Memoriál Vlastimila Ružičku 2008 – časovka Rača-Biely kríž

Prvá akcia v tomto roku a hneď časovka do vrchu s prevýšením 350 m. To snáď môže vymyslieť len blázon. Ešte väčší blázni sú tí, čo sa takejto časovky zúčastnia. Nehovoriac o sebe, keď mám toho roku za sebou dokopy celé 2 kopce :-). Ale pekne poporiadku: Na časovke som bol naposledy niekedy koncom roka 2006. Minulý rok som na akýchkoľvek pretekoch zjavne štrajkoval, preto mi už akcia podobného typu chýbala. A preto som si povedal, že sa zúčastním, nech mám formu akúkoľvek.

Časovka je síce málo spropagovaná, avšak ľudí je tu z roka na rok viac. Pomerne dobré počasie tento rok prilákalo približne 80 ľudí. Akurát z nášho cykloklubu sem nikto neráčil prísť, okrem Romana Kučeru. Prišiel aj Dušan s Jarom, ale tým sa pretekať nechcelo. Aspoň mám istotu že z klubu budem prinajhoršom druhý :-).

Štartuje sa podľa kategórií, od najmladších po najstarších. Mne sa ušla kategória 18-23 rokov. Akurát že nikde nie je vyvesené, kedy budem štartovať, čo ma moc neupokojí, keďže sa nebudem môcť ísť ani rozjazdiť pred štartom. A tak čakám na štarte, a nohy mi medzitým tuhnú. Dlho to však netrvá a už som sa ocitám na štartovacej rampe aj ja. Počiatočné metre prebehli celkom svižne. Snažil som sa o čo najvyššie otáčky a zároveň nižšie tempo, nech to neprepálim hneď na začiatku. Pred 3 rokmi som na tejto časovke dosiahol čas nejakých 19 minút. Tento rok som si dal métu „nemať horší čas ako na Neštichu“ – teda spraviť to tak do 22-23 minút. Neprejdú však ani 3 minúty a už ma ofukuje pretekár za mnou. Kurník, to som až taký zlý alebo je chlapec taký namakaný? Nevšímam si to a točím si svoje tempo. Nech sa však akokoľvek snažím, cez 15 to nejde. Žiaľ, na rovine sa prudké kopce natrénovať nedajú. A tak sa začínam pekne trápiť a ešte len prichádza to najhoršie. „Len nech ma už nikto nepredbehne, nemám to rád“. Trt makový, zachvíľu ma obehne druhý, tretí, štvrtý... („Chlapi, jak to robíte?“ :-) Ale sa im obieha, keď niektorí majú 30 kilo aj s bicyklom :-). Ja sa pachtím už len úbohou 7-čkou hore a očami tlačím výškové metre na tachometri, nech som už hore. Ešte vkladám nádej do úseku s miernejším stúpaním, že aspoň trochu si tu oddýchnem. Ďaleko pred sebou vidím cyklistu, ktorého pomaly ale isto dobieham. Ako sa k nemu približujem, sa už nenormálne neviem dočkať toho pocitu, ako aj ja dnes niekoho predbehnem :-). Už, už ho predbieham, a zrazu čumím ako puk... to snáď ani nie je pravda, on nie je pretekár... Naštvatý idem ďalej s vidinou veľmi zlého času. Aspoň že cieľ je už na dohľad, tak to rozpálim, koľko vládzem. Pľúca však už nestačia, a tak prichádzam do cieľa úplne vyčerpaný, s tepom 186. Ešte stopnem čas... no to snáď nie, okolo 24,20, také zlé časy som nedosahoval ani na Neštichu. Nuž, kopce musím ešte riadne potrénovať.

Pomaly sa teda pustím dole, kde sa dozviem, že cca o hodinu budú výsledky. Čakať sa mi moc nechce, ale aspoň orientačne by som chcel vedieť časy ostatných. Začína mi byť trochu zima, tak pojazdím ešte snáď všetky uličky Rače. Ani som nevedel, že sú tu také dobré terény :-).

Zvyšok času trávim kecaním so známymi. Kamarát Miro Reingraber dosiahol čas niečo cez 15 minút, čo mu vynieslo 2. miesto v jeho kategórií. Nakoniec namiesto výsledkov iba vyhlásia víťazov, tak sa s Dušanom vyberieme domov.

Akcia bola dobre zorganizovaná, jedine by som vytkol chýbajúce info o čase štartu pretekárov. Poprípade možnosť občerstvenia v cieli, a možno aj lepšie miesto pri vyhodnocovaní. Aspoň v prípade väčšej účasti. A sebe by som si vytkol zlý čas, ktorý musím o rok napraviť :-).