Slovenská Ľupča 2004

1. deň, nedeľa

Všetko sme teda naplánovali na jediný voľný júlový týždeň, odchod v nedeľu smerom na Nitru, kde sa tiež podarilo získať ubytko, takže cestu tam môžeme ísť na 2 etapy. Vyrážame pred obedom, však dnes nie je dlhá cesta. Dnešok ide s nami aj Paťo, s ktorým som na biku išiel do Habovky pred dvomi rokmi. Nenahadzujeme moc rýchle tempo, nikam sa neponáhľame. Aj tak sme však s peknou priemerkou rýchlo v Trakoviciach, kde už tradične stojíme na kofole za 7,50 Sk a znova vzbudíme u domorodcov záujem... Prechádzame cez Hlohovec do pre mňa ešte neznámeho kraja smerom na Nitru. Je tu zopár menších kopčekov, ktoré nás troška zdržia v tomto horku, ale aj tak rýchlo prichádzame do Nitry. Predsa je len dobre, že zajtra máme náročnú trasu skrátenú o 90 km, neľutujeme dnešnú krátku etapu. Večer ideme do centra Nitry, keď sa tam po 5 km dotrepeme, nenájdeme jedinú možnosť občerstvenia jediný otvorený obchod, jedinú lavičku, jedinú zaujímavosť, no proste Nitra je úplná „riť sveta“ (Nitrančanom sa ospravedlňujem:-)). Sklamaní a hladní sa vrátime späť a ideme spať, zajtra bude náročný deň.

2. deň, pondelok

Ráno máme budík na 7:00, po kratučkých raňajkách o ôsmej vyrážame. Prvé km ideme pomaly a ide sa blbo. Ešte rozospatí a hneď na začiatku nechutné hupky, popritom aj nudná krajina. Postupne sa však rozjazdíme a vo Vrábľoch stojíme na normálnych raňajkách. Už máme obrovskú chuť vypadnúť z tohto kraja, nech už začne pekná krajina a krajšie kopce. Ešte sa však dlhšie trepeme do Levíc, za nimi sú tiež ďalšie nie moc príjemné hupky a ja už dopredu hovorím o horore, ktorý nás čaká – kopci za Žemberovcami. Pred ním máme ešte kratšiu kofolovú pauzu a už sa naň driapeme. Ja si ho pamätám ako nechutný dlhý strmák, viem, že som mal vtedy chuť zosadnúť. Teraz začína, šliapem dlho na 21-kolečku. Veľmi rýchlo som hore, tam dlhšie čakám na Dara. Ďalej nasledujú ďalšie nie moc príjemné hupky, je ich oveľa viac, ako si pamätám z toho, keď som tadiaľto išiel pred 2 rokmi do Bystrej, zhruba 8 dlhších. Po príchode na hlavnú cestu do Zvolena hľadáme nejakú reštiku kvôli obedu. Po dlhšom hľadaní sa v nej perfektne najeme, majú tu ozaj výborné halušky so zákvasom.

Pomaly ideme ďalej, do Krupiny prídeme ešte rýchlo, ale za ňou už Daro začína mať rovnaké problémy, ako ja minule. Cesta dosť stúpa a aj ja už mám dosť a teším sa na klesanie. Našťastie aj to prichádza a rýchlo schádzame do Dobrej Nivy, odtiaľ už o niečo pomalšie do Zvolena. Tentokrát mám problémy skôr ja, začínam byť hladný a unavený zo šliapania, potrebujem pauzu. Ideme teda do centra, tam sa poriadne najeme, nie ako v Nitre. Majú tu celkom pekné námestie, takže sa tu dá celkom dobre oddýchnuť. Nechceme však do Ľupče dnes prísť neskoro, preto šliapeme ďalej, radšej zamierim na štvorprúdovku, ako by som mal blúdiť skratkou na vedľajšiu cestu na Bystricu. Túto cestu si dobre pamätám z RockFM maratónu do Jasnej, ktorý bol len pred 3 týždňami. Šliape sa nám postupne horšie a horšie, asi to bude tou horúčavou. Do Bystrice už obaja prichádzame dosť unavení, ja už odpočítavam posledné km do Ľupče. Tá sa podobne ako minulý rok zdá neobyčajne vzdialená, našťastie to v skutočnosti nie je tak ďaleko. Znova robíme pri tabuľke foto a mierime na miesto, kde sme minulý rok boli ubytovaní. Tentokrát tu máme ubytko vybavené na 2 noci, takže ďalší deň si môžeme oddýchnuť.

