Okolo Svidníka 2012

Vyskytoval som sa náhodou na východe, tak ma napadlo, že by som si mohol vyskúšať nejakú cyklo akciu, čo sa poriada v týchto končinách. Celkom vhod mi preto prišlo vyskúšať jedno kolo východňárskej cyklo ligy - Okolo Svidníka. Dôležité bolo aj to, že to bude pre mňa vlastne jediná súťažná akcia na cestnom bicykli tento rok, ak nerátam časovky. Ako sa s ňou popasujem, to uvidím.

Ráno som sa stretol s dvoma Jožkami, s ktorými som dávnejšie súťažil na Stropkovskej časovke. Jeden robil support pre svojho syna Nora a druhý bol tiež prekvapený, čo tam robím.
“Šák na služóbke sóm”.
Niektorí na štarte vyzerali ako riadni dupači. Pridalo sa aj pár poliakov, ktorí to tiež nemali k Slovenským hraniciam ďaleko. Dokonca aj dve baby čo nevyzerali, že sú tam len do počtu.

Pred štartom nám bolo oznámené, že križovatky nie sú zabezpečené a máme ísť opatrne a podobné formalitky. Nad nejakou občerstvovačkou som teda ani nefantazíroval.

Trošku som sa aj tešil, že od štartu pôjdeme dlhé kilometre po miernom dolekopci a dokonca aj s podporou vetra. Reku, uvisím v balíku ako sopeľ za každú cenu a na prvom kopci nech si horské blchy utekajú hore.

Po štarte za Svidníkom sa začalo hneď naplno. Nemal som víťazné ambície, tak som sa ani netlačil dopredu, keby ma náhodou chceli utrhnúť. Skoro sa im to aj pred Stropkovom podarilo, ale nejakým zázrakom som to na hranici kolapsu dotiahol aj so sopľami v oboch dierkach. Ešte jeden takýto zárez do žily a skolabujem definitívne.

Tempo bolo na môj vkus pekelne rýchle. Pohode mi ani veľmi nepridalo, že protiidúce autá neveľmi brali na ohľad preteky. Najmä kamiónisti nedali ani nohu z plynu. Dosť som tŕpol, či sa niekto neplánuje v pelotóne vytrieskať, lebo v momente by odstrelil cyklistov do strany rovno pod kolesá nejakého kamiónu.

Druhú šancu mi už balík na dostihnutie nedal. Pri prejazde cez provizórne vojenské mosty, kde sa inak autá musia spomaľovať na 30, lebo sú tam retardéry a cez most len pribité dosky. No a tam just dupači pridali. Tak som to ešte skúsil dotiahnúť ale po výjazde zo zákruty mi bolo jasné, že toto sa nedá docvaknúť. Najmä ak mi visia za chrbátom takí, čo si myslia, že ich truľo ako ja, dotiahne až tesne do cieľa, kde ho s noblesnou samozrejmosťou prešpurtujú. :-)

Zvesil som teda nohy a donútil ostatných začať striedať. Bola medzi nimi aj jedna babenka. S ňou som to vydržal striedať najdlhšie ale za Fijašom som ju nechal za sebou a dotiahol som Jožka Bedrúňa ako sa trápil hore kopcom. Akurát včas, lebo sme sa rozbehli dolekopcom s úmyslom dostihnúť dvoch, čo ich balík utrhol za Fijašom. S Jozefom sme sa pravidelne striedali a ešte pred Radomou sme ich dobehli. Vlastne, keď nás zbadali za sebou, tak sa aj nechali dostihúť. Odtiaľ sme išli štyria a celkom to odsýpalo. Všetci sme striedali a dosť to bodlo, lebo bol znateľný protivietor, ktorý naštastie nemal plnú silu, lebo sme jazdili schovaní v lese.

V Rovnom som si všimol, že dobiehame ďalšieho odpadlíka. Dosť ma však prekvapilo jeho tempo. Išiel hore kopcom doslova na poštárovi. Tempo balíka ho asi totálne vyštavilo, lebo išiel do kopca ako na poslednom ťažení. Keď som ho obiehal, ako keby stál na mieste.

Záverečné kilometre boli v znamení boja s protivetrom. Miestami sme išli s vypätím síl ledva 25 km/h. Keby organizátori otočili trasu presne naopak, tak v tom protivetre v otvorenom teréne ideme skoro 30 km. Takto len nejakých 6. Fuuu.

Konečne posledný kruháč. Striedanie vyšlo na mňa, takže som posledných 500 metrov ťahal stále ja. Ale už som neťahal naplno, len som čakal, či ma nebude chcieť niekto utrhnúť. Tesne pred zákrutou to jeden skúsil. Okamžite som zareagoval a do cieľovej rovinky sme posledné metre tlačili bicykle pred seba aj očami. Ja som si možno aj prdol, lebo som sa nakoniec dostal o pol kolesa pred neho. Aj tak mi to veľmi nepomohlo, lebo bol z inej kategórie. :-) Ale aspoň sme si zašpurtovali ako sa patrí.

Čas 2:09, priemerná rýchlosť 33,4 nastúpaných bezmála 500 metrov na 72 km. Celkom rýchle preteky. Kríza nebola žiadna. Trošku ma mrzelo, že ma balík utrhol skôr, ako som plánoval ale na druhej strane si nemôžem dovoliť priveľmi riskovať uprostred pelotónu, kde je predsa len väčšie riziko nejakého pádu. Takže som so svojím výkonom celkom spokojný. Trasa bola celkom dobrá aj keď si myslím, že od štartu by sa malo ísť skôr niekde do kopca, aby sa pelóton primerane roztriedil a netvoril priveľkú masu cyklistov na jednom priestore. Najmä protiidúce kamióny tvorili dosť veľké riziko zrážky.

Vyhlasovanie výsledkov bolo dosť komické. V kategórii ženy delegovali víťazku na druhom mieste a keď docupitala druhá dievčina akože na prvé miesto, tak si obe hneď ujasnili, ktorá má byť kde, keď už sú tí chlapi takí nemožní. :-)
Zvyšok už prebehol v pohode. Jožko Bedrúň trhol prvé miesto vo svojej kategóriii a Noro došiel vo svojej kategórii na druhom mieste. No a ja som došiel do cieľa zdravý. :-)