St.Pöltner Radmarathon 2019

Dlhú trasu na tomto maratóne prezentuje organizátor pôsobivým sloganom „Najtvrdšia na východe“. Keď som si doma pozeral profil, tak som si v duchu hovoril, že tým snáď myslí iba na východe Rakúska, pretože mám pred sebou aj východnejšiu českú Beskyd Tour a z nej mám oveľa väčšie bobky :-) To som ale pozabudol na základný princíp svojho života, minimálne cyklistického, že ak si z niečoho uťahujem, rýchlo sa mi to vráti aj s úrokmi. Takže áno, teraz po pretekoch môžem potvrdiť, že mi tento maratón ukázal svoju tvrdosť. Predpokladám, že by so mnou súhlasili aj dvaja borci, ktorí mali kolíziu už kúsok po štarte, najmä ten, čo s bolestivým výrazom v tvári ležal na chrbte a vôbec nevyzeral, že by si len dával menšieho šlofíka. Štartoval som zo zadnejších pozícií, ale neviem prečo, aj bez nejakej extrémnej snahy a námahy som sa dosť rýchlo dostal do prvého balíka. Čo bolo celkom fajn, aj tento rok fúkal vietor oproti, ale na rozdiel od minulých ročníkov sa mal poobede otočiť, tak som sa len spoliehal na nepresné odhady meteorológov a dúfal, že poobede v skutočnosti znamená večer a to už budem dávno v cieli. Samozrejme cyklistický pánbožko bol s touto predpoveďou nadmieru spokojný, veď čo lepšie by si mohol vymyslieť na zocelenie nádejného ötztaleristu, ako celodenný protivietor :-)

Nevýhodou jazdy v tak veľkom balíku bolo, že sme išli rozťahaní po celej šírke cesty a stačilo stojace auto v protismere alebo cestný ostrovček a hneď zaúradoval žuvačkový efekt. Celú dobu som mal oči na stopkách, uši ako radary, ruky na brzdách a prvýkrát som sa odvážil napiť až na 13-tom kilometri, bolo to mierne z kopca a mal som dobrý výhľad dopredu, ale práve vtedy bez nejakého viditeľného dôvodu opäť začal takýto chaos. S fľašou v pravej ruke som musel prudko dobrzdiť len prednou brzdou, nebol to najlepší pocit a celkom som sa tešil, že sa už onedlho rozpadneme v kopci. Pôvodne som si myslel, že sa udržím len po prvý krátky plazák na 7-mom kilometri, ale špica bola zhovievavá, na rozdiel od krátkej trasy túto asi nebrali ako šprint a vydržal som až po prvé stúpanie. Toto aj ďalšie hneď nadväzujúce som poznal z krátkej trasy, ale po zjazde som odbočil do neznámeho terénu a nasledovalo kolečko s tromi, podľa profilu náročnejšími kopcami. Vytvorili sme menšiu skupinku a do mierneho stúpania pokračovali k prvému z nich, ktorý sa ukázal ako najťažší. Na dlhom priamom úseku sa veľmi rýchlo zdvihol na 10%, pred jedinou serpentínou sa trochu poľudštil a potom opäť vystrelil až k max. 11%, pred sebou som dokonca videl aj chalana, ktorý vykrajoval esíčka od krajnici ku krajnici. Bol to typ kopca, ktorý sa na vrchole okamžite zlomil do strmhlavého zjazdu, na jeho konci sme odbočili na hlavnú cestu a v pozvoľnom stúpaní sa opäť poskladali do menšieho balíka.

