Trnava-Rysy 2004
- Napísal: Robert Juhás
- Published in Cestná cyklistika
Už na Horalovi sme s Citrónom točili reči o tejto akcii. Ani sa mi veľmi nechcelo. Nohy mi jaksi nechceli fachčiť. Potom som si povedal, že ich aspoň rozbicyklujem na tejto akcii. Je to nejaká 300 kilometrová akcia a poznám ju vlastne len z Citrónového rozprávania. 4:00
Vo štvrtok ráno o 4 štartujeme v absolútnej tme. A to sa malo podľa propozícii štartovať už o pol štvrtej. Cez Trnavu sme prefrčali v úplnej tichosti. Mládež na autobusových zástavkách vracajúc sa z diskoték či nočných klubov neveriaco pozeralo na nás. Po výjazde z Trnavy nás už pouličné lampy opustili a každý kto mohol, si zapol predné svetlá. Tuším mal ktosi aj čelovku. My dvaja sme sa takticky presunuli na chvost pelotónu, kde svietilo zadné sprievodné auto na asfalt, takže sme aspoň dačo videli. :-)
Chalani vzadu točia reči, že dnes svitá až o 5:10. No spánobohom. Len voľakde nechytiť dieru. :-)
"Po Hlohovec je tu perfektná cesta, žiadna diera nebude" tvrdí s istotou Citrón.
"Len aby" odtuším
"Robčo, keď tu dostaneš defekt, tak ti ho lepím" suverénne pritvrdzuje svoje tvrdenie. V jednej z dedín naraz zisťujem, že idem vedľa nejakej baby. No ty koky. Na nejakom trekkingovom biku si šliape celá v čiernom v čiernej šatke baba. To keď poviem kolegyni, ktorú sa mi podarilo celkom nenápadne zlomiť na cyklistiku, tak asi odpadne. :-)
Po Hlohovec je stále tma. Po odbočení na Topoľčany sme sa začali štverať hore. Trošku sa už začalo rozvidnievať. Nebolo to bohviečo, videli sme seba navzájom ako siluety. Asfaltka sa tiež trošku leskla. Skoro každý mal zadnú blikačku, takže sme sa nezrazili. Vo Veľkých Ripňanoch je už viditeľnosť celkom slušná. Tempo také vegeťácke. Priemerka asi 25 km/h. Kto tento úsek pozná, vie, že sú tu hupky hore-dole. Takže podaktorí začali šantiť až sa celý balík roztrhal. Organizátor preto zastavil čelo aby sme sa dali dohromady.
5:30 Tempo sa preto trošku spomalilo. Aj kvôli našej bezpečnosti. Autá nás roztiahnutých po dĺžke nemusia vidieť. Takto nás zaisťujú tri autá a jeden autobus.
V Topoľčanoch už bola dobrá viditeľnosť, áut pribudlo a preto sme sa tešili na relatívne prázdny úsek za Partizánskym, kde odbočíme na Veľké Pole. Tak aj bolo. Stúpanie na Veľké Pole je naozaj pekné. Najprv dlhé tiahle stúpanie, kde sa dalo v pohode mastiť aj 30 km/h. Potom zopár zákrut hore a vrchol bol zdolaný.
7:45
Hneď vo Veľkom poli sme si dali s Citrónom vlastnú prestávku. Potrebovali sme sa najesť a napiť. Veď šliapeme bezmála 4 hodiny bez zastavenia.
Potom sme dobehli balík, ktorý stál na konci zjazdu pred Žarnovicou. Naše sprievodné auto, Citrónov pickup sa pokazilo. Nakázali sme nášmu vodičovi ísť do servisu nech to dá opraviť. Potom sa priebežne budeme informovať. Citrónovi to na kľude veľmi nepridalo. Mne tiež nie. :-(
Zo Žarnovice sme to otočili na Žiar nad Hronom. Ťahali sme za sebou siahodlhú kolónu ako aj na rokefem. Pred Hliníkom sa stala búračka a v obidvoch smeroch dlhé šóry áut.
9:10
Odpratali sme sa nabok, aby mohla aspoň tá "naša" kolóna za nami prefrčať. Za nimi sme sa zaradili my. Stratili sme tu asi 20 minút. Ako si tak frčíme okolo stojacich áut v protismere naraz nás len zastavil policajt. Vraj čo tu robíme a kam ideme. Skoro ako v Rusku. Čo ho do toho kam ideme? Kvôli nám predsa nestojí v dlhočižnej rade áut. Asi sa mu v tej horúčave pripiekol mozog alebo čo. Alebo na chvíľu rozpustil? :-)
Od tohto momentu sme začali s Citrónom ťahať špicu. Ukážeme tamtým vzadu, ako sa má ťahať balík. :-) Mňa len zaujímalo, či a dokedy ho vydržíme ťahať. Lenže nahadzujeme pohodičkové tempo 26-32, lebo diaľnica za Žiarom je samé hore-dole.
10:20 Darí sa nám držať balík pohromade. Dokonca ani v zjazde do Zvolena sa neplašíme a pekne vychádzame na smerom Banskú Bystricu aby sme sa potom stočili na motorest Stráže nad Zvolenom.
