Trnava-Rysy 2008

Vonku na štarte už boli skoro všetci pripravení, pobehovali medzi autami, busom a bicyklami. Ešte som fungoval ako v polospánku, lebo prezenčka prebehla rýchlo, ešte zopár slov "ríďu" a "ostatných" a mohlo sa ísť na vec. Potešilo ma, že sa na štart akcie postavilo veľa starých známych aj nových účastníkov. Efa už údajne niekedy na tejto akcii bol, Ivo aj so Svenom, Škodovečka a takisto ostatní, ktorí si túto akciu nenechajú ujsť. Klubový Andy nešiel, lebo mal dovolenku, čo ho dosť hnevalo, ostatným bude vynadané. Keď sa chce, výhovorky sa nájdu.

Ani sa nepamätám, kedy sa mi išlo na Trnava-Rysy ráno tak dobre ako teraz. Ani nebola nejaká strašná zima, ani nefúkalo a dokonca som mal aj pocit, že je aj dobrá viditeľnosť. Priemerné tepy som mal prvých 20 km na úrovni 86 bmp. Myslím, že keby som šoféroval auto, tak mám viac. :-) Ale tento rok som zobral túto akciu ako čisto objemový tréning na sobotné preteky Vysoké Tatry Tour 2008, takže som išiel podľa možnosti na pohodu.

Už v Hlohovci sa rozvidnelo a tak bola počas stúpania na Jašter celkom dobrá viditeľnosť, čo je dobrý predpoklad na zjazd z kopca. Najmä, ak je časť cesty uprostred lesa.
Od Jaštera som mal po Topoľčany pocit, že sa tempo akosi zrýchlilo oproti minulému roku. Škodovka pokrútil "prednou maskou" a povedal, že sa mi to iba zdá.
V Topoľčanoch sa k nám pridala "miestna posádka" cyklistického klubu, takže sa pelotón úctyhodne rozrástol. Na koľajoch sa zase "ktosi" strieskal. Len pripomínam, že som to nebol ja a to mi ešte z auta dobromyseľne kričali, aby som si dával na koľaje pozor. :-)
A tu ho máš, ďalší expert. Dokonca pri tom aj jedol. :-) Tak som mu odovzdal ťapnutím na plece symbolickú štafetu.

Po Veľké Pole sa nestalo nič zaujímavé. Začínalo mi byť trošku teplo, tak som plánoval počas stúpania na kopec zastaviť, vyvenčiť hada a vyzliecť dlhý dres. Ostatných som nechal, nech si urobia dobre v kopci. Aj si to rozdávali ako som počul. Akurát Ivan spomínal, že tam boli kolízne situácie a aj sa nejaká babenka vysypala. Viac neviem. Odvtedy som ju v balíku nevidel. Po zjazde z Veľkého Poľa nás čakala prvá prestávka v Horných Hámroch.
Svenovi som dohováral pri jedení, že to už by nebol on, aby znovu nedostal ráno na Trnava-Rysy defekt ako obvykle. Tak sme sa pri tom pochechtávali a jedli. Efa vraj vravel, že vzhľadom k tomu, že team CSC vyhral TDF, tak by sa mali aj oni v dresoch CSC podľa možnosti čo najviac vyskytovať vpredu. :-) Vlastne, za ostatné ročníky čo jazdím túto akciu, tak som si všimol, že sa začínajú rozmáhať rôzne profi-teamy. A tak sa to v pelotóne hmýrilo CSC, Milramom, Discovery a podobne.:-) Ešteže tu bol jeden profi team v prevahe. Team TT-Rysy v žltomodrom drese. :-)

Po prestávke sme sa vydali ďalej. Cestu po frekventovanom úseku Žarnovica-Žiar som prekecal s topoľčancom. Vraj bol tiež na pretekoch v Dubovej, kde ma videl. Vraj na ktorom mieste som skončil. Tak som mu popravde povedal, čo si o výsledkoch vycucaných z prsta myslím. Plus pridal aj on nejaké svoje postrehy. Ani sme sa nenazdali, a už sme boli pri Budči. Cyklista z čiech sa pýtal, že kedy bude prestávka. Hen, tu za rohom. Všetci sme sa tešili na rozvarené špagety so syrovou omáčkou. Neboli rozvarené. :-) Mne chutili. Potom som sa odložil na voľnú lavičku a vymenil si zopár veselých SMS o obede, vrtuľníkoch a tak.

"Ríďo" mi v Hámroch povedal, že tento rok budú na trase dve zmeny. Jedna z nich mala práve prísť. Do BB po ceste cez Sliač. Vôbec mi to nevadilo. Aspoň nejaká zmena. Nie sa stále trtúliť donekonečna po tých istých cestách rok čo rok. Po BB náš pelotón istili zvolenskí cajti a išlo to celkom dobre.

