ST.PÖLTNER 2012 a naše „Watíky“.
- Napísal: Michal Zajíc
- Published in Cestná cyklistika
Úvod rekapka: Bol to najkrajší maratón profilom a prírodou s porovnaním v ČR, SK a v Rakúsku (ktoré sú najbližšie k Bratislave). Krásne výjazdy po úzkych perfektných asfaltkách, takmer bez áut. A počasie to len vyšperkovalo. Doporučujem.
Reportka:
Po úspešne absolvovanom zahrievacom maratóne v Seredi, padlo rozhodnutie ísť na ST.PÖLTNER Radmarathon. Tento maratón mi už "ležal v žalúdku" 2-3 roky.
Pri porovnaní počtu mojich tréningových jednotiek v roku 2012 a dĺžky maratónu 96km s prevýšením takmer 1500m mi naskakovala husia koža. To už nie sú žiadne hupky. Na maratón malo ísť viacero Slovákov, tak tam nebudem sám.
Rozhodol som sa tu zverejniť výkonové parametre hobíkov (teda nás) priamo vo watoch. Preto som si s veľmi ťažkým srdcom nasadil ťažké kolesá MAVIC s nábojom merača výkonu PoweTap. Oproti „horským“ kolesám som mal teda asi o 400g viac....("gramári" ma pochopia a určite súcitia).
Po dohode ma Emil ráno o 6.15 nakladal v Petržalke. Cesta mala byť absolútne bezproblémová, ale žiaľ sme pred Viedňou predbehli posádku „JOKO“ a tá nás „zaviezla“ až do centra Viedne, slepo sme im verili, čím sme stratili dobrých 10-15 minút. Po vrátení sa na diaľnicu Emil začal sťahovať vzniknuté manko. K štartu maratónu sme dorazili o 8.15. A 8.20 nás čakala nemilá a véľmi dlhá rada k registrácii ( štart bol o 9.00 h).
To nevyzeralo dobre. Vyfasoval som od Emila (ten už bol z domu vzorovo oblečený) kľúče od auta a fičal som sa prezliecť a pripraviť bike. Takúto rýchlu prípravu, počas mojej 10 ročnej pretekárskej histórie, som ešte nebol nikdy nútený realizovať čo ma aj dosť znervózňovalo. Za 15 minút som už bol na biku späť, rada bola zázračne už len 8 členná, tak som prezentáciu stihol a ešte aj predzávodnú „veľkú potrebu“. A 5 min pred 9.00 hod sme už boli pripravení...len rozjazd chýbal. Ale však sa rozjazdíme priamo na trati.
9.00 hod štart. Počasie je príjemné, slniečko, akurát teplo a vyše 300 členný balík vyráža von z mesta. Malá hupka a dolu svahom fičíme aj cez 60 km/hod. To už je hlavný balík fuč.
Po 14km pred nájazdom do prvého kopca odlievam trocha vody Jokovi (klasicky pravidelne zanedbáva túto činnosť a štartoval bez kvapky vody...). Tiež nezabúdam zapínať na garmine okruh. Po výjazde na kopec beriem za jazdy v 30-tke podanú fľašu vody, bude sa hodiť. Emil odmieta, ale zle som pochopil, len ju nechcel za jazdy dole kopcom vziať.
Zjazdy boli výživné a doslova som si ich užíval. Nádherné serpentíny, kvalitný asfalt. Až teraz som zisťoval, aký dôležitý je brzdný výkon. Na 44 km nás čakala občerstvovačka. Neváhal som a naplnil ionťákom doplna obe 7dc fľaše.
S Emilom sme spoločne zdolávali stúpania a klesania. Všetky sa vyznačovali krásnou prírodou a perfektným povrchom cesty. Na 77 km sme obaja zastavili na bufete (väčšia časť z nášho balíka ale pokračovala ďalej), doplnili sme tekutiny, nejakú tyčinku a pokračovali spolu po rovinke. Ak vidím pred sebou dres s bikom, ľahnem a šľapem čo to dá. Takto sme sa rozrástli na 4 kusy ale postupne nás dobehla početnejšia skupinka.
Čakal nás posledný asi 5 km kopček s 180m prevýšením po ktorom nás čakala už len rovinka s hupkou, v ktorej však začalo slušne fúkať. Emil pre kŕč mierne zaostal, ja som sa zachytili za trojicu rozpadnutého 12 členného balíka, ktorá si to chcela rozdať v cieli. Čo som im nakoniec takticky nedovolil. Po 3h a 34 minút som zastal za cieľom v tieni podjazdu a začal regenerovať: Kde sa o pár sekúnd objavil aj Emil a podaním ruky sme skončili tento podarený maratón.
Po prezlečení potom Emil „skočil“ do „neďalekej“ sprchy, čo ale bola pre neho malá turistická prechádzka a pre mňa čakanie v mukách. Keď sa vrátil, smäd rýchlo zapil plechovkovým pivom. V bufete nás obslúžili rakúski vojaci, nabrali sme cestoviny a mäskom a parmezánom. Po tých sladkých tyčinkách a ionťákoch, slané prišlo vhod. Na pódiu už začali aj s odovzdávaním cien v jednotlivých kategóriách. Bolo ich neúrekom... Tiež som dostal chuť na pivko ale lokálne čapované za 3,5 Eur to je dosť, tak som zobral plechovkové na cestu a aj to chutilo !
A ešte sľúbená tabuľka našich watíkov z 6-tich stúpaní.
Merané na: PowerTap a Garmin705.
Stúpanie Dĺžka Čas Priem.kadenc. Nastúpané Priem.výkon Max. výkon
1. 4,43 km 16,21 81 252 m 251 W 367 W
2. 6,24 km 16,51 85 205 m 223 W 346 W
3. 2,76 km 12,46 74 191 m 236 W 386 W
4. 5,41 km 21,11 76 241 m 196 W 312 W
5. 1,85 km 10,22 62 144 m 209 W 298 W
6. 2,70 km 13,59 67 175 m 199 W 322 W
Rekapitulácia:
Dĺžka: 93,99 km
Nastúpané: 1611 m
Priemerka: 26,90
Priem. teplota: 29
Umiestnenie na www.maratony.eu
Nevedel som, ze existuje takato tabulka (dobre vediet), ale v podstate ano, nieco podobne som mal na mysli. Vdaka za info.
Naozaj je vyrazny rozdiel v tom, ci priemernych napr. 300 W spravi 70 alebo 80 kg cyklista a ako dlho trva jeho vykon.
http://www.cycleops.cz/files/power_comparison.xls
To hekticke rano a cerstve spomienky na stupáky a teplo spred dvoch rokov boli dosledkom opatrnejsieho zaciatku. Bol to moj prvy maraton, kde som mal od startu az do ciela dvojicku. Zajo ma najma na rovinkach vyrazne potiahol. Bolo to super. O rok, dufam, pojdeme opat ale bez prehliadky historickeho centra Viedne a pol hodku skor. Super akcia.