Bratislava-Jasná 2016

Nepamätám si, že by nám niekedy na štarte cyklomaratónu Bratislava Jasná hrala muzika z Ibiza party v kempe na Zlatých Pieskoch. Odchádzajúci návštevníci nad ránom o 4 asi neveriaco pozerali na tú hromadu cyklistických bláznov čo sa kamsi vybrali bicyklovať. No kamsi. Tam, do Tater.

Fúkal nám príjemný vietor ktorý nám to bicyklovanie dosť uľahčoval. Tempo bolo na môj vkus trošku prirýchle. Aj keď za to mohol určite aj harmonikový efekt stáda cyklistov. Miestami 40 km/h aby sme vzápätí začali brzdiť až na 20 km/h a potom zase postupné zrýchľovanie na spomínaných 40 km/h aby sme vzápätí … šak viete. Hore-dole nonstop celý deň.

Ešte sme si robili srandu z toho anarchistického hipstera, čo išiel na túto akciu (koľký krát?) znovu v riflách a vo vetrovke. Na tom by to ešte nebolo také smiešne, ale keď pri tom presviedča ostatných, že je to super oblečenie na túto akciu. Tak sme si len ťukali na čelo. No iste. Inak ma dosť sral jeden sprievodný motorkár. Na tom skútri musel mať asi upravený výfuk alebo čo, lebo aj lietadlo vydáva pri štarte menší rachot.

Prvá krátka prestávka na pumpe OMV rýchlo ubehla a už sa zase mastilo po R1 až po Beladice, kde sme zišli na starú cestu a po nej na druhú pumpu OMV pri Zubori. Tam sme stáli dlhšie. Aj sme si oddýchli, najedli sa poriadne, napili, vyliali... Odtiaľ sme vyrazili na Kozárovce kde sme pre mňa nepochopiteľne zastavili pred železničným prechodom hoci neboli rampy dole. Asi čakáme, kým padnú dole. No máš ho vidieť, keď bol vydaný pokyn pokračovať, začali rampy blikať na červeno. No nevravím?

Presunom na prestávku na Pohronskej Dúbrave som čoraz viac cítil prichádzajúcu únavu. Bodaj by nie. Nestihol som natrénovať viac ako 800 km a 100 km na jednu jazdu som túto sezónu ešte nedal. Každým šliapnutím si zvyšujem tohtoročný rekord. No neviem neviem, ako mi to pôjde na Donovaly, keď prestávam stíhať aj po relatívnej rovine. Aj som si poležal, niečo zajedol.

Musím tie Donovaly dať, potom to už na tú Jasnú prejdem aj peši. Nebudem kecať ale nečakal som, že ma pelotón utrhne už v Banskej Bystrici. Toto som fakt nečakal. Po minulé ročníky som sa obvykle bez väčších problémov udržal balíka až po to hlavné začínajúce stúpanie za Starými horami. Tak som teda sklopil uši a išiel sám na istotu na tote hore Donovaly. Ale išlo to strašne ťažko. Prehrieval som sa, hoci ani neboli veľké horúčavy. Dal som si preto dole klimatexové tričko a zrejme to pomohlo, lebo som začínal ožívať. Aj keď som bol dosť zdechnutý, začal som dokonca predbiehať aj takých, čo sa zubami nechtami toho pelotónu držali držali až to prepálili. Takže som hromadu zúfalcov čo tlačili bicykel prakticky bez boja predbehol. :-) Nohy ma držali asi na 11 km/h priemerke. Aspoň že to. Nemal som chuť tlačiť bicykel.

Na Donovaly som dorazil príšerne rozbitý. Ani som nevnímal poriadne čo okolo mňa hovoria. Obed ma však postavil trochu na nohy. Aj som si oddýchol a pomaly sa spustil do Liptovskej osady na zoradenie pelotónu. Nedal som si do zjazdu klimatex, hoci som riskoval, že vymrznem. Ale kde. Do Liptovského Mikuláša som si dal cieľ, že ma nesmie balík utrhnúť po tej sérii hupiek za Partizanskou Ľupčou. Tým skôr, že nás tam trošku poflusal jeden bezprízorný mrak.

Neutrhli ma. Vošli sme do LM a tam som to už pustil a išiel na istotu na parkovisko, kde bolo posledné zoradenie pelotónu. Odtiaľ už išiel každý za svoje. Je to asi 10 km stále hore. Pri priemerke 10km/h by to malo trvať približne hodinu. Ale úvodné stúpanie nie je také kruté, takže sa dá miestami ísť aj 20-30 km/h. Ale tá stojka, čo nasleduje za vracačkou pri Záhradkách doprava hore, to už je iné kafe. Tu už dosť veľa cyklistov tlačí. Aj som jedného podpichol, že pre jeho bicykel je urážka, že ho tlačí. :-) Veď aj ja som bojoval miestami s rovnováhou. Ale fakt som nechcel tlačiť. Mám svoj bicykel rád.

Nakoniec sme to spolu zvládli. Nebola to pre mňa zábava, nedal som to s prstom v nose ako parťák Igor, ktorý mi nakázal, aby som sem napísal, že sa na túto akciu o rok už teraz teší. Že sa cíti vo forme, kľudne by dnes dal aj 400 km. :-)
Za klub Sportreport.sk sme štartovali v okýptenej zostave, ja, Peter Majda, Milan Krajčovič a v rekonvalescencií po zlomenine nohy aj Andrej Matiašovský. Kde sú časy, keď nás bolo bežne aj 10. Na večeri sme zhodnotili ďalší úspešný ročník a že sme to všetci zvládli. O rok snáď potrénujeme viac. Možno. :-D