11:30
Odcházame najedení špagiet, vyprázdnení, vyvenčení, napití, napapaní smerom na Banskú Bystricu. Vraj sme išli s Citrónom moc rýchlo. :-) Tak sa tempa teda chytil vedúci a bolo to aj poznať. Na rovine aj dole kopcom biednych 20-24 km/h. Chcelo sa mi pri tomto tempe normálne spať. Aj Citrón začína srandovať, že počká na naše sprievodné auto a pospí si v ňom. Potom hore na Čertovici vystúpi a bude pokračovať. :-)
12:00 V Banskej Bystrici sa konečne tempo rozbehlo na normálnejších 30 km/h. Kuknem dopredu, že kto ťahá špicu. Vedúceho som práve zahliadol na chvoste, takže sa toho asi chytili mladší. Ja som sa vetral vzadu. Fotil som, telefonoval, kochal sa. Tento úsek mám celkom rád. Je tu široká krajnica a celkom dobrý asfalt, takže sa dá dosť rýchlo fičať. Spoločne sme dorazili do motorestu v Nemeckej. Prestávka určená hlavne na odpočinok a doplnenie tekutín, niečo pojesť. Dali sme si kofču a čosi aj zahryzli. Auto sme už mali opravené a dávali sme pokyny vodičovi, kde nás má čakať. Auto policajtov z Trnavy, ktoré nás doteraz sprevádzalo a prevádzalo cez križovatky, opustilo. Už ich služby nebudeme potrebovať. Rozlúčili sme sa s nimi a vyrazili do Podbrezovej.
13:50 V Podbrezovej sa za nami zavesil nejaký miestny frajer na cesťáku s batohom na chrbte. Asi z práce. Už sa tešil, že ho zadarmo potiahneme domov. Stihol si akurát zabrblať, keď sme to stočili doľava na Čertovicu. Moc sa nepovozil. :-)
Ešte sme ani Podbrezovú neopustili a už som postupne obiehal tabačkárov. Hlavný balík na dostrel ale nejde to len tak ich dobehnúť. Neustále som točil svoje obrátky. V Bystrej som ich dobehol a hundrem na rýchlosť. Do BB dolekopcom 22 a tu horekopcom 32 km/h. Kua, to je v riti. Chlapci, kde ste boli, keď bolo treba ťahať špicu na rovine? :-)
Kopec na Čertovicu nepoznám. Zatiaľ sa dá. Mierne stúpanie asi ako začiatok na Babu. Potom sa cesta dvihla ale stále to pripomína Pezinskú Babu. Síce trošku strmšiu ale zato krajšiu. Obloha jasná a v zákrutách vidieť hrebene Nízkych Tatier. V zákrute nám podávali trnaváci vodu vo flaškách. Keby som tušil, že je to teplá sýtená minerálka, tak to ani neberiem. Dal som si dva-tri hlty a kilometer som sa z toho vygrgával. Fuj. Úplne mi to rozbilo tempo. V druhej zákrute som sa z toho spamätal a v rozumnom tempe dobehol roztrúsenú väčšinu balíka.
15:15
Hore bolo celkom príjemne. Znovu sme dačo zajedli, popili a postupne sa spustili dole. V zjazde ma nejaký drbnutý trpák z Popradu normálne nasral. Silou mocou ma predbehol rozdielom pol kilometra za hodinu aby ma v prvej zákrute suverénne zavrel. Rezal ju jak formulák zo sídliska. Mal otvorené okienko, tak som mu na plné pecky zareval nech ide do p...redu.
Mykol volantom naľavo. Totálne šokovaný, že cyklista môže ísť dole rýchlejšie ako to jeho posraté bavorátko. Ešte kilometer som ho mal stále pred sebou. Debila popradského.
Pred Malužinou ma Citrón dobehol. Kokos, ten človek je snáď dimenzovaný na zjazdy alebo čo. Keď mu nedokážem zmiznúť DOLEKOPCOM na cesťáku a on ma na horáku s odpruženou vidlou dobehne?
