Neštich 2002
- Napísal: Rasťo Trubač
- Published in Cestná cyklistika
7.9.2002 - Svätý Jur, 7 km prevýšenie, 420 m Tak a leto je za nami, rozbieha sa oberačka hrozna, v Grinave pri ceste predávajú burčiak a koná sa časovka Neštich - Malý Javorník, teda všetko tak ako má byť.
Nejaký ten deň pred štartom sa vyčasilo a Slniečko končne ukázalo aj čosi zo svojej krásy. Do pekného dňa som sa zobudil aj dnes a to aj napriek kuvikaniu meteorológov. Takže dnes na časovku.
Cestou do Jura sme sa začali ako partia postupne zbiehať ako vínne mušky k rozliatemu vínu. Kým sme prišli na štart, bola nás tam už hromada. Prekvapilo ma, koľko ľudí už tam bolo, veď som neprišiel na poslednú chvíľu. Nakoniec hádam prišla rekordná účasť od nás ako partie z Pezinka vôbec a rekordná účasť bola aj v štatistikách štartujúcich a tým rekordy zďaleka nekončili. Pre tentokrát sme mali aj silné zastúpenie v nežnom pohlaví a očakávali sme, že nás baby vytrhnú z medailovej biedy, keďže chlapská časť to na čele so mnou flákala.
Organizátori to tento rok zvládli hladko a štartovalo sa presne. Škoda len, že na Slovensku je také ignorantstvo a do cesty kde je zákaz vjazdu každú chvíľu vchádzali autá od škodoviek po bavoráky. Zopár ľudí malo s tým problémy a výfukové plyny im k dobrému času nepomôžu. 
Na štarte som čo to pofotil a nadišiel môj štart tajm. Odštartoval som veľmi vlažne. Po prvú zákrutu som sa nevedel nejako rozhýbať, ale neskôr to už šlo. Predtým, keď som si skúšal trasu, som po bránu v SHMÚ areáli dosahoval tak 26, 27 minút, čo voči mojim lepším rokom bolo katastrofálne. Dačo také sa mi rojilo v hlave, ale okamžitá rýchlosť v kopci mi hovorila o tom, že až takú hambu neutŕžim. Na vrchol úvodného stúpania som dorazil relatívne v pohode. Úsek po hrebeni som sa pokúsil rozkrútiť čo najviac a vcelku to šlo, avšak ma to stálo dosť síl. Záverečný stupák do cieľa som pretrpel. Dych, ten bol v pohode, ale nohy riadne tuhé. Raz darmo, tento rok už asi moc neoslním. Veeeľký kameň zo srdca mi padol keď so vpochodoval do cieľa. Čas 24 a vyše pol bol pre mňa vykúpením. 
Síce historicky môj najhorší, ale na formu skvelý. Ha, môžem odísť so vztýčenou hlavou.
Ešte som v cieli fotil momentky známych a potom sme šli dolu do depa. Nad Jurom v mieste bývalých mostíkov sa konala dĺĺhááá tombola. Medzitým Milan Valko stále púšťal mjuzik, čosi kecal do mikrofónu, posmieval sa mi z mojej hypochondrie a ostatní popíjali pivko, chodili si po tombolové víťazstvá, či debatili o časovke. Ja som nevyhral nič. O to väčšie prekvapko bolo, keď som dostal pred vyhlásením víťazov od organizátorov pozornosť za spoluprácu a propagovanie časovky na webe, za čo im srdečne ďakujem. Za to šoknutie a koktanie do mikrofónu už ďakujem menej;-)) Nuž a na záver sa vyhodnotili všetci Naj. Pezinčania tak dostali ďaľšiu medailu (Alenka Drahošová) a trať časovky má zasa nový rekord - 17.02. Resumé - krasne počasie vyvolalo krásne výkony. Vyslovujem vysokú spokojnosť. A dúfam, že aj ostatní. Tak o rok, čau...
