Leitha.Berg Radmarathon 2016

Po pretekoch sa ma Milan spýtal, či napíšem reportku a hneď si aj odpovedal, že to asi nie je jednoduché, dookola písať stále o tom istom. Toto bola už moja 6-ta účasť a okrem tradičných blbostí je naozaj čoraz ťažšie napísať niečo nové, tento rok vás ale môžem s kľudným svedomím navnadiť senzačnou bulvárnou upútavkou „Dušky začal 200 metrov pred cieľom šprintovať a neuveríte, čo sa stalo potom!“. Chcel som túto vetu použiť aj ako nadpis, ale bál som sa, že pod návalom čitateľov padne do pár minút server. A tiež toho, že pod článkom začnú pribúdať komentáre typu „Čo za ***** píše takéto nadpisy?“ :-) Kým sa ale dostanem k tomuto hviezdnemu okamihu, ktorý si zapíšem aj do svojho životopisu, v skratke pridám zopár slov aj o zostávajúcich nezaujímavých 77,76 kilometroch.

Neviem, či bola na príčine predštartovná rakúska kávička alebo kvalitný tréning, ale Emil nám odskočil hneď na začiatku prvého kopca. Postupne som ho svojim tempom dobehol a trochu sme sa utrhli Milanovi, ktorý sa cestou v aute dušoval, že tento rok nenajazdil viac ako 2-3 kolečká okolo domu a stúpania mu asi budú robiť problémy. Pred štartom sme sa dohodli, že celé preteky pôjdeme spolu, tak sme po zjazde vystúpili z balíka a počkali ho, jednoducho sme charaktery. Ale hneď som Milanovi vysvetlil, že čakáme iba kvôli tomu, aby som ho mohol rozbiť v cieľovom šprinte :-) Začlenili sme sa do asi 20-člennej skupinky a svižne sme sa presunuli pod druhý kopec. Všetci sme mali približne rovnakú výkonnosť, tí čo v kopci nestíhali, v zjazde to dobehli a na rovine sme boli znova pokope. Išlo sa mi nezvyčajne ľahko, takto dlhé (krátke) preteky sú pre mňa ideálne a dokážem si ich užiť bez toho, aby ma museli v cieli kriesiť. Najbližší plazák som vybehol prvý, potom sme s Emilom hýrili aktivitou a párkrát sme sa pretočili na špici, aj celý zvyšok pretekov som mal pocit, že ideme stále iba po vetre. A vďaka 4-5 ženám v balíku sme mali postarané aj o vizuálnu pohodu, čo malo určite tiež výrazný vplyv na podanie optimálneho výkonu :-)

Druhý výjazd na prvý kopec som s ešte jedným chalanom zvládol najrýchlejšie, zjazd už za tie roky poznám celkom dobre, tak som využil prázdnu cestu a poriadne si ho vychutnal. Na jeho konci som mal trochu odraté uši od klopenia zákrut, nabudúce si zoženiem bagristické slúchadlá aj motorkárske chrániče na lakte a kolená :-) Obloha sa zatiahla a začalo štipľavo popŕchať, chvíľu som mal pocit, ako keby padali maličké krúpy, tak sme rýchlo švihali pod druhý kopec. Aj keď je kratší a miernejší ako prvý, nemám ho veľmi rád, na môj vkus sa jazdí príliš rýchlo. Hore hovorím Emilovi, že tretie kolečko by som už nechcel ísť, obzriem sa a hneď za sebou vidím Milana. Trochu ma to prekvapilo, myslel som si, že ho tu utrhneme a na cieľovej rovinke budem bez stresov, že ma zas náhodou nepredbehne. A on že pohodička, čím dlhšie jazdí, tým sa mu ide lepšie. Neviem, či to bola pravda, alebo iba psychologická finta, ale priznávam, že to na mňa trochu zapôsobilo. Našťastie v zjazde zo mňa vietor vyfúkol všetky obavy a na plazáku som bol zase vpredu. Ráno cestou v aute každý rok premýšľam, či by som tu dokázal nastúpiť a či by som to udržal až do cieľa. Nie je to až tak ďaleko, 4-5km a raz to určite vyskúšam, ale dnes nie, Emil aj Milan boli hneď vedľa mňa, ako dva tiene. Znova sme sa pretočili na špici a potom som si uvedomil, že šprintéri predsa takto zbytočne nemrhajú energiou, možno s výnimkou Sagana, ktorý bol nedávno v USA najprv 30km v úniku a potom prehral v šprinte pelotónu iba s Kristoffom. Živo vidím svoje fanynky, ako teraz rozpačito krútia hlavami a lamentujú, že veď aký je medzi nami dvomi rozdiel, dievčatá máte pravdu, on je Slovák, ja som Slovák, on má bicykel, ja mám bicykel, on minulý rok vyhral majstra sveta, ja som minulý rok vyhral VIP kategóriu na Zoške, ale musíte ma pochopiť, ja by som sa nikdy neuspokojil s druhým miestom :-) A okrem toho, mojím súperom bol triatlonista Milan, to je úplne iná kategória, ako nejaký neznámy Kristoff :-)