Recept, ako vyhrať v cyklomaratóne nad Citrónom je jediný. V stúpaniach čo najviac času nahrabať lebo v zjazde na neho nemá nikto šancu. :-)
16:35 Až na križovatku sme išli spolu a tam ostali čakať. Cítil som v nohách, že budem mať asi problém. Musím ich čo najrýchlejšie rozhýbať, lebo sa na to Štrbavé pleso nedostanem a tlačiť nehodlám. :-) Vodič sprievodnej dodávky, ktorá jazdí v predu nám povedal, aby sme sa držali pohromade, lebo za Východnou po Štrbu je frekventovaná cesta. Dosť som o tom pochyboval, že budeme pohromade, lebo niektorí mali už pred Dovalovom vážne problémy držať tempo. Aj mne to horko ťažko ide. Nohám sa nechce. Pred nami hupky jak sviňa a začínam ožívať. Pred napojením sa na hlavný ťah na Štrbu bol hlavný balík taký láskavý, že spomalil tak, že som ho dobehol. :-) Okamžite som rozbalil tyčinku a narval do seba. Za Štrbou by mohla začať účinkovať. :-)
Na hlavnej ceste sme sa krčili div nie za krajnicou aby sme veľmi nezavadzali autám. Našťastie je to po Štrbu už len kúsok a tak som sa po odbočení doprava opýtal náhle spomaľujúceho Citróna na charakter stúpania. Vraj ľahšie ako na Sliezsky dom. To ma upokojil. :-) Akosi sa nechystal chytiť môjho tempa, tak som sa mu pomaly vzdialil. 17:40
Čelo balíka mi zmizlo z dohľadu a vydal som sa ho stíhať. Hlavne som už chcel prekonať odpor nôh makať. Tep ledva 150 a rýchlejšie nechceli ísť :-). Kdesi som čítal, že únavu nôh si človek len myslí. Tú informáciu má v hlave, nie v nohách. Tak som si povedal, že nie som unavený a že nemám v nohách 300 km. Nestačil som sa diviť, keď sa mi z biednych 13 km/h vyšplhala rýchlosť na 23 a začal som to točiť hore ako na práškoch. :-) To je sila autosugescie alebo žeby mi už zaberala tá tyčinka? :-) Tep vyskočil na 168 ale stále bola rezerva aspoň na 175. Behom jednej zákruty som opálil asi troch spolucyklistov. Asi som im musel úplne v tej chvíli znechutiť cyklistiku. Vyzerali pri mojom predbehnutí akoby stáli na mieste. :-) Po odbočení zo stúpania pokračovala cesta hore. Akonáhle som videl, že na parkovisku je pomyselný vrcholový cieľ, spomalil som. Zas až tak úplne som sa nechcel doraziť. V sobotu ma čaká ešte Rasťov Karpaťák.
18:00
Hore začali rozdávať čierne tričká Nonstop jazdy cykloturistov Trnava-Rysy 2004. Ešte som si skočil hore na Malé Štrbské pleso. Je to z toho parkoviska dole na ceste len kúsok hore. Keď som sa vrátil, Citrón už bol na parkovisku. Balík zrejme pohromade. Nakázali nám, aby sme si ich natiahli aby sme spoločne v tričkách prišli do kempu na čo Citrón nahlas zahlásil, že to tu už vyzerá ako u Efu. :-) Až sme si všetci natiahli čierne tričká s bielym logom TRNAVA-RYSY 2004, tak sme si uvedomili, že vyzeráme ako Hlinková garda alebo nejaký smútočný sprievod. :-)))
Vyrazili sme do Tatranskej Lomnice, do Eurokempu. Je to v podstate samé klesanie, takže blázni sa mohli realizovať. Napríklad my dvaja. :-) 19:00
Do cieľa sme dorazili o 7 a hneď pod kvapkajúce sprchy. Inak sa to ani nazvať nedalo. Všetci sa naraz sprchovali a tlak bol v podstate nulový. Tak som sa umýval v kúpeľni v umývadle. Citrón to kvapkanie studenej vody dokázal rozchodiť a aj sa pri tom osprchoval. :-) Potom ešte dobrá kapustnica, rozlúčka a mazali domov. Citrón musel v piatok do roboty.
Sumár?
Asi sa nevyhnem porovnávaniu s {RockFM}. Takže sa tomu vyhýbať nebudem a začnem. :-)
Najprv to najhlavnejše. Nie je pravda, že RockFM je najdlhší a najťažší cyklomaratón na Slovensku. O najlepšom môžeme donekonečna polemizovať ale najdlhší a najťažší objektívne čo poznám je naozaj Trnava-Rysy.
Trnava-Rysy má predovšetkým pestrejšiu trasu aj profil. Roviniek je málo a už po niekoľkých kilometroch prichádzajú kopce a hupky. Má tri veľké kopce. Veľké pole, Čertovica (ufff, ufff, úúúffffff), parkovisko pod Štrbským plesom. To posledné trochu kecám, lebo samotné stúpanie je také vegeťácke ale treba povedať, že prakticky od Hýb sa postupne stúpa a medzitým svinské hupky.
Ďalšia odlišnosť je v organizovaní. Tento maratón sa mi oproti RockFM zdal taký, ehm, taký voľnejší, menej organizovaný. Citrón používa výrazy ako "divočina, partizánčina" :-). To je trošku silné slovo. Niekto to určite nenápadne a inteligentne zozadu organizuje. Zaujímavé je, že napriek tomuto organizovanému "chaosu" sa nikomu nič zlé neprihodilo, nikto sa nezrúbal (aspoň myslím), nikto si nesťažoval (dúfam :-). Akcia je vlastne myslená ako spomienka historického nástupu mestskej posádky Trnavy do SNP na Pohronie a jazdy po stopách povstania až po táboriska Rysov pod Tatrami. Hádam pôjdem aj nabudúce. Tempo je pomalšie (+-25 km/h) ale zato profil kopcovitejší.
DST: 325 km
TM: 12:00 hodin?
AVS: 28 km/h
