SportReport AŠK Pezinok
Log in
updated 1:16 PM CEST, Oct 11, 2016

Fotocyklistika na Korzike 2014 2. časť

  • Published in Cestná cyklistika

Hodnotenie používateľov: 5 / 5

Hviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívne
 

01Prešla nám prvá časť dovolenky na Korzike. ktorá každým dňom bola lepšia a lepšia. Čo nás ešte čaká, budú ešte dáke prekvapenia alebo to bol vrchol zážitkov?

Také myšlenky sa mi rojili v hlave po voľnom dni. Ale hneď ďalšie okamihy dali jasnú odpoveď. Na tomto ostrove sa nedá nudiť a za 5 dní určite nie je možné všetko vidieť, skôr naopak, všetko len začína naberať poriadne grády.

 

 

 

Štvrtý deň jazdenia – Calvi Porto

 

Prvé usmoklené dni na Korzike si vybrali svoji daň a Jaro sa ponúkol že prevezie auto do Porta a pôjde nám len naproti, lebo mal seknutý chrbát. Nakoniec to bola veľká pomoc, lebo práve v tento deň som nemal vyriešený prevoz auta. Tak sme sa pobalili – už nám to začalo ísť rýchlejšie a Jaro odišiel autom. My sme si nachystali bicykle a vyrazili na vyše 80 kilometrovú jazdu z Calvi do Porta.

02 Calvi 03 za calvi 04 za calvi

 

 

 

 

 

 

 

Okamžite za mestom začali nádherné výhľady na more a pobrežie a krásne počasie tieto scény dofarbili úžasnými farbami. Jednoducho sme museli párkrát stáť a fotiť. Pobrežie bolo členité a spočiatku boli asi 4 stúpania o 50 až 100 výškových metroch, ktoré sme ale kvôli úžasným vyhliadkam ani nevnímali. Prvých 20 kilometrov kopírovalo pobrežie, ale potom si cesta zamierila skratkou cez viac ako stometrový kopec vo vnútrozemí. To by nebol problém, ale cesta tu bola mimoriadne drsná a dosť rozbitá a tak ani do kopca, ani dole kopcom to nebolo zábavné. Pretrpeli sme to až po Galeriu, odkiaľ začala opäť slušná cesta. A ako bonus nás čakalo stúpanie od mora do asi 400m výšky, ktoré ale nebolo strmé, malo 2 - 4 % v lesnom prostredí, s výhľadmi na okolité svahy. Nasadili sme príjemné frekvenčné tempo a tých 400 metrov sme vybehli vo veľkej pohode.

05 galeria 06 stupanie 07 stupanie

 

 

 

 

 

 

 

Na vrchole Bocca di Palmarella sme sa mohli pokochať krásou zálivu národného parku Scandola, kde sme boli včera loďou. Nasledoval mierny zjazd na Bocca a Croce plný zákrut. Kúsok pre týmto priesmykom bol veľmi krásny výhľad na zátoku a národný park a tak sme si tu spravili asi desaťminútovú foto zastávku.

11 priesmyk 09 zaliv Girolata2 08 zaliv

 

 

 

 

 

 

 

Na Bocca a Croce sme si dali malé pivo, ale výnimočne nám nechutilo a pokračovali sme ďalej. Nasledovala veľmi kľukatá cesta až po dedinu Serriera, ktorá len mierne klesala ale o to viac sa krútila. Tesne pred dedinou sme stretli Jara, ktorý prišiel s dobrou správou že nás čaká ešte niečo parádne. Tak super, tešíme sa. Ale to sme museli ešte vystúpať asi 140 výškových metrov Na vrchu nás čakala cesta krásne vysekaná do skaly a po pravej strany sa pod nami do strminy opieralo more so svojimi dnes malými vlnami – Aghia Campana sa volal tento úsek, ktorý som si prešiel pre istotu 2 krát. Odtiaľ sme kúsok pred sebou už videli prístav Porto s jeho plážou a typickou kruhovou vežou na skale.