Vydržal som v ňom do momentu, keď spredo mňa vyštartoval nejaký šialenec, padol na čelo a nepríjemne zrýchlil. Nechcel som zbytočne míňať sily a ukázal som dozadu, že toto neudržím, tak si to dvaja doskočili, po chvíli som sa svojim tempom znova dotiahol aj ja. Na ďalšej prudšej hupke som definitívne odpadol, za mnou zostal len chalan v bielom, ktorý mal už predtým trochu problémy, a nejaká čaveska, tak som sa zmieril s tým, že ich potiahnem až po kopec. Babenka ma ale vyviedla z omylu, po chvíli ma prešprintovala a zapadla na špicu. Na hlave mala štýlovú zlatú prilbu a na drese nápis „Mitzi a priatelia“, hneď som si (hovado úchylné) predstavil, že to je asi nejaká barová tanečnica a svojim priateľom zvykne predvádzať lap dance :-) Raz som s ňou prestriedal, potom začal druhý kopec a už mi neuviseli. Tento bol miernejší, ak si dobre pamätám, neprekročil 7-8%, viac ma ale trápilo, že asi 1,5km od vrcholu som pocítil náznak kŕču, to nebolo dobré znamenie. Hore bola občerstvovačka a snáď sa na nej trochu zregenerujem, bol som ale dosť sklamaný ponukou, iba voda, ionťák, banány a nejaké energetické tyčinky. Doplnil som vodu, dal pohár ionťáku a banán a kým som takto hodoval, obehli ma Mitzi aj biely dres a zmizli v zjazde. Šupol som ešte preventívnu dávku magnézia a vybral sa za nimi. Ak ste čakali aj tradičnú cikpauzu, sklamem vás, od rána bolo teplo a teraz už okolo 30C, všetko sa asi vyparilo a vydržal som celú štreku, aj bez uzla :-)

Tretí kopec bol najpohodovejší, stále rovnomerne do 5%, iba ku koncu bol trochu strmší a sem-tam aj fúklo. Najprv som dobehol biely dres a keď som ho míňal, húkol na mňa, že aká je tá Mitzi dobrá cyklistka. Keď zbadal, že som cudzinec, začal mi vysvetľovať, že to nie je jej meno, ale „Mitzi and Friends“ je ženský cyklistický klub. No jasne, snáď si si nemyslel, že som ju pokladal za striptérku s umeleckým menom Mitzi, ktorá sa kamarátom, medzi ktorých už patrím aj ja, vlní na kolenách :-) Pomaly som sa doťahoval aj na ňu, ale beštia, vždy keď som bol na dosah, hodila ťažší prevod, postavila sa zo sedla a odskočila, keď to neurobila päťkrát, tak ani raz. Nakoniec som skôr ako ju dobehol jedného, ako som neskôr zistil Maďara, potiahol som ho a docvakli sme ju na začiatku zjazdu. Lenže chcel som si nasadiť okuliare, ktoré som mal na prilbe, vyšmykli sa mi a už boli na zemi. Nemám síce brýle za 200€, ale aj tak som zastavil a vrátil sa, kým som ich zdvihol a nasadil, obidvaja boli fuč. Nasledoval ešte plazáčik, na ktorom som Maďara znova predbehol, ale Mitzi som už viac nevidel, v cieli mi dala 6,5 minúty. Po zjazde som na ďalšom plazáku akurát pil, keď nás predbehla trojica, Maďar trochu zaváhal a už sa nedokázal dotiahnuť, tak som zabral a usadil na štvrtej pozícii. Konečne prišiel finálny zjazd s niekoľkými serpentínami a dlhým rovným úsekom, na ktorom nerozhodovala technika, ale kilogramy a tých som asi nemal dosť, lebo sa mi začali vzďaľovať. Ešte aj ten vietor sa naozaj otočil a fúkal oproti, raz za rok vyjde meteorológom predpoveď a stalo sa to akurát dnes.

Ostal som sám, stále v miernom klesaní a keď som zrazu na vnútornej strane ľavého stehna dostal gigantický kŕč, od radosti som si až zakričal. Od bolesti som nevedel vystrieť nohu a musel som prestať ťahať, zhltol som druhú dávku magnézia, ale prognóza nebola ružová, do cieľa viac ako 50km a moje zásoby protikŕčovej chémie boli vyčerpané. Nohu som trochu rozhýbal a ťahal už len tak rýchlo, koľko dovolila. Nejakú dobu som sa takto flákal a keď ma s rachotom predbehol traktor, prebleslo mi hlavou, že mu padnem do háku, ale to by nebolo fér, som predsa na pretekoch. Ale keď za traktorom prešla dodávka a hneď za ňou 40-kou Maďar, vykašľal som sa na férovosť, prekvapujúco bez následkov som dokázal zašprintovať a zaradil sa do vláčika. A cyklistický pánbožko si povedal no túdle, odrbkávať by sa ti chcelo? Po pár sto metroch traktor odbočil, ale aj tak, tá chvíľka stála za to :-) Maďarovi hovorím, že ten traktor prišiel pre mňa trochu neskoro, iba na mňa nechápavo pozeral, tak až vtedy som si podľa nápisov na drese všimol, že je z Hungárie. Možno si myslel, že mu niečo vyčítam, lebo zrazu hodil ľahší prevod a krútil na špici nohami ako kolovrátok. Dobehli nás ešte traja vrátane bieleho dresu a takto v pätici sme striedali až po posledný dvojkopec, ktorý je aj na krátkej trase. Pre mňa to už ale boli galeje, na zadných pozíciách to ešte išlo, ale ako som sa posúval dopredu a bol viac na vetre, kŕče pridávali na sile a na špici som jednou rukou držal rajdy, druhou preklepával stehná a popri tom som si sem-tam stihol aj zakričať.

