Neusiedlerský maratón 2017

Po šiestich rokoch som si znova vybehol na toto kolečko okolo jazera a veľmi rýchlo som si spomenul, prečo som mal takú dlhú pauzu - je to strašnáááá nuda. Ešte úvodných 10km je celkom fajn, hneď kúsok po štarte je prvý a zároveň jediný seriózny „jedovák“ s 10% maximom, aj ďalej to pokračuje hore, dole, doprava, doľava, úzka cesta cez vinohrady a les, ale zbytok trasy je dosť jednotvárny, treba len vystihnúť dobrý balík a potom driemať až do cieľa :-) Určité grády zvykne dodať iba erárny silný vietor, ale dnes fúkal na tunajšie pomery iba ľahký vánok. Parťáka mi opäť robil Emil a podľa spíkra aj ďalších 1000 cyklistických nadšencov, vo výsledkoch nás nakoniec bolo len necelých 800, ale aj tak parádna účasť a asi sen každého slovenského usporiadateľa. V poštartovej tlačenici mi Emil trochu odskočil, neskôr zase ja jemu a na hlavnú cestu som vyšiel skôr, bolo to mierne do kopca, tak som pomaly šľapal postavený zo sedla a hľadal ho pohľadom, keď som do ľavého lýtka chytil osviežujúci kŕč. Fúha, to už po 10km? Je fakt, že moje tréningy nie sú veľmi dlhé ani intenzívne, ale toto ma trochu prekvapilo, takéto spestrenie som očakával až niekde na 90km. Po chvíli som ho rozhýbal a pripísal chladnému počasiu, bolo okolo 12 stupňov a aj keď mi nebola zima, do cieľa som neprišiel nejak extra spotený a dres aj vestu som mal celé preteky zapnuté až po krk.

Kúsok za maďarskými hranicami sa objavil Emil a stali sme sa súčasťou menšieho balíka, ktorý sa postupne rozrastal a nakoniec sa nafúkol do rozmerov pelotónu, odhadom nás mohlo byť 150, možno aj viac. Na začiatku v menšej skupine sme museli dávať pozor na protiidúce autá a sem-tam sa zúrivo flekovalo, najmä v Maďarsku, kde nás mali niektorí šoféri dosť na háku a veľmi neuhýbali ani nespomaľovali, jeden sa nás v neprehľadnej situácii snažil dokonca predbehnúť a keď sa mu v protismere objavilo auto, chcel sa zaradiť do stredu balíka. Teraz sme mali vpredu vlastné policajné auto, Rakúšania sa slušne odstavovali na krajnici a my sme sa viezli rozťahaní po celej šírke cesty ako najväčší profíci, pre mňa jediným negatívom bola rýchlosť, celý čas okolo 40 km/h. Na rovných širokých úsekoch to nebol problém, ale v úzkych zákrutách cez dediny alebo kruháče sa balík vždy natiahol a musel som riadne makať, aby som uvisel. Preto keď ma na 60-tom kilometri chytil kŕč do ľavého stehna, tušil som, že to dnes nedopadne najlepšie. V niekoľkých rozhovoroch aj Sagan spomínal, že ho dlhé rovinaté preteky nudia, ja som našiel riešenie. Trochu menej trénuj, dostaneš kŕče a hneď je to väčšia prdel :-) V súvislosti s ním mi tiež napadlo, že niektoré profi hviezdy majú coolové prezývky ako Tourminátor Sagan, Spartacus Cancellara, Pistolero Contador, Žralok z Messiny Nibali, mňa by mohli prezývať Kŕčovitý Dušky alebo skrátene Kŕčista. Nie je to síce bohvie aká prezývka, ale tak Gorilla Greipel to so svojou tiež zrovna nevyhral :-)

S pribúdajúcimi kilometrami a šprintami za kruhovými objazdami pribúdali aj tieto povzbudivé impulzy do obidvoch stehien a už som len sledoval kilometre na tacháči, dokedy ešte vydržím. Nakoniec až po stý kilometer, presne po ten plazák, cez ktorý ide aj Leitha.Berg a na ktorom sa niekedy v budúcnosti chystám vyraziť do úniku. S ohľadom na svoj aktuálny stav som sa na jeho vrchol vykŕčoval celkom svižne, ale išiel som veľmi zozadu, balík sa medzitým rozdelil a ostal som v druhej skupine. Chvíľu sme sa snažili dotiahnuť, dokonca som v sebe našiel toľko síl, že som vyrazil sám, ale nemalo to zmysel, balík sa nenávratne vzďaľoval. Tak som to vzdal a skončil v 5-6 člennej skupinke, žiaľ chalani na tom boli asi ešte horšie ako ja, v plazákoch som im dokonca aj s hrčami v stehnách unikal, bola to už viac turistika ako pretekanie. Uvažoval som ešte nad cieľovým špurtom, ale „víťazný“ nástup pred poslednou dvojitou zákrutou komplikovalo zavadzajúce auto a 2 motorky a v protismere som to nechcel riskovať. Na cieľovej rovinke som ešte mohol zabojovať o 3 lepšie miesta, ale kašľal som už na to a preteky som dokončil na voľnobehu. Je dosť pravdepodobné, že pár rokov ma tu znova neuvidia a je úplne isté, že napr. na takom 200km Balaton maratóne ma neuvidia nikdy :-)

Trochu ma štvalo, že som sa neudržal v balíku, napriek tomu som pri svojich piatich účastiach dosiahol najlepší čas. Za Emilom som zaostal o 4 minúty a 17 miest, on si celý čas v balíku skúseno držal svoju pozíciu a vraj ho odpojili až 10km pred cieľom. Po párkoch s pivom sme v stane stretli aj Baca, od ktorého sme sa dozvedeli o nehode, pri ktorej sa niekto zrazil s autom. Na webe pretekov som sa neskôr dočítal, že chalan z Maďarska zraneniam podľahol. Mám pocit, že v poslednej dobe počúvam takéto správy veľmi často, dávajme si pozor ...

Ak sa k tomu v blízkej dobe dostanem, zostrihám aj krátke video a pridám sem link. Zaujímavé ale asi bude len pre ženy, pri tak dlhej jazde v mega balíku nie je naokolo vidieť vôbec nič, len samé chlapské zadky :-)

Edit: Tu je link na video https://youtu.be/ISzZ5uOaYSg. Pri strihaní sa mi nejak zhoršila jeho kvalita a aj ten hudobný podmaz je dosť na prd, ale už som to nechal tak, aké preteky, také video :-)

Údaje z compu:

Odjazdená trasa:      123,51 km

Čistý čas:                 3:40:26 h. (oficiálne 3:41:11)

Priemerka:               33,61 km/h

Maximálka:              59,59 km/h

Poradie:           492 zo 764 klasifikovaných, 172 z 238 vo svojej vekovej kategórii