12 skaly 13 voda 14 jazda

 

 

 

 

 

 

 

Tak sme si dali posledný zjazd až k samotnému moru, kde bol náš hotel a domov na najbližšie 2 noci. Porto voči Calvi bolo maličké a ospalé. Ale veľmi romantické. Hotel 10 metrov od brehu, večery a raňajky na terase, pri mori, večer živá hudba a korzické pesničky, ktoré chrapľavým hlasom striedal so šanzónmi miestny umelec. A oba večery so zlatým západom slnka k tomu vytvorili najromantickejšie momenty dovolenky. Keďže sme však boli chlapská partia, spravili sme si po okolí kratučké výlety a využili svetlo pri západe slnka na krásne fotky ktoré nám budete určite závidieť. A bolo treba si aj oddýchnuť, lebo zajtra nás čaká najvyšší bod cyklodovolenky.

15 porte 16 porte 17 porte

 

 

 

 

 

 

 


Piaty deň jazdenia – Porto – Col de Vergio – Col de Sevi


Tento a ďalší deň jazdenia sme operatívne pomenili a boli to najväčšie zmeny voči plánu. V tento deň sme mali pôvodne prejsť okruh 120km s viac ako 2500 nastúpanými metrami, čo by bol síce krásny športový výkon, ale Korzika to skrátka nedovolila. Už sme vedeli že ak budeme často zastavovať a fotiť, tak sa to skrátka nedá stihnúť a preto radšej prejdeme menej, ale o to viac si to užijeme. Takže nakoniec pôjdeme z Porta 35km až na Col de Vergio (1467m), potom kus naspäť a na druhý kopec Col de Sevi (1101m) a opäť naspäť do Porta. Nakoniec to aj tak vydalo na 90km a 2000 výškových metrov.

18 col de vergio big

 

 

 

 

 

 


Ráno sme vyrazili ako vždy o 10. Ale tento krát sme zobrali aj pláštenky. Tu dolu síce bude 27 stupňov, ale na kopci určite menej. Pri výjazde z Porta cez stromovú alej opäť cítim prenikavú vôňu, ktorú dnes budem stretávať často. Hneď od začiatku stúpame slušnou strmosťou ktorá sa ustáli na 4 – 6%. Lesnou krajinou sa posúvame nahor a po asi 10 km sa dostaneme dostatočne vysoko, aby sme sa mohli začať kochať okolím. Pod nami sa v hĺbke črtajú divoké strže a kaňony a my jazdíme popri a pomedzi skalné útvary. Je to jedno veľké úchvatné divadlo, ktoré dopĺňa trúbenie autobusov, ktoré vchádzajú do úzkych neprehľadných zákrut. A občas sa ocitneme v dopravnej skoro zápche, keď si stádo kôz alebo prasiat rozhodne rozbaliť svoj oddychový tábor priamo v strede cesty.

19 porto 20 stupanie 21 prasata

 

 

 

 

 

 

 

22 vyhlad 23 skaly 24 kanon

 

 

 

 

 

 

 

Po 12 kilometroch vyvrcholí prvá časť stúpania cez skalnú oblasť a nasleduje asi 6km úsek s nebadaným 1 – 2 % stúpaním nad 500m nad morom. Je to aj najmenej zaujímavý úsek. Ten končí prejazdom cez potok a stočením vľavo a opäť sa stúpanie vráti na svojich obľúbených 5%. Ale to už sme v inej krajine. Lesný porast nahradil skalnatý s nižšou vegetáciou. A pribudli výhľady. Oproti nám zjazdoval nejaký cyklozájazd a veľmi sme neverili, že s tými bicyklami aj vyšli na hrebeň. Najstrmšie v tejto časti bol prejazd mestečkom Evisa, ktoré bolo netypicky roztiahnuté na dĺžku. Za ním sa potom opäť pomenili veci. Skončil sa stredný úsek so zlým povrchom, chvíľu sa cesta zrovnala a s asi 900m nad morom sme vošli do redšieho borovicového lesa. Bol cítiť aj mierny chlad, keďže teplota začala klesať pod 20. Aj nohy na cca 25. Kilometri už neťahali ako na začiatku. Vtedy prišla aj križovatka, ktoré delila smer buď na Col de Sevi a k moru, alebo doľava na najvyšší priesmyk Korziky Col de Vergio.

