Leitha.Berg Radmarathon 2018
- Napísal: Dušan Hodúr
- Published in Cestná cyklistika
Táto reportka sa mi písala celkom ľahko, lebo mi ako spoluautor pomohol Milan. Keď sme sa totiž v cieli boli najesť, dobre mi poradil, čo ešte by som o týchto pretekoch mohol povedať nového. Voalá: „Párky boli dobré ako vždy!“. To je v podstate všetko, doplním už len zopár pikošiek. Už tradične sa mal zúčastniť aj Emil, ale kvôli nečakaným žalúdočným problémom sa na nás (a dá sa povedať, že doslovne) vysr ... :-) I keď on to opísal poetickejšie, vraj v prípade účasti by mu hrozil Dumoulinov syndróm :-) Škoda že to neriskol, mohol sa stať ďalším spoluautorom s dovolenkovou témou „Tipy na využitie priekop a kríkov popri rakúskych cestách“. Aj napriek Emilovej absencii bola podľa webu pretekov rekordná účasť a Milan si hneď pri registrácii všimol, že sa tam hemžia húfy šikovných cyklistiek. V balíku to potom počas celých pretekov vyzeralo tak, ako vidíte na prvej fotografii, my dvaja v strede a okolo nás natlačené samé ženské zadky. Milanova žena prosím žiadne žiarlivostné scény, boli sme v tom úplne nevinne, to tie naše žlté dresy priťahujú babizne ako osy :-) A tento rok aj tie naozajstné okrídlené, celé roje s nami dokázali držať tempo aj na rovinách a v kopcoch nás obliehali ako domestici SKY a liezli poriadne na nervy, aj všelikam inam. Skoro ako v hororových apokalyptických filmoch s oživenou múmiou alebo nejakou inou potvorou, i keď tie sú oproti tomuto len slabý odvar, v nich tuším zvyknú útočiť iba neškodné muchy alebo kobylky.
Tak, všetko podstatné bolo povedané, na vyplnenie priestoru ešte trochu cykloomáčky. Na štarte sme sa s Milanom dohodli, že pôjdeme spolu a nebudeme sa blázniť, mám ale pocit, že chvíľami sme sa trochu nechali uniesť. Ja som mal predstavu, že prvé kilometre sa odvezieme v nejakom početnejšom balíku, dobehli sme ho až kúsok pred odbočkou do prvého kopca a v podstate to bola zbytočná námaha. Milan tam asi zbadal niečo zaujímavé, lebo mi hneď ubzikol, ale po chvíli si spomenul na našu taktiku a počkal ma. V kľudnejšom tempe sme potom stihli aj ohovoriť Emila, že keby tu bol, už je určite v úniku ďaleko pred nami. Emil, ak Ťa omínalo nielen v bruchu, ale aj na jazyku, tak to preto :-) Po zjazde sme sa začlenili do stíhacej letky, ktorá nadzvukovou rýchlosťou neustále niekoho naháňala, ale na väčší balík sme sa znova docvakli až pod druhým stúpaním, v ktorom nám okamžite utiekol, takže to bolo prd platné. Na druhej strane kopca sme sa dostali do fázy pretekov, v ktorej som vždy aktívny, ani sám neviem prečo. Dobehol som chlapíka, ktorý nás potiahol až na plazák v najbližšej dedine, pred vrcholom som ho predbehol a v zjazde dobehol ďalšieho, ktorý nás potiahol až do Purbachu. Tam som sa dostal na špicu a neplánovane som „pelotón“ voviedol do druhého okruhu cez masy tlieskajúcich divákov. No masy, nebolo to ako na Gire alebo Tour, ale na prstoch jednej ruky by som ich nespočítal :-) Aj tak ma to dosť zobralo, viem, že som celebrita tu na webe Sportreportu, ale ako reagovať v zahraničí? Usmievať sa, blahosklonne mávať, ukláňať sa alebo rovno zastaviť na selfíčka a autogramiádu? Hneď ako sme zmizli za zákrutou, ešte s rozbúšeným srdiečkom a hlavou v oblakoch som odstriedal a Milan ma okamžite vrátil na zem otázkou, či som sa už dostatočne vyvetral :-) No veru áno, zahákol som sa za blonďavú inšpiráciu a spustil fázu „kochaj sa a šetri sily“ :-)
