Schwechater radmarathon 2002
- Napísal: Rasťo Trubač
- Published in Cestná cyklistika
Tentokrát to bol pre mňa úvod sezóny. Trošíčku skorý termín, ale dakedy treba začať. Prihlásili sme sa tam siedmi a nakoniec aj toľkí sme štartovali. Pred pretekmi som mal menšie extempore so včelou, ktorá mi pichancom do nohy a následnou alergickou reakciou optimalizovala tréning. Týždeň som sa nemohol obuť;-) Noha odpuchla noc pred štartom, tak mi už nič nebránilo ísť na štart.
Dorazili sme na miesto štartu dostatočne skoro, takže registrácia bola v pohode, aj čas na nachystanie bol dostčujúci. Poučení predchádzajúcim ročníkom sme sa natlačili dopredu na štart na takej 70 - 100 tej pozícii z takmer 1000 členného poľa. Počasie bolo veľmi slnečné, horúce a fúkal silný JV vietor. Tentokrát som nepochyboval, že sa budem spočiatku pohybovať vpredu. Akurát, že termín o mesiac skôr a počet najazdených kilometrov mi naznačovali, že predné pozície budem ťažko atakovať. O 9. hodine bolo odštartované a celé pole sa pohlo z areálu pivovaru smerom do mesta.
Hneď v uliciach Schwechatu sa pole natiahlo a trhalo. Špica to rozkrútila vysoko nad 40 a ja som sa snažil držať sa, čo to šlo. Na 10-tom kilometri mi tuhli všetky svaly a tepy som mal vysoko nad rozumnú hranicu. Obiehal som Luboša Drahoša, ktorý na horáku so slikami mal vážne problémy s udržaním tempa. Vyskytlo sa aj zopár kolíznych situácií, naštastie som sa im vyhol. Vetrisko fúkalo buď oproti alebo proti z boku. Začal sa jazdiť terezín, čo moje utrpenie ešte zvýšilo. Ale držal som sa stále v popredí aj v momente, keď sa vytvorilo veľké cca 200 členné úvodné pole. Bohužiaľ, som sa nestíhal oraziť. Prichádzal 30-ty kilometer a ocitol som sa vedľa Dušana Hrubého, ktorému to zjavne šlo. Vošli sme do mestečka, kde bolo mierne stúpanie a na asfaltke som zbadal, že tuná bude rozbočenie krátkej a dlhej cesty. Naraz však pred sebou počujem hrmot a asi 30 miest predo mnou padlo kopec jazdcov. Ostatní takmer zastavíme a vzniká chaos. Nič sa mi nestalo, ale začína v stúpaní nechutná naháňačka za špicou. Chvíľu mi to aj ide, ale v stupáčiku ako keby seklo a zrazu sa mi začína vzďalovať skupinka. Tak a už som sám. Stalo sa to, čo som nechcel. Dušan ešte stihol doraziť čelo, ale ja sa pomaly otáčam a hľadám za sebou skupinku, kde by som uvisel. Našiel som si jednu malú, ale aj tí sú na tom ako ja. Rýchlosť v protivetre klesla tesne nad 20, ale našťastie začína prvé stúpanie. To si pamätám z vlaňajška, že nie je dlhé a po ňom nasleduje zjazd do údolia Neusiedler jazera. V stúpaní nás pohltila veľká skupina, zostatok z pôvodnej čelnej. Po zjazde zabáčame vpravo a v typickom vinohradníckom prostredí sa 70 členný balík natiahne pozdĺž krajnice a ide sa čistokrvný terezín. Držím sa statočne, ale meniace sa tempo a veľmi mierne zvlnený terén reznutý s bočným vetrom mi uberá síl. Začínam sa prepadať v skupine až na jej koniec. Už vidím mestečko kde sa cesta opäť skrúca do kopcov, ale mne vtedy došlo. Plazím sa dvadsiatkou a okolo mňa prechádza Ivan Červenka. Tiež sólo a dobre unavený, ale predsa len vo väčšej pohode. Stihne mi akurát dať jedného podpicha, či už idem turistiku. Mlčím a trpím. Konečne zatočíme vpravo a na cca 60-tom km začíname stúpať na najvyšši bod trasy.
Zisťujem, že to nejde. Rýchlosť v stúpaní klesá dokonca pod 10 a čo som vlani šiel takmer 20-tkou teraz potím polovičnou rýchlosťou. Obieha ma veľká, asi 50 členná skupina. Na čele idú Miro Pilka a Luboš Drahoš. No už ma majú. Nepokúšam sa ani chytiť. Za skupinkou idú odpadlíci, ale v pohode mi to natierajú. Už som si asi na trápenie zvykol, keďže v podstate konštantne som sa vyplazil na vrchol. Nasleduje chutný zjazdík so zopár zákrutami, ktoré si vychutnávam. Nasleduje občerstvovačka, kde už nevdržím a dám si pauzu. Po dvoch banánoch a litri asi džúsu nasadám a zaháknem sa do malej skupinky. Dobre som si vybral, lebo tam boli ťahúni. Čakalo ma ešte jedno plazivé stúpanie v protivetre, ktoré roztrhalo skupinu a krátky zjazd ktorý vyformoval novú. Už vážne mám toho dosť, ale do cieľa mi chýba 30-tka. To už musím. V zjazde sa mi podarilo zachytiť jedného z domácich, ktorému robí vyslovene dobre to krútiť v bočáku. Ja som mu to nevyhováral a tak pekne zašitý sa vyvážam. Dotiahol ma do skupinky makáčov. V bočnom vetre až vo vetre do chbta krútime medzi 32 - 45 a zo trikrát som si potiahol krátku špicu. Ani som si nevšimol, ako sa skupinka rozrástla. Postupne sme pohlcovali ďaľších a kilometre odsýpali. Ako sa však blížil cieľ, členov skupinky ubúdalo a tak asi 16 km pred cieľom sme dobehli Ivana šiesti. Ten sa nás chytil, ale o kilometer chytil kŕča. 10 km pred cieľom nás zasa dorazil. To sme však zostali traja a takto sme aj prišli do cieľa. Čas 3.41
Do cieľa som prišiel spolu s Ivanom. Myslím, že obaja sme boli spokojní. V momentálnej forme som to lepšie nemohol zajazdiť. O pár minút prišiel aj Dubák, ktorý tiež nemá ešte najazdené čo treba a po ňom sa dovalil aj Jožo Pilinký. Predo mnou o 7 min prišli Luboš s Dušanom a najlepší z nás bol Miro Pilka. Toto však nenájdete vo výsledkoch. Tie su úplne popletené a traja z nás sú uvedení na kratšej trase. V tomto to organizátorom zaškrípalo. Inak dobrá akcia, na môj vkus troch priskoro. Skrátka, ak budem zdravý a aspoň s takouto formou, o rok prídem zas...
{ln:Schwechater radmarathon 1996 }