25 vyhlad 26 skaly 27 jazda

 

 

 

 

 

 

 

Dali sme kratučkú prestávku a vyrazili sme do poslednej časti stúpania. Charakteristický bol dobrým povrchom, trvalým stúpaním cez 5% a neustálymi miernymi zákrutami. Spoza vysokých borovicových lesom presvitali biele asi žulové štíty hôr a belasé nebo. Poháňal nás už chladnejší čerstvý vzduch. Táto pasáž mala viac ako 8 km a kilometre už dosť neochotne odsýpali. Únava, zmena klímy a nadmorská výška spôsobovali, že síl rapídne ubúdalo a veľmi som sa tešil na vrchol. Aj zastúpenie domácich zvierat sa zmenilo a stretávali sme tu voľne chodiace kravy. Nakoniec sme došli na vrchol, a pekný priesmyk, ktorý otvoril pohľad do vnútrozemia plný hôr a s charakteristickou sochou. Chvíľu sme sa tuná počkali, pofotili a dohodli že prejdeme asi kilometer na opačnú stranu, kde by mala byť veľká chata a kde dáme najvyššie čapované pivo.

28 les 29 kravy 30 vergio

 

 

 

 

 

 

 

Keď sme zišli k chate, tak na naše prekvapenie sme zbadli na druhej strane cesty lyžiarsky vlek. Na terase posedávali unavení turisti a dávali si obed s vínkom. Nečudo, veď tuná sa križuje jedna z najznámejších, najkrajších a aj najnáročnejších turistických ciest - GR20. Taká príjemná zmena ľudí od jachtárov k výkonným turistom.

31 priesmyk 32 najvyssie pivo 33 vnutrozemie

 

 

 

 

 


Po čapovanej Pietre sme sa vydali naspäť. Na vrchole sme boli za chvíľu a nasledoval 8km zjazd ku križovatke. Potom sme odbočili smerom k druhému vrcholu, ale najprv sme ešte museli pár sto metrov klesnúť. Druhé stúpanie bolo o 300m nižšie ale aj strmšie. Bolo zaujímavé sa opäť dostať nad 1000 výškových metrov. Na Col de Sevi som ale s radosťou prijal fakt, že okrem jedného úseku s asi 150 – 200 výškovými metrami sa ide už len dole. Po nedávnej prímorskej cyklopromenáde klasické jazdenie do kopca veru bolelo.

34 sevi 35 sevi 36 sevi

 

 

 

 

 

 

 

Zjazd všetkými typmi korzickej flóry prebehol v pohode, až na divné zvuky z voľnobežky, ktoré sa mi odvtedy pravidelne v hrboľatých zjazdoch opakovali. A po vyše hodine sme sa vycvakli z pedálov rovno na nábreží pri hoteli. Čakal nás už len zlatý západ slnka a príjemný večer na terase.

37 mestecko 38 zapcha 39 hory

 

 

 

 

 

 

40 porto 41 slnko 42 pesnicky

 

 

 

 

 

 


Šiesty deň jazdenia Porto – Calanche – Arobe


Je 30.9., posledný septembrový deň a počasie krásne letné. Po vydarenej včerajšej zmene ešte večer sme prebrali, že aj dnešný pôvodný plán ísť do Ajaccia na bicykloch a riešiť ešte aj prevoz auta nemusí byť lákavý natoľko, ako sa zdalo doma. Našiel som totiž na poslednú chvíľu zaujímavú variantu prejsť scénickou cestou Porto – Calanche di Piana – Plage d'Arone a naspäť. Vydá to na len na 50km a asi 800m výškových, ale po celej dĺžke je to atraktívna cesta a ešte bude čas na presun autom bez naháňania. Chalani to prijali a Jaro s vďakou a ja som vtedy spravil hádam jedinú chybu – zabudol som si zobrať plavky. Nakoniec sa z toho vykľul krásny výlet plný zážitkov.

43 planovanie 44 porto 45 jaro

 

 

 

 

 

 


O čo dnes šlo? Nad Portom sa asi v 450m výške prechádza sedlom, ktoré kľučkuje medzi bizarnými zvetranými červenými skalami a táto oblasť je aj zapísaná v UNESCO. Stúpanie k nemu bolo na profil náročnejšie ako včerajšie monumenty, ale pekné výhľady na more a Porto boli pozitívnym a povoleným dopingom. A keď som zbadal tabuľku Calanche... a čo bolo za ňou, nemusel som už ďalej nič hovoriť. Už sa len fotilo. Opäť a nové nekonečné variácie tvarov a scenérií ktorých sa nedá prejesť. Prirodzene sme tam strávili dlhší čas, ako by stačil na prejazd.