V BB náš pelotón dobehol nejaký miestny cyklista. Že nech sa k nám pridá, vravím mu.
"Nie, už končím, odkiaľ idete?"
"Z Trnavy" odpovedám. Skoro ho vykotilo rovno do Hronu. Asi by ho aj dokotilo, keby sa aj opýtal, kam ideme. :-)
Tak povyzvedal, čo je to za akcia. Možno sa o rok pridá tiež. :-). Zaželal nám štastnú jazdu a veľmi sa mu vývoj počasia nepozdával. Vravel, že bude asi pršať. Mal som ho za to rúhanie strčiť do Hronu ja. ;-)
Cez BB nás zabezpečovali policajti, takže sme sa na križovatkách vôbec nezdržovali. Navyše nás povodili aj po nových cestičkách cez Slovenskú Ľupču, Lučatín. Vedel som o tejto ceste už dávnejšie ale nikdy som nemal chuť ani záujem tieto cestičky vyskúšať. Vlastne ani nebol veľký dôvod. Cesta BB-Brezno je široká so širokou krajnicou. Aj tak to bolo celkom fajn spestrenie. Hoci kondične menej pripravení cyklisti v našom balíku by mali na to skôr opačný názor.
Aj tak sme sa všetci nakoniec našli v Nemeckej. Prestávka na doplnenie paliva, tekutín.

Škodovka mi povedal, že nasadá do busu. Teraz to vynecháva, nemá na to. Na Čertovicu sa ide tento rok cez Brezno, čo znamená jeden slušný kopček navyše. To bola tá druhá novinka, ktorú mi oznámil "ríďo". Ale o nej som vedel, lebo z Čertovice som už tento rok išiel dole a v Bystrom cesta skôr nebola ako bola. Len taký válov pripravený na inžinierske siete. O rok sa už pôjde zase tadeto. Ak si samozrejme niečo podobné nepresadia aj obyvatelia Jarabej. :-) To už asi pôjdeme lanovkami cez Chopok alebo čo.

Počas stúpania na Čertovicu som sa znovu opláchol v studenom potoku. Veľmi dobre mi to padlo. Mať okúpanú polku spoteného tela uprostred horúčavy je fajn. Nabudúce si nájdem nejaké tajné miestečko a okúpem sa tam celý, čľap čľap aj plastovú kačičku na šnúrke si prinesiem aby mi nedplávala..
Hore na Čertovici som dojedol čo som mal pripravené a do zjazdu som si preventívne nasadil ešte jeden krátky dres. Niektorí brali aj pláštenky.

Pri Kráľovej Lehote sme sa posledný krát čakali pred záverečným útokom na parkovisko pod Štrbským Plesom. Len tie oceľovosivé mračná nad Tatrami nám nedali pokoja. V kempe bola vraj búrka jak hovado. Citeľne sa ochladilo. Nechal som dresy na sebe a pokračovali ďalej. Od Hybe nás začalo pomaly zmáčať. Nepršalo naplno. Len také nesmelé pokusy. Občas nič, občas niečo hustejšie ale nikdy nie tak, aby sme boli úplne mokrí. Hupky nás riadne preverili a nestíhal som čumieť, ako sa Efa stále dokázal držať v hlavnom balíku

Hore na parkovisko som už išiel s Ivom a kecali sme pri tom, čo nám na jazyk prišlo. Tak sme sa spolu aj so Svenom doterigali hore na parkovisko.
Hore bola zima. Počas čakania na zbytok pelotónu sme dosť trpeli. Obliekol som si všetko, čo som mal a aj tak som sa klepal ako osika. Určite som nebol jediný.
Po hodnej chvíli sme sa nakoniec dočkali posledného a mohli vyraziť do kempu. Znovu nám bolo nakázané, že máme nechať baby dôjsť do kempu prvé. Ale s nami, testosterónovými ješiťákmi je to ťažké. Nenechali sme ich vyhrať. :-)))
V kempe sme sa dočkali hlasného privítania ako sa patrí.

Dali sme si gulášiska. Akurát neviem, či ten guláš pálil od horúčavy alebo feferónkami. Pálilo to ako šľak. Trošku mi k tomu chýbal aj nápoj. Vraj si ho môžme kúpiť, čo sa mi zdalo dosť smiešne. Kto už len má k dispozícii spotený pri dojazde poruke peňaženku aby si mohol kúpiť pivo či kofolu alebo aspoň blbú malinovku? No ešteže nám nespoplatnili čistý tatranský dažďový vzdúšik. To by sme sa asi nedoplatili. :-).
Efa sa ma pýtal, že či som išiel sám. Tak veru, sám. Parťáci z klubu sa na mňa vykašlali. Takých ja mám kamarátov v klube. Veru hej. Veď ja im to raz vrátim. ;-)

Rýchlo som si zbalil sakypaky a uháňal do Popradu, aby som tam prišiel ešte za svetla. Mal som rezervovanú izbu v ubytovni, lebo som moc fajnový, aby som spával v stane s "plebsom". :-) Navyše, ak mám ísť v sobotu na preteky Vysoké Tatry Tour, tak sa potrebujem predovšetkým vyspať. A poriadne.

Uvidíme, čo nám organizátori pripravia o rok. :-) Dovtedy dačo aj Škodovka potrénuje aby svoj ctený zadok nevozil v autobuse.