Bohužiaľ hneď za kopcom dostala táto fáza vážne trhliny, „kochačku“ sme stratili niekde v stúpaní a jazdili sme v skupinke s dvomi týpkami, ktorí ťahali ako utrhnutí z reťaze. V tomto úseku nás začali predbiehať aj borci z dlhej trasy, ktorí štartovali o polhodinku pred nami, a to bola ešte o trochu iná rýchlosť, najmä keď nás ofičali v kopci. Ako hovoria komentátori na Eurosporte, popri nich sme tam stáli ako pätníky :-) Pre ilustráciu, v prvom stúpaní pripravil organizátor novinku, meraný úsek s dĺžkou 3km, prevýšením 170m a maximom 8%. Pozrel som si výsledky, my sme ho v obidvoch kolách prešli skoro rovnako, najprv za 12:45 a potom za 12:52, najrýchlejší z hentých plašoňov to vybehli za 7:18 až 7:40, čiže skoro raz tak rýchlo. Pôsobivé, aj keď povedzme si na rovinu, na rozdiel od nich naše časy jasne ukazujú stabilnú výkonnosť, taktickú vyspelosť, tímovú súdržnosť a celkovú pripravenosť na profesionálny angažmán. To nepovedal Borbély, urodilo sa u mňa :-) A pomaly sa blížil čas využiť všetky tieto vlastnosti v cieľovom šprinte. Znova som uvažoval aj nad únikom na plazáku 5km pred cieľom, tie dve lokomotívy nás ale k nemu priviezli 40-kou, tak som to odložil o rok. Trochu som sa prepracoval dopredu a keď som sa na vrchole otočil, bolo za mnou narváno, všetci stíhali. Milan na mňa zakričal, aby som ťahal, ale veľmi som už nechcel. V zjazde som sa posunul dozadu, dotiahol tretry a hlúpo sa nechal zavrieť pri krajnici. Nevadí, času bolo ešte dosť a ak to bude kritické, po cavendishovsky pováľam pol balíka a nejak sa už dopredu dostanem :-)
Na odbočke z hlavnej cesty k cieľu som už bol na správnej pozícii a príjemne ma prekvapilo, že celá ľavá strana bola predo mnou prázdna. Hneď som to využil, posunul sa o niekoľko pozícií a do pravej zákruty som vbehol s takým entuziazmom, že som ju skoro nevybral. Pozrel som dopredu a v tom momente som zaregistroval hnusný podraz, mala nasledovať rovinka, zákruta vľavo, rovinka, zákruta vpravo a cieľ, ale miesto toho som zbadal cieľovú bránu už teraz. Okrem všetkých svojich výnimočných vlastností, ktoré som skromne vymenoval vyššie, pre pripomenutie celebrita, skoro profík, magnet na ženy atď., mi to aj veľmi rýchlo zapaľuje a okamžite som začal šprintovať, ale posunul som sa už len o 2 miesta a za prvým z balíka zaostal o 2 sekundy. Škoda, síl som mal dosť a keby bol cieľ tam kde vždy, stihol by som sa dostať viac dopredu a mohla byť rovnaká sranda ako pred 2 rokmi. Tak aspoň že som úspešne odrazil Milanov útok, presne o pol sekundy. To tie dotiahnuté tretry :-) Pozrel som si vo výsledkoch, s akými šprintérskymi esami som súperil a hneď svoj výkon vidím v úplne inom svetle. Samozrejme nie lepšom, všetci v našom balíku boli ročníky od 1950 do 1973, ako nedeľná vychádzka geriatrického oddelenia :-) Iba jeden sopliak bol ročník 78, zrejme dozor, aby sme sa nepostrácali :-)
To je asi tak všetko, pekné preteky a príjemne strávená nedeľa. Ale aby som len nechválil, menším mínusom bola registrácia, Milan sa prihlasoval na mieste a aj s vypísaním formulára mu to trvalo asi 5 minút. Mňa zaregistroval samotný organizátor už niekedy začiatkom jari, čím som získal exkluzívne výhody ako grátis štartovné, protekčné číslo 11 a možnosť odstáť si v nekonečnej šóre asi 40 minút. A keď som už videl svetlo na konci tunela, vybehla odtiaľ nejaká usporiadateľská babenka a zavolala dopredu všetkých, ktorí išli na dlhú, aby vôbec stihli štart. Ale inak všetko super a hlavne - párky boli dobré ako vždy! :-) Video je na tomto linku https://www.youtube.com/watch?v=jLAIwsWJgCQ, pre cyklistických fajnšmekrov je špeciálne určená najmä minutáž od 2:18 po 2:37. Dúfam, že ste zaregistrovali a patrične ocenili vynaložené úsilie, ako som kvôli kvalitnému záberu energicky nastúpil, zalepil dieru a následne ubránil pozíciu pred (ostatnými) uslintanými úchylmi :-) A že som vôbec dokončil preteky a neodbočil k nej domov, ako mi to nenápadne naznačovala rukou :-)
Údaje z compu:
Odjazdená trasa: 77,16 km
Nastúpané: 912 m
Čas (oficiálny): 2:28:32 h.
Priemerka: 30,75 km/h
Maximálka: 61,57 km/h
Poradie: 224 z 378 klasifikovaných mužov, v mojej vekovej kategórii 43 zo 66