Neštich 2003
- Napísal: Andrej Matiašovský
- Published in Cestná cyklistika
Tak, mám tu ďalšiu veľmi očakávanú akciu, na ktorú som sa síce vôbec nepripravoval, ako minulý rok, ale tešil som sa na ňu o to viac. Tento rok som pred ňou 2 týždne takmer vôbec nesedel na biku a bál som sa, že budem mať nejaký hrozný čas. No podobne na tom boli aj mnohí iní cyklisti, veď týždeň pred časovkou začalo zlé počasie. 6. 9., v deň konania časovky už bolo jasno, síce trochu zima, ale dalo sa to, mne to dokonca dosť vyhovovalo.
Ráno prichádzam o 9:30 na registráciu, no tu je taká rada, že čakám vyše 20 minút, číslo dostávam 121 a to sa ešte ide prihlásiť mnoho ďalších, takže tento rok bude určite rekordná účasť. O 10:00 je štart, ja mám štart až o 11:00, tak vypĺňam čas s ostatnými cyklistami, ktorých tu poznám ozaj dosť. Ani sa nenazdám, už mám štartovať, nakoniec veľká časť cyklistov má štart posunutý o pol minúty dozadu.
Štart sa mi vydarí, dlho idem okolo 20, aj keď cítim, že to nie je ono. Spočiatku sa neviem dostať do tempa, no keď pred sebou vidím číslo 120, ktoré štartovalo o pol minúty predo mnou, snažím sa ho dobehnúť. To sa mi podarí už za druhou serpentínou, ale len čo ho predbieham, začína sa ma držať a vkuse sa predbiehame. Na viac rovnom úseku predbieha on mňa, vo väčšom stúpaní zasa ja jeho. Napokon sa ho aj tak zbavím, medzitým ma predbehne 1 cyklista. Prichádza vrchol, tam si ma foťákom vychutnáva zjazdujúci Rasťo Trubač. Dole idem rýchlo, začína mierne stúpanie. Tadiaľto chodievam normálne okolo 30-35, dnes mi to nejde rýchlejšie ako 25 a úplne sa trápim. Tu ma už predbiehajú 3-ja cyklisti – ktorí boli neskôr víťazi. Predbieha ma aj 120-ka, to som už hore, začína ďalšie klesanie, to už idem normálne. Prichádza záverečný stupák, tu to naozaj rýchlo rozbieham, spočiatku idem len okolo 15, ku koncu však naberiem 20-ku, hoci je tu najprudšie stúpanie a predbieham aj 120-ku a iných cyklistov, ktorí vidím, že majú tohto stúpania plné zuby. Ja prichádzam do cieľa, neviem prečo ale mám ešte energiu šliapať ďalej.
Nebyť toho, že som pokašlal rovinatý úsek, by som mohol mať celkom dobrý čas. Podľa hodiniek mám čas pod 23, s čím som dosť spokojný. Tu hore zotrvávam tak 5 minút, a potom sa hneď spúšťam dole, po ceste tiež fotím trápiacich sa cyklistov. Idem spolu s Jurom Teplanom až dole do depa, kde bude vyhodnotenie. Tu si dávam nealko, párky a keďže tu mám mnoho známych, čas ubieha veľmi rýchlo až do tomboly, ktorá je tento rok podstatne chudobnejšia, ako minulý rok, len zopár vecí sa tu oplatí zobrať. Nakoniec ma aj tak nevyberú, čo ani moc neľutujem. Potom je ešte vyhodnotenie víťazov, vyvesia sa celkové výsledky – ja som na 40-tom mieste z vyše 160-tich, s časom 22:33. Tento rok bol prekonaný aj traťový rekord – 17:01, tak to je ozaj pekný výkon.
Takže celkovo hodnotím preteky pozitívne, organizácia síce bola lepšia minulý rok, hlavne čo sa týka rýchlosti vybavenia pretekárov aj tomboly a podobne, ale aj tak to bolo tento rok na vysokej úrovni. Čas som mal pre mňa prekvapujúco dobrý, čakal som aj horší ako minulý rok. Takže o rok, ak budem môcť, určite prídem znova!
