Rock FM cyklomaratón 2000
- Napísal: Rasťo Trubač
- Published in Cestná cyklistika
Okrúhly letopočet privial horúcu jar. A keď prišiel jún, prišiel čas spoločnej jazdy a spoločenskej cykloudalosti, Rock FM cyklomaratón. Paradoxom je, že ne tento rok boli v štartovnom dresy s dlhými rukávmi;-) Od kolegu som si požičal digitálny foťák a fotil som a fotil som... Bohužiaľ, až neskôr som zistil, že sa pokazil a vyšlo len zopár ranných fotiek.
Ale k veci... V horúcu noc by bolo neodpustiteľné ísť do Bratislavy autom, tak šup na bicykel a v trištvrtespánku do Bratislavy...
Ráno, či lepšie v noci, bol dres znesiteľný, ale to bolo hádam najchladnejšie v dni. Dorážame na Zlaté a stretáme tam už kopec cyklistov... Čoskoro bude štart.
Konečne sa aj naša partia zlieza, podaktorí sme sa dlhšie nevideli, tak jasné, pokecáme, pofotíme, a to už počujeme pískanie... Ide štart. Nasadáme, zacvakneme pedále a ŠTART v roku 2000!
Veru, tento ročník bude patriť medzi horúce, všetci sme smädní a na každej pauze chceme v prvom rade piť. Cesta inak prebiehala príjemne a bez komplikácií. Až pod Donovaly. 
Tam asi už vplyvom tepla sa tempo aj v stúpaní zúrivo zvyšuje až nad 40, asi jazdíme podľa teplomera;-) Samozrejme, to vražedné tempo a horúčava si vypýtala svoju daň. Riadne sa trápim, a nielen ja. Dokonca dobieham inak výrazne lepšieho Jula, ktorý neznáša horúčavu. Oblievam si stále hlavu vodou, ba aj zopar ľudí popri ceste nás oblieva. Uuuuuffffff, konečne vrchol, ani mi nechutí jesť. Len piť. Tí čo sa nestihli prezliecť do iných dresov si dokonca odtrhli rukávy. Dobrý nápad...
Tak a konečne posledná časť... Diaľnica v okolí Liptovskej Mary... Tu už je znesiteľnejšie a točíme na Jasnú. Tuná sa nečakane stojí. Každý už chcel závodiť, avšak nadišiel čas na sponzora... Treba obliecť dresy s dlhými rukávmi... No dobre. Nakoniec sa to dalo zniesť. Hore sa ide pohromade, tempo diktuje túto sezónu skvele pripravený Efa a jeho kompany;-) Mňa z tej horúčavy chytajú kŕče. Našťastie to bolo až v predposlednej zákrute, tak som nesmierne rád, že je to za mnou. A pivo v ruke! Teda dnes som si ho zaslúžil! Bolo teplo, ale vždy lepšie ako vlani. To som zvedavý, ako bude v budúcom tisícročí...
A aby som nezabudol, prikladám ešte síce stručne, ale svižne napísaný postreh z tejto akcie od Andreja Struhára. 
Pred mesiacom (alebo o čosi dávnejšie) som sa zúčastnil Rock FM cyklomaratónu. Pre tých, čo nevedia o čo ide, tak je to trasa Bratislava (Zlaté Piesky) -> Jasná. Je to cca 301 kilometrov. Keďže mám iba MTB, tak som na ňom išiel (nebol som jediný, ale bolo nás takých málo a s odpruženou vidlou ešte menej). Štartovalo sa ráno o 4:00 (nakoniec sme vyrazili o 4:30), takže som musel vstávať o 2:50. Blbý začiatok dňa. Aby som to nenaťahoval, tak zo začiatku to išlo v pohode, aj keď jazda v pelotóne je pre nás zvyknutých na lesné cestičky čímsi novým. Prvá zastávka bola na Zubore (po cca 120
kilometroch). Potom sa pokračovalo ďalej a obed bol na Donovaloch. To bola najhoršia časť, lebo okrem samotného kopca to komplikovalo aj počasie (asi 35 stupňov) a vtedy som mal úplne dosť. Keďže som išiel na túto akciu s (nesprávnym) presvedčenim, že tam nemám čo robiť, tak som si stanovil cieľ, že prejdem aspoň 150 km a potom to vzdám. Neskôr som si povedal, že Donovaly by to mohli byť. Keď som vyliezol až tam, tak som sa rozhodol, že dolu kopcom by to mohlo ísť ešte kúsok, ale že do kopca na Jasnú sa už trápiť nebudem. Tak som sa priamo na Donovaloch dohodol so známym, ktorý išiel autom, že ma pod Jasnou počká a odvezie hore. 11 kilometrov pred cieľom bola posledná zastávka, a tam som teda povedal, že ho počkám (aj keď som mal v podstate dost síl, ale vidina dalšej krízy rozhodla).
Bol som na to už od začiatku pripravený, takže som veľkú dilemu nemal a pelotón som pustil, nech si ide hore a ja som ostal na parkovisku čakať na kolegu (ktorý mal už v aute naloženú inú účastníčku a povedal, že ju odvezie hore a vráti sa pre mňa). Čakal som asi 20 minút a keďže stále nechodil, tak som si povedal, že v rámci uvolnenia sa trochu vybicyklujem a idem mu pomaličky oproti. Tak si
to kotúľam hore na ľahkom prevode, keď zrazu zbadám značku Jasná - 4 km. Tak to už prejdem (mi napadlo) a zavolal som kolegovi, nech nechodí. A nakoniec som vyšiel až do cieľa. Čo ma najviac prekvapilo, že som ani nebol nejako zničený a s krízou na Donovaloch sa to porovnávať nedalo.
Ešte by som spomenul dva momenty.
Počas jednej prestávky sa vedľa mňa dvaja rozprávali a jeden povedal, že na takúto akciu treba mať v nohách aspon 5000 km. Tak som sa ho spýtal, že či za celý život. On sa pobavene usmial. To sa však zmenilo na nechápavý pohľad, keď som mu povedal, že tento rok mám za sebou asi 300 km, a teda že táto akcia vlastne zdvojnásobí moju prejdenú vzdialenosť.
Druhá vec, ktorú chcem spomenúť je výhoda mobilu. Keďže kolega išiel autom, tak sme mu dali do auta všetky veci a vždy sme ho synchronizovali, kde je prestávka a hlavne to bola psychická podpora, že kedykoľvek bude problém (nebudem vládať), tak môžem zavolať a on pre mňa príde.
Andrej