46 zaciatok 47 skaly 48 skaly

 

 

 

 

 

 

49 skaly 50 skaly 51 skaly

 

 

 

 

 

 

 

Keď sa už nám prehriali foťáky, tak sme pokračovali do mestečka Piana, kde sme odbočili z hlavnej cesty opäť kam inam – k moru. Okamžite za mestečkom sa nám otvorili výhľady na pobrežie a more ktoré sa každú chvíľu menili a odvádzali nás od pozornosti viesť bicykel. Jediné čo som si mimo výhľadov letmo všimol bolo, že miestami sme klesali aj v 12% - to môže byť naspäť zaujímavé.

52 pobrezia 53 piana 54 pobrezia

 

 

 

 

 

 

 

Čo však bolo najkrajšie bol záver. Klesanie končilo z ničoho nič vstupom na krásnu piesočnú pláž v zátoke kde bolo nielen krásne ale aj príjemne horúco. Nič iné sa nedalo robiť, len okamžite sa vyzuť a rozbehnúť sa cez piesok do mora. Kúpajúci sa ľudia nás uistili, že sa to dá a tak Milan nelenil a v spodnom prádle sa hodil do mora. Ja som jazdil naostro a plavky som si zabudol, tak som aspoň vliezol do vody pokiaľ sa dalo v drese. Voda bola výborná teplučká a pláž krásna, tak sa nám z nej nechcelo odísť.

55 plaz 56 plaz 57 vmori

 

 

 

 

 

 

 

Akurát smäd nás premohol a tak sme navštívili susediacu reštauráciu. A keď sa darí tak sa darí a prostredie záhrady z kvetín a plazivého viniča nám výborne ochutilo Pietru a pripomenulo mi to príbeh Odyseus a sirény, keď ich vábenie bolo také silné, že sa nedalo odísť. A ani nám sa nechcelo. Ale museli sme.

58 corse 59 pietra 60 restauracia

 

 

 

 

 

 

 

Jaro sa naštartoval a odbehol nám a s Milanom sme sa dohodli, že si tu spravíme zopár promo fotiek, ktoré potom budeme ukazovať, aby vám padla sánka. Ani sme si neuvedomili, že prechádzame nejakými 12%. V mestečku nás už čakal vysmiaty Jaro a pokračovali sme do Porta.

61 vyhlad 62 milan 63 rasto

 

 

 

 

 

 

64 milan 66 ruta 67 milan

 

 

 

 

 

 

 

68 rasto 70 panorama 69 jaro

 

 

 

 

 

 

Nezašli sme však ďaleko, lebo zasa Calanche sirény nás zastavili a prinútil si dať ďalšiu Pietru. Ani sme si nevšimli, že sa medzitým zatiahlo a až prvé kvapky nás zdvihli. Naštastie to zostalo iba pri kvapkách a zjazd sme prešli v pohode.

71 pivo 72 pivo 73 skaly

 

 

 

 

 

 

 

Naložili sme bicykle a prezliekli sme sa. Ešte sme uvažovali či nedáme ešte raz tú pláž ale vtedy na nás sirény poslali dážď a začalo pršať. Tak sme sa vybrali autom do Ajaccia. Cestou sme len skonštatovali, že väčšina toho krásneho bola na začiatku. Síce boli cestou pekné stúpania ale aj áut akosi pribudlo. A to nehovorím o stave, keď sme prišli do Ajaccia. Po ceste prestalo pršať a do mesta sme prišli do podvečernej zápchy. Hotel sme mali blízko centra, ale snáď hodinu trvalo, kým sme sa tam prebili. Plus ďalšia hodina v hypermarkete a už sa stmievalo. Cesty preplnené, sprava zľava kľučkovali mopedy a mne sa až dlane zvlhli. Odvykol som si od stresu. Úplne šťastný a unavený som zaparkoval v hotelovej garáži a ubytovali sme sa. Kým sme sa dali dokopy, už bola úplná tma a tak sme z mesta nemali nič. Akurát večeru. A večerné vínko – degustovali sme pezinské a korzické a porovnávali... Veď zajtra je oddychový deň a najdlhší prejazd na východné pobrežie. Na západnom bolo úžasne.