Preto bol príchod do kopca vykúpením, traja sa začali vzďaľovať a ostal som len s bielym dresom. Najprv som ho predbehol, ale o chvíľu ožil a dostal sa predo mňa, tak som sa mu zahákol na zadné koleso a ostal na ňom až po občerstvovačku na vrchole. Toto už nebol hák o protivetre a šetrení síl, ale o psychike, hlava dole, oči prilepené na zadnom plášti a konštantná vzdialenosť 20cm. Cestou sme naložili aj Maďara a dotrepali sa až na občerstvovačku, kde už stáli aj ostatní, ako skupinka zúbožených dehydrovaných stroskotancov prosiacich o vodu. Pri pohľade na nás by sa nezúčastnený pozorovateľ asi dobre pobavil, ja som sa veľmi nesmial :-) Okrem vody som si zobral aj polku banánu, potiahol ešte kúsok do kopca a šup aj s Maďarom do zjazdu. Po výjazde na hlavnú sme znova vytvorili 5-členný balík, dúfal som, že sa v ňom udržím až po ten posledný plazák, ale nepodarilo sa, bez bolesti som mohol nohami už len pretáčať, nie pritlačiť. Pri najbližšom zrýchlení som Maďarovi za sebou ukázal, že toto už nedám a na posledných cca. 15km som ostal sám. On aj biely dres mi nakoniec dali v cieli iba 40 sekúnd, čakal som viac. Škoda tých blbých kŕčov, ak ich chytím aj na ötzim, tam sa určite zotrvačnosťou nedokotúľam do cieľa ako tu. Keby som aspoň poznal príčinu, horúce počasie, málo pijem alebo slabý tréning posledné 2 týždne, keď som okrem dvoch nedeľných pretekov nemal čas sadnúť na bicykel? Za úspešné vyriešenie a odstránenie problému ponúkam exkluzívnu spoločnú fotku so mnou vo finišerskom ötztalerskom drese, samozrejme s osobným venovaním :-)

Napriek tejto kŕčovej hrozbe som sa aj v protivetre snažil hýbať nie úplne turisticky, i keď som za sebou nikoho nevidel, tušil som, že nie som posledný a ani som tak nechcel skončiť. V mojej vekovej kategórii to bola nakoniec tesnotka o 1 miesto, ale bolo tam aj zopár DNF, nabudúce to už možno dám :-) Ráno sa mi nechcelo skoro vstávať a cestovať, tak som si zo soboty zaplatil v St. Pöltene 1 noc a keď som teraz prechádzal neďaleko penziónu, keby som mal ešte kľúče, asi by som neodolal a išiel si trochu zdriemnuť. Akurát vtedy ma dobehli dvaja oneskorenci a o chvíľu sa pridal aj tretí, tak zostávajúcich asi 5km som sa nakoniec odviezol. Na poslednom kruháči nás napriek gestikulujúcim policajtom skoro sundala autom staršia pani, špica na ňu niečo zreval cez otvorené okienko a so zdeseným výrazom v tvári stihla zabrzdiť, tak sme nakoniec zdarne dorazili až do cieľa a mohol som si ísť vychutnať tradične dobré párky, tentokrát aj s nápojom :-) Zaujímavá bola aj cesta domov, poloha nohy na plyne a kŕč v stehne sa asi nemajú veľmi v láske a párkrát som prekričal aj rádio. V nedeľu pokračujem na Leitha.Bergu, ale iba 80km, to snáď prejdem aj cúvaním na prednom kolese. Ale no jasne že sa teším na „darček s úrokmi“ za túto poslednú vetu :-)

Video: https://youtu.be/veA1Rz3Y3lg

Údaje z compu:

Odjazdená trasa:       157,28 km

Nastúpané:               2118 m

Čas:                          5:59:12 h. (oficiálny 6:02:07 h.)

Priemerka:                26,27 km/h

Maximálka:              74,05 km/h

Poradie:            208 z 235 klasifikovaných, v mojej vekovej kategórii 38 z 39