Návrat z Dubničáku do BA, 1.9.2002
- Napísal: Robert Juhás
- Published in Cestná cyklistika
Za Trenčínom sa ustálime na priemerke okolo 31 km. Ide to veľmi dobre. Vietor nám fúka do chrbtov a tak šliapeme celkom ľahúčko po málo frekventovanej ceste do Piešťan. Často striedame. Pred Beckovom zastavíme na malé foto. Tam nás obehol rýchlymi foframi osamotený galuskár.
"Dobre, že sme zastavili, aspoň nás nepredbehol počas jazdy, tak máme zatiaľ čistý štít" :-)
Pokračujeme ďalej a snažím sa krotiť trošku prirýchle Jurové tempo. Túto trasu som už raz absolvoval sám a viem, že za Vrbovým sa bude lámať chlieb. Áut je nenormálne málo. Aj ľudí v dedinách, čo len tak preletíme, je pomenej. Pred 11 hodinou už sme v Piešťanoch. V spomienkách sa mi vynorili zábery z tohtoročného Tlapa maratónu ako sa pretekári predierali hustou premávkou cez most do cieľa. Za mostom velím obednú prestávku. Treba sa posilniť pred Vrbovým. Po chvíľkovom hľadaní sme zakotvili v nejakej pizzerii blízko lámača barly.
Ja som ukážkovo vyhladol tak som si poručil rajčinovú polievku, nejakú pizzu a broskyňový kompót. Ten si dávam tuším skoro v každej reštike. :-) Počas jedenia sme sa bavili o ceste, ako nám to dobre išlo, čo nás čaká a tak. Vedľa sa posadili dvaja turisti s jednou babou. Ruksaky si odložili vedľa. Babu som si všimol zvlášť preto, lebo mala toľko striebra na sebe, že to vyzeralo, že to má namiesto batožiny.
Nezjedol som všetku pizzu ale najedol sa výdatne. Zostávajúce trojuholníky som si zabalil na cestu. Určite to voľakde zošrotujem.
Vyrážame. Nechce sa mi a Juro sa na tom chechtá. Vychádzame smerom k diaľnici. Pokračujeme cez most ďalej, cieľ Vrbové. Nie je to ďaleko, nejakých 10 kiláčikov. Z desiatich kiláčikov sa stala protivná protiveterná morda. Išlo to oveľa ťažie a Juro prvýkrát zaostáva. Vo Vrbovom ho už utešujem, že už pôjdeme znovu po vetre. Síce po kopcoch ale po vetre. Ukazujem mu pekné grafitti nejakej baby pod nápisom Potraviny. Prvých pár miernych hupkov sme sa prehupli v celkom rozumnom tempe ale po pritvrdení už Juro zaostáva viac. Neustále mu prizvukujem, nech nepáli sily v ťažkých prevodoch ale nech ide do kopca radšej na pomalých prevodoch. Pomaly ale isto. Počkám ho. V prvej tretine medzi Vrbovým a Trstínom zastavujem a fotím kríž ktorých je tu neúrekom. Akosi sa mi zapáčilo takéto fotenie. Juro sa doštveral a tiež zastavil. Aspoň sa napije, oddýchne si a tiež niečo nafotí. Objasňujem približný profil aby sa na to aspoň duševne pripravil. Predtým som trošku rozmýšlal, že by sme mohli ísť z Piešťan do Trnavy ale túto cestu poznám ako málo frekventovanú. Konečne sme sa dostali na záverečné kopčeky, prechádzame Dechtice aj s ich 4 ceduľami s informáciou, že do Trstína je to 11 km, rozhádzanými po celej dĺžke dediny.
V Trstíne sa zastavíme v krčme. Dáme si nejaké pitie. Sebe džús a jemu kofolu. Ja si ešte dávam zostávajúcu pizzu. Chutila mi viac ako posledný trojuholník zjedený v Piešťanoch. :-) Pochválim Jura, že sa dobre drží a že už máme to najhoršie za sebou. Ostávajú Smolenice, Orešany, Častá, Modra a zbytok už pozná aj sám.
Nasadáme na bajky a letíme smerom na Smolenice. Tie preletíme. Podobne aj ostatné dediny, dedinky. Juro občas zaostane. Tak spomalím, nech sa chytí. V dlhších stúpaniach neudrží tempo. Ja sa tiež niekedy zabudnem, obzriem sa a on v diaľke. V Častej naznačujem, že doprava sa ide na Červený kameň. No ako vtip to bolo dobré. Má už toho dosť a dopredu ho už ženie len blízka vidina domova.
Takto nejako sme sa dostali do Modry. Odtiaľ je to do Pezinka len kúsok. V Pezinku nezastavujeme v krčme a pokračujeme ďalej. Za Pezinkom v Grinave nás obiehajú dvaja galuskári. Kričím Jurovi, aby sme sa na nich zavesili, že sa nám pôjde ľahšie ako v dvojke. Viac ľudí rozrazí viac vzduchu. Aj by išiel, keby vládal. Veľmi nerád ich nechávam tak. Idú v lenivom 33 kilometrovom tempe. To sa na horáku dá stíhať. Veď sa to tak aj ukazuje. Síce nás predbehli ale furt ich mám pred sebou. Stačí trošku pridať a dobehneme ich. Až za Svätým Jurom sa začali pomaly vzďalovať. Vravím Jurovi, nech nestrieda a nech sa zavesí tesne za mňa. Takto už dochádzame do Bratislavy. Sme doma.
Pogratulujeme si, náš kouč nám kýva z okna, je rád, že sme sa vrátili v poriadku.
Dnes to bola nejaká 7 hodinová výletná pohodová jazda. To by nebolo od veci, urobiť z toho tradíciu. :-) Chce to len jednu podmienku. Priaznivý vietor do chrbta. Proti vetru by to bolo zbytočné trápenie. To som si už raz odskúšal.
AVS 28.6
TM: 5:12
DST: 148.8
MXS: 66