsať metrov, ale tridsať členný balík si s tým poradil. Druhý prejazd kopcami za Dechticami chceli juniori využiť na únik. Vedeli, že špurte s obmedznými prevodmi majú iba malé šance. Masaryk opäť založil držal vysoké tempo. V záverečnom stúpaní dokonca ešte zrýchlili a na vrchole sme už boli rozdelení na dve skupiny. V prvej boli 14-ti neregistrovaní a céčkari Gežo, Tupý, (obaja CK Piešťany), Ozogán, Horváth a ja (všetci Generali TT). Horváth mal síce stratu asi 50 metrov, ale on to vždy zvládne doskočiť. Po poslednom zjazde nasledovala prudká zatáčka doľava a Masaryk s kadetom Samom Zemkom (Cyklo-Tour Sereď) opäť skúšali únik. Tým sa vytvorila ďalšia medzera. V prvej skupine som bol z céčkarov iba ja a už som si robil nádeje, že nás druhá skupina nedostihne. Ale po 400 metroch nás už dobehli. Na križovatke pri Dolnom Dubovom druhá skupina bola za nami asi 600 metrov. Od Kátloviec na Paderovce sa začalo tempo zvyšovať a vpredu bola tlačenica o miesto. Pred Paderovcami sme išli už naplno. V dedine vysvitlo, že neregistrovaní si pomýlili dediny, a mysleli si, že už bude cieľ. Keďže do J. Bohuníc chýbal iba kilometer, pokračovali sme v slušnom tempe roztiahnutí po celej ceste. Doprovodné vozidlo s rozhodcom nás chcelo predísť, ale nikto na trúbenie nereagoval, pretože nebol ochotný opustiť vydobytú pozíciu.
Nápis na ceste označujúci kilometer do cieľa na začiatku Bohuníc bol posledný signál pre špurtuchtivých neregistrovaných. Vyrazili ako o život a moje plány ísť na čelo práve v týchto miestach boli v háji. Bol som na chvoste 20-členného peletónu ktorý sa v štyroch líniách rútil po celej šírke cesty. Pri kaštieli (500 metrov do cieľa) bola na ľavej strane odstavená dodávka a Ozogán idúci predomnou musel ubrať. Tým sa vytvorila pred ním diera. Zakričal som na neho aby ma pustil a ja som nezmenenou rýchlosťou mohol pokračovať. Tam sa cesta rozšírila. Kadet Samo Zemko s obmedzeným prevodom už nedokázal zrýchlovať, tak som mu povedal aby ma pustil. Opäť som sa prešmykol, už som bol v druhej línii a stále zrýchľoval. Predomnou po ľavej strane boli súperi Petko a Gežo a vpravo Horváth. Všimol som si, že cyklisti sa presúvajú doľava, a tým sa pri Horváthovi na pravej strane vytvárala medzera. Bol som tam práve včas, opäť som zakričal, tento raz na Horvátha aby vydržal a šmykol som som sa do práve otvorenej diery. Predomnou bola už voľná cesta, postavil som sa do pedálov a zrýchľoval. Päťdesiat metrov pred páskou bol predomnou už iba neregistrovaný Richard Chrastina (CK Nitra) a ja som vedel, že som vyhral!!! Prvý krát v Slovenskom Pohári Masters. Horváth sa stihol zavesiť za mňa a skončil druhý.
Záverom: Ako riaditeľa pretekov ma potešilo najmä niekoľko odkazov spokojných účastníkov pretekov na webovej stránke nášho klubu. Už druhý rok sa snažíme napĺnať našu predstavu o tom, ako by mali cyklistické preteky vyzerať. Spíker, riadne vyznačená trať, pozametané zatáčky (tá v Naháči mohla byť lepšia, ale po tých búrkach...), sprievodné vozidlá, zabezpečené križovatky znalými luďmi, malé občerstvenie, aspoň symbolická tombola, výsledkový servis.
Usporiadateľ: CK Generali Trnava.
Tieto preteky organizoval náš klub a preto moje očakávania smerovali skôr na úspešný priebeh pretekov, ako na môj športový výkon. V posledných týždňoch trikrát zasadal výbor klubu, aby sme zabezpečili všetko potrebné. Nakoniec v deň D“ všetko čo bolo s členmi klubu a partnermi dohodnuté, každý aj splnil. Rozložili sme kanceláriu, reklamy, nafúkali rampu – štart/cieľ – a mohli sme ísť na štart. Trať mala tvar osmičky a viedla z J. Bohuníc cez Špačince, Dechtice, Naháč, Kátlovce, Paderovce do J. Bohuníc. Dĺžka okruhu 33 km. O 10:00 hod. štartovali muži B“, veteráni A“ a B“. Spolu ich bol slušný balík – 63 cyklistov. My veteráni nad 50 rokov sme štartovali päť minút po nich spolu s veteránmi nad 60 rokov a neregistrovanými a bolo nás 37. Ihneď po štarte to mládenci z CK Nitra a z Myjavy rozbehli, a prvé štyri kilometre po Špačince ubehli ako voda. Po odbočke na Dolné Dubové iniciatívu prevzali veteráni D“ ktorí mali absolvovať iba jeden okruh. Proti vetru slušným tempom ťahali najmä Piešťanci Rihay a Ostracký. Vogel si ich kontroloval niekde do desiateho miesta. Na šiestom kilometri sme míňali nášho béčkara Uličného, ktorý pri krajnici opravoval už druhý defekt. Takže ho čakala časovka na 90 km. Za Kátlovcami nastali všeobecné prípravy na kopčeky. Čím viac sa blížili Dechtice, tým menej bolo záujemcov o udávanie tempa, ale každý chcel byť čo najviac vpredu. V Dechticiach na námestí sme odbočili doľava na Naháč. S Bohušom Kujovičom z Olympiku Trnava sme si v zatáčke gentlemansky dávali prednosť na vnútornej strane, keď neregistrovaní mládenci už šliapali do plných. Tristo metrov, až po odbočku na Dobrú Vodu som potom dobiehal čelo peletónu. Riadne zadýchaný som ich dostihol práve na začiatku stúpania. Tak to som si teda navaril!