74 most 75 ajaccio 76 ajaccio

 

 

 

 

 

 

 


Voľný deň - Bonifacio - Rondinara – Porte Vecchio


Ukončili sme dva bloky cyklistiky a pred posledným – horským sme mali deň "voľna". Už pri plánovaní sme počítali že v tento deň dorázíme na južný koniec do Bonifacia, niečo pochodíme a prejdeme na východnú stranu. Nakoniec tesne pred odchodom na dovolenku som narazil na atrakciu Schody kráľa Aragona - Escalier du Roi d'Aragona, ktoré podľa povesti nechal behom jednej noci - 187 schodov - vytesať Alfonso V. Motívy sa už mierne rozchádzajú. V každom prípade toto musíme dať!.

77 schody 82 bonifacio 87 bonifacio

 

 

 

 

 

 


Cesta do Bonifacia bola únavná plná zákrut a stúpaní – však sme boli na Korzike. Takže nám to trvalo snáď aj cez dve hodiny autom. V Bonifaciu bolo opäť slnečno a asi najhorúcejšie z celej dovolenky. Musím priznať, že toto mesto je neskutočne krásne a odlišné od všetkých ostatných. Je postavené nad bielymi útesmi snáď aj 80m nad hladinou, na skale s rozlohou cca 1,5km x 200 – 300m teda aspoň jeho Citadela s uzučkými uličkami plná turistov, obchodov, reštaurácií a života. Aj pre mňa, ktorý sa necíti byť príjemne v dave, bol tento virvar očarujúci. Našli sme aj schody a po zaplatení poplatku sme sa vydali dole. Ale ajhľa, tuším sa nejako ponáhľali so sekaním. Schody boli veľmi, veľmi strmé, vysoké a nepravidelné, tak to dolu bola zaberačka. Potom sme sa ešte prešli vysekanou cestou kúsok nad morom a pri nejakej jaskyni bol koniec, lebo zvyšok rekonštruovali. Bola to však nádherná prechádzka a ešte nikdy v živote som také nezažil. Zato cesta nahor schodmi bola iná sranda. Však čo, som nejaký cyklista, vravel som si a vydal sa nahor. Para došla v polovici. Aj mi dobre padlo, že som vtedy dobehol nejakých dôchodcov, čo každý schod oddychovali. Ja im ukážem. Obehol som ich a o 30 schodov vyššie som zasa oddychoval. Nohy už boleli ako na Korzike nikdy a lial zo mňa pot, ako keby ma obliali. Bolo tam neskutočne dusno a teda kým som vyšiel hore, dal som si ešte dve pauzy. Potom sme sa ešte pokorne prešli po Citadelle a zišli dolu do prístavu.

78 bonifacio 80 bonifacio 81 bonifacio

 

 

 

 

 

 

 

Tam nás mala čakať výletná loď, ale nás predbehli a tak nám ju posunuli o hodinu. Vôbec to nevadilo, lebo som bol smädný ako kôň a tak Pietra a pizza sa do mňa len tak prepadli. Výlet loďou trval hodinku a mohli sme si od mora pozrieť nielen mesto a diabolské schody, ale aj útesy, jaskyne, zátoky a skalné útvary juhu Korziky. A keď sme otočili hlavu na druhú stranu, v opare sme videli brehy Sardínie. Žeby nabudúce?

84 bonifacio 89 bonifacio 85 bonifacio

 

 

 

 

 

 

90 bonifacio 94 bonifacio 86 bonifacio

 

 

 

 

 

 


Do auta sme prišli poriadne vypotení a unavení. Toto teda vôbec nebol oddychový deň. A to sme ešte podvečer odbehli na podľa niektorých zdrojov najkrajšiu pláž Rondinaru. Stačilo prejsť autom jeden kopec a boli sme tam. Pláž bola v tvare podkovy a piesková. Bohužiaľ to zdržanie v Bonifaciu spôsobilo to, že sme prišli pri západe slnka a všetci odtiaľ hromadne odchádzali. Kúpanie už neprichádzalo do úvahy a tak sme sa aspoň pobrodili po mori. Vtedy sme zistili že tam je veeeľmi dlho plytká a čistučká voda. Až mi prišlo opäť ľúto, že sme sem neprišli sa kúpať ale bicyklovať. Fúú čo to píšem... Nie. Cyklistika na Korzike je to naj!