Trochu som sa stiahol, pustil som pred seba aj Milana, ale vedel som, že posledný kilometer je na úzkej, nie veľmi kvalitnej dedinskej ceste s tromi pravouhlými zákrutami a nesmiem ostať veľmi vzadu. Z hlavnej cesty som odbočil ako ôsmy a z tých siedmych predo mnou boli 3 ženy. Do frasa aj s emancipáciou, na každých pretekoch sa zásadne pohybujem na miestach, kde sa ženy iba vezú za svojimi manželmi, frajermi alebo kamarátmi a v cieli sú šťastné, že vôbec prežili, tieto boli nejaké extrémne ctižiadostivé :-) Dokonca bola medzi nimi aj jedna juniorka a zrejme jej mama. Teraz som to ale neriešil, potreboval som sa posúvať dopredu. Ideálna vonkajšia stopa bola obsadená, tak som do prvej zákruty musel ísť po vnútornej strane, skoro až do štrku, prudko na brzdy a rýchlo sa rozbehnúť, nechal som si trochu ťažký prevod a stálo ma to dosť síl, ale pred ďalšou zákrutou už boli predo mnou len piati, z toho 2 ženy, juniorka a jej mama. A juniorka veselo točila na špici a mierne sa utrhla, keby bola dospelá, zrejme ju už nechytíme, ale asi aj vďaka jej ľahkým prevodom nemala šancu a dobehli sme ju ešte pred poslednou zákrutou. Aj keď bohvie, ako to videla ona a ako to na druhý deň opísala v škole kamoškám. Baby, ráno o tretej som potajomky prišla zo žúrky a už o siedmej ma mamina zobudila, že ideme si zatrénovať. V Purbachu boli nejaké dedinské preteky, našťastie sme sa dostali do balíka so samými starými trtkošmi, tak som si aspoň trochu zdriemla. Pred cieľom mi konečne prestalo trešťať v hlave a nevedela som sa dočkať vyprošťováka, zľahka som pridala a mamina na mňa hneď začala hučať, nech okamžite spomalím, že všetkým tým pánkom spôsobím celoživotnú traumu. Tak som zhodila na malú, uhla ku krajnici a na posledných 200m zvesila nohy, no aj tak som prišla tretia. Skoro ma ešte prevalcoval nejaký nadržaný cvok, mali ste ho vidieť v cieli, tešil sa ako dement :-)

Možno je to naozaj pravda, ale tieto babské reči fakt nikoho nezaujímajú :-) Konečne sme sa dostali k tomu, čo vám sľubujem už od začiatku, k senzačným záverečným 200m. Do poslednej zákruty som vletel skoro po tráve a skoro bez brzdenia, rozhodnutý prejsť aj cez mŕtvoly. Vľavo predo mnou už ostala len mamina, juniorka a ešte jeden chlapík. Okamžite som nastúpil do špurtu a neuveríte, čo sa stalo, mamina ma začala vytláčať na obrubník. A ževraj nežnejšie pohlavie :-) Prešmykol som sa, ale aká matka, taká Katka, juniorka urobila to isté a nechala mi ešte menej miesta. V tomto okamihu som nepoznal vlastného brata a ako som bol rozbehnutý, tých jej 30 kíl aj s bicyklom by som odfúkol, ale nebolo treba, pretiahol som sa aj vedľa nej. Ostal už len chlapík, ale videl som, že som rýchlejší a bez problémov ho predbehnem. Lenže zrazu sa na opačnej strane cesty objavil ďalší, prekvapujúco nie Milan, ale zrejme nejaký domáci Cavendish, lebo neviem odkiaľ sa tam vzal, priletel odniekiaľ zo zálohy. Pritlačil som do pedálov, že by mi watty závideli aj v Mochovciach, ale stále sme boli zarovno a aj cez cieľ sme prešli v jednej línii. Reportéri na Eurosporte tvrdia, že pri takýchto tesných dojazdoch šprintéri vždy vedia, ktorý z nich vyhral a aj ja som mal pocit, že som bol o kúsok vpredu, ale nebol som si istý. Nakoniec som doma vo výsledkoch zistil, že som ho dal dole o 2 stotinky a vyhral som 152. miesto :-) No čo, klamal som? Verili by ste, že to dopadne takto senzačne? Lebo ja teda nie. Ukľudnite si tepy a nemajte obavy, o rok vám už nebudem robiť takéto stresy v poslednom odstavci, 5km únik roztiahnem aspoň na pol článku :-) Milan Emil pohodička, to len blufujem :-)

Video sa zrejme nezobrazuje, lebo už aj táto Joomla má plné zuby mojich kecov, nájdete ho na tomto linku https://youtu.be/wSsu3N38xaU. Full verzia posledného kilometra aj s podrobným komentárom a praktickými ukážkami preťahovania sa úzkymi štrbinami bude dostupná iba mojim fanynkám na súkromnom premietaní, hneď ako postavia národný futbalový štadión. Snáď sa pomestíme :-)

Údaje z compu:

Odjazdená trasa:      77,96 km

Nastúpané:               941 m

Čas (oficiálny):        2:33:06 h.

Priemerka:               30,20 km/h

Maximálka:              61,27 km/h

Poradie:                   152 z 252 klasifikovaných mužov, v mojej vekovej kategórii 19 z 33