Zaradil som v tréningu odskúšanú hrubú/21 a na tachometri sme mali 35 km/hod.. Špicu ťahal stále sa lepšiaci junior Tomáš Masaryk z CK Olympik Trnava. V polovici asi 1300 metrov dlhého kopca sa stúpanie zmiernilo ale za zatáčkou kopec pokračoval o to prudšie. Tam sa predviedol hlavne neregistrovaný Michal Fako z Myjavy. Nasledoval zjazd a dva krátke, ale prudké kopčeky, ktoré skupinka vyletí, ale jednotlivec sa tam natrápi. V zjazdoch z kopcov sa oddychovalo a celý balík sme zostali spolu.
Na križovatke pri Dolnom Dubovom sme odbočili doľava a déčkar Vogel nastúpil proti vetru prenasledovaný Ostrackým. Balík bol v zákrute roztiahnutý, nikto po nich neišiel a dvojica získavala postupne náskok. Pribrali k sebe odpadlíka z prvej skupiny a v trojici išli asi 300 metrov pred nami. V špurte vyhral Vogel pred Ostrackým. Vogel pokračoval ďalej a 20 kilometrov išiel sám pred nami v rámci tréningu na majstrovstvá sveta.
Na začiatku druhého okruhu sa snažili o únik Gežo s Ozogánom, už mali aj náskok asi dvadsať metrov, ale tridsať členný balík si s tým poradil. Druhý prejazd kopcami za Dechticami chceli juniori využiť na únik. Vedeli, že špurte s obmedznými prevodmi majú iba malé šance. Masaryk opäť založil držal vysoké tempo. V záverečnom stúpaní dokonca ešte zrýchlili a na vrchole sme už boli rozdelení na dve skupiny. V prvej boli 14-ti neregistrovaní a céčkari Gežo, Tupý, (obaja CK Piešťany), Ozogán, Horváth a ja (všetci Generali TT). Horváth mal síce stratu asi 50 metrov, ale on to vždy zvládne doskočiť. Po poslednom zjazde nasledovala prudká zatáčka doľava a Masaryk s kadetom Samom Zemkom (Cyklo-Tour Sereď) opäť skúšali únik. Tým sa vytvorila ďalšia medzera. V prvej skupine som bol z céčkarov iba ja a už som si robil nádeje, že nás druhá skupina nedostihne. Ale po 400 metroch nás už dobehli. Na križovatke pri Dolnom Dubovom druhá skupina bola za nami asi 600 metrov. Od Kátloviec na Paderovce sa začalo tempo zvyšovať a vpredu bola tlačenica o miesto. Pred Paderovcami sme išli už naplno. V dedine vysvitlo, že neregistrovaní si pomýlili dediny, a mysleli si, že už bude cieľ. Keďže do J. Bohuníc chýbal iba kilometer, pokračovali sme v slušnom tempe roztiahnutí po celej ceste. Doprovodné vozidlo s rozhodcom nás chcelo predísť, ale nikto na trúbenie nereagoval, pretože nebol ochotný opustiť vydobytú pozíciu.
Nápis na ceste označujúci kilometer do cieľa na začiatku Bohuníc bol posledný signál pre špurtuchtivých neregistrovaných. Vyrazili ako o život a moje plány ísť na čelo práve v týchto miestach boli v háji. Bol som na chvoste 20-členného peletónu ktorý sa v štyroch líniách rútil po celej šírke cesty. Pri kaštieli (500 metrov do cieľa) bola na ľavej strane odstavená dodávka a Ozogán idúci predomnou musel ubrať. Tým sa vytvorila pred ním diera. Zakričal som na neho aby ma pustil a ja som nezmenenou rýchlosťou mohol pokračovať. Tam sa cesta rozšírila. Kadet Samo Zemko s obmedzeným prevodom už nedokázal zrýchlovať, tak som mu povedal aby ma pustil. Opäť som sa prešmykol, už som bol v druhej línii a stále zrýchľoval. Predomnou po ľavej strane boli súperi Petko a Gežo a vpravo Horváth. Všimol som si, že cyklisti sa presúvajú doľava, a tým sa pri Horváthovi na pravej strane vytvárala medzera. Bol som tam práve včas, opäť som zakričal, tento raz na Horvátha aby vydržal a šmykol som som sa do práve otvorenej diery. Predomnou bola už voľná cesta, postavil som sa do pedálov a zrýchľoval. Päťdesiat metrov pred páskou bol predomnou už iba neregistrovaný Richard Chrastina (CK Nitra) a ja som vedel, že som vyhral!!! Prvý krát v Slovenskom Pohári Masters. Horváth sa stihol zavesiť za mňa a skončil druhý.
Záverom: Ako riaditeľa pretekov ma potešilo najmä niekoľko odkazov spokojných účastníkov pretekov na webovej stránke nášho klubu. Už druhý rok sa snažíme napĺnať našu predstavu o tom, ako by mali cyklistické preteky vyzerať. Spíker, riadne vyznačená trať, pozametané zatáčky (tá v Naháči mohla byť lepšia, ale po tých búrkach...), sprievodné vozidlá, zabezpečené križovatky znalými luďmi, malé občerstvenie, aspoň symbolická tombola, výsledkový servis.
Marian Hlbocký