4. deň, streda

Hoci som tretí deň plánoval ísť sa rozjazdiť aspoň do Bystrice, prípadne si vyšliapať náročné stúpanie na Šachtičky, všetko som musel zrušiť, pretože celý deň pršalo. No čo už, snáď to vyjde na budúci rok, ak sem znova pôjdeme, hlavne aby zajtra bolo pekne.

Ráno si dávame budík na 4:00, samozrejme, že vstaneme až 5:20. Časový harmonogram, ktorý som určil, je úplne posunutý, našťastie máme do večera veľkú rezervu. Rýchlo sa naraňajkujeme a vyrážame. Vonku je hrozná zima, odhadujem tak 12°C, takže poriadne sa zmŕzame. Dobre, že neprší, ako minulý rok. Prejdeme Bystricu, za ňou už stúpame, takže aspoň trocha sa zohrejeme. Po krátkej pauze na benzínke sa už ide lepšie. Stúpanie na Harmanec nie je práve najkratšie, je o niečo strmšie ako Pezinská Baba. Mne to žiadne problémy nerobí, Daro má však starý favorit s blbými prevodmi a viackrát mu zdrhám. Konečne si vychutnávam výhľady, je tu celkom pekná scenéria.

Po dlhom stúpaní nasleduje veľmi dlhý zjazd, takže km pribúdajú rýchlo. Cesta mierne klesá aj v okolí Turčianskych Teplíc, potom ide vlnovitým terénom smerom na Vyšehrad a po tomto krátkom kopčeku znova dlho klesá až do Nitrianskeho Pravna. Nezdá sa to, ale už máme 75 km a pred sebou máme dlhé mierne klesanie. Rýchlo prídeme do Prievidze, tu rovnako ako minulý rok musíme ísť obchádzkou kvôli stavbe cesty. Tentokrát tu však zablúdim úplne a mnohokrát sa musím pýtať na správny smer. Po niekoľkých minútach zdržania sa nám podarí vypadnúť von. Ďalej sa ide pomerne dobre, prechádzame Nováky, Partizánske a už sa obzeráme po vhodnej reštike. Nájdeme iba zopár veľmi drahých, v Topoľčanoch vchádzame do jednej, tam si objednám halušky. Až potom mi povedia, že nemôžeme jesť vonku, neskôr aj to, že nemôžeme mať opreté bicykle o kvetináče, no proste nikde. Nakoniec sme nútení po jednom sa najesť, aj tak jedlo chutné nie je. Bol som sa tu teda najesť posledný krát v živote, už nikdy viac.

Rýchlo padáme preč, čakajú nás náročné hupky až do Hlohovca. Tie sa už nejdú až tak dobre, ako doteraz. Vo Veľkých Ripňanoch využijeme služby benzínky. Tomuto hovorím obsluha aj služby, nie ako v tej Topoľčianskej reštike. Po tomto výbornom oddychu už začínajú zákernejšie hupky, v posledných už má Daro menšie problémy, totiž vôbec nie je zvyknutý na dlhé trate a každým šliapnutím si teraz robí osobák v dĺžke výletu za 1 deň.

Onedlho sme už nad Hlohovcom, do neho zídeme rýchlo, odtiaľ je to len kúsok do známej Trakovickej krčmy. Tu už stojíme aspoň polhodinu, veď časový slkz z rána sme nielen dobehli, ale aj o hodinu predbehli. Obaja už čakáme, že ten kúsok domov už prebehne bez problémov a rýchlo budeme doma. Do Trnavy sa ide ešte pomerne dobre, ale za ňou je to stále horšie a horšie. Znova nás horko úplne vyčerpáva, v nohách máme vyše 200 km. V Kaplnej teda ešte mierime na kofolu. Inokedy je to odtiaľto domov už pohodička, nie však vtedy, keď šliapeme zo Slovenskej Ľupče. Únava je už veľká, ďalej šliapeme so sklonenými hlavami, mne sa už nehorázne blbo sedí na biku. Prejdeme ešte Blatné a Šenkvice a sme doma. Dnes sme si teda dali poriadne zabrať. Daro ešte nikdy nebol jazdiť takú dlhú trať, ja som zase nikdy tak dlho neťahal špicu, takže aj ja mám dosť.

Možnože aj táto akcia prispela k tomu, že na ďalší deň, bol som ešte behať a jazdiť ďalších 100 km, už môj vyčerpaný organizmus nevydržal a pri nemenovanom nešťastí som si zlomil pravú ramennú kosť, čo prakticky znamenalo koniec tejto sezóny. Inak hodnotím akciu pozitívne, veď priemerka bola lepšia, ako minulý rok s Jurom, počasie tiež vyšlo o niečo lepšie a celkom dobre sme sa zabavili, takže dobre, že sme išli, ak sa bude dať, o rok či niekedy inokedy si to zopakujeme.