95 rondinara 96 rondinara 97 rondinara

 

 

 

 

 

 


So západom slnka sme prišli do Porto Vecchio – nabažení z doterajších zážitkov – no pekné mesto. Po ubytovaní a doplnení časti tekutín s Pietrou, sme zamierili do mesta. Ale nie do maríny, ako bývalo zvykom, ale do historického centra, ktoré je troška ďalej od mora na kopci. Pekne nasvietené a krásne uličky a námestie si hneď vylepšilo skóre. Opäť krásne špecifické mestečko prekypujúce nočným životom. Ale zajtra má byť kráľovská etapa.

98 porte vecchio 99 porte vecchio 100 porte vecchio

 

 Dokončenie v tretej časti

 

 

 

 

 

 

contentmap_plugin

Pridať komentár

  1. Zažili sme
  2. Vyskúšali sme
  3. Pochodili sme
  4. Organizujeme

Telecom Cup 2015

Hokej 20-02-2016

Telecom cup 2015 Prípravy na turnaj začali celkom optimisticky ale postupne odpadli najprv O2 pre nedostatok hráčov a potom sa ukázalo, že aj Siemens tento ročník vynech&a...

Korzika 2015

Cestná cyklistika 18-09-2015

Po perfektnej cyklistickej dovolenke na Korzike v roku 2014 nám to nedalo nevrátiť sa. A tak už mesiac po návrate padlo rozhodnutie, že Korziku navštívime aj v tomto...

Ötztaler radmarathon 2015

Cestná cyklistika 30-08-2015

O tomto podujatí som sa dozvedel vďaka kamarátovi Paľovi,ktorého som spoznal v Trnave minulý rok na akcii Trnava-Rysy. Zavolal mi vo februári, či by som s ním...

Skúsenosti s Garmin Edge Explore 1000

Športovec používa HW,SW 15-01-2016

Novinka jesene 2015 od Garminu ma svojim komplikovaným názvom spočiatku miatla. Nevedel som si tento nový model zaradiť. Až keď sa mi dostal do rúk a mohol som sa s n&iacut...

Mapy a Garmin GPS prístroje

Športovec používa HW,SW 14-01-2016

GPS, navigácia a mapy berú mnohí ľudia ako synonymum, ale nie je to celkom tak. GPS prístroj spočíta kde sa práve nachádzate, navigácia vá...

Test Garmin Epix

Športovec používa HW,SW 14-01-2016

Garmin Epix sú multišportové hodinky, ku ktorým sú pridané aj plnohodnotné mapové a navigačné funkcie. Vychádzajú zo spoloč...

Profil stúpania Železná studienka - Hrub…

Kopce profily 14-02-2015

Alternatívne asfaltové stúpanie v bratislavskom lesoparku. Až po Kačín ľahké a vhodné aj pre menšie deti. Do druhej kategórie je zaradené...

Profil stúpania na Kamzík

Kopce profily 31-10-2014

Známe a relatívne rušné asfaltové stúpanie z centra mesta až takmer k vysielaču na Kamzíku, čo viac dodať...  ...

Profil stúpania Pekná cesta

Kopce profily 07-09-2014

Známe asfaltové stúpanie z Krasnian (Rače) na hrebeň Malých Karpát a Bratislavského lesoparku. Charakteristické je svojim veľmi strmými &uacut...

Výsledky Časovky Ivana Červenku na Zošku…

výsledky 26-07-2015

Ďakujeme všetkým  pretekárom, že prišli na našu časovku si zmerať sily. Ročník 2015 dopadol nasledovne...  

Výsledky Časovky Ivana Červenku na Zošku…

výsledky 27-07-2014

Ďakujeme všetkým  pretekárom, že prišli na našu časovku si zmerať sily. Ročník 2014 dopadol nasledovne...   ...

Propozície 2014 Časovky Ivana Červenku n…

Propozície 29-05-2014

Amatérsky športový klub AŠK Sportreport Pezinok Vás pozýva na cestnú cyklistickú časovku do kopca určenú všetkým nadšencom cyklistiky, ktorí si trúfajú zdolať nástrahy tohto kopca. Cyklistická časovk...

next
prev