Samsonman 2008

Logisticky som sa teraz pripravil oveľa lepšie a na cestu si vystrihol profil trasy a dokonca som si zrátal a zaznačil aj chýbajúce kilometre jednotlivých stúpaní. V duchu som si trasu ešte rozdelil na 6 kopcov a posledných 60 viac-menej rovných kilometrov, a bol som pripravený do boja. No a vďaka Rasťovi som bol vymakaný aj po technickej stránke, pretože mi požičal najnovší Garmin Edge 705, ktorý som si familiárne ihneď prekrstil na Edgara. Zrazu som vedel také veci ako nadmorskú výšku, tepovú frekvenciu a koľko % má stúpanie, myslím že keby chcel, tak mi povie aj tlak v pneumatikách a či som sa natrel krémom s dobrým UV faktorom. Ako veľký nedostatok ale hodnotím to, že nemal zabudovaný ventilátor, sprchu so studenou vodou, mucholapku a pomocný motor, inak by bol dokonalý :-) Dúfam, že vám v ďalšom texte nebudem veľmi liezť na nervy častým mudrovaním o tom, aké mali jednotlivé stúpania %-tá, no ale veď to poznáte, daj decku novú hračku :-)

Štart bol ráno o 7,00h. a bolo ešte dosť vlhko a chladno. Predchádzajúci deň bol ale neuveriteľne horúci, ak bude takto aj dnes, tak na tých kopcoch pokapeme ako muchy. Netradične sa štartovalo do kopca, tak som očakával chaos a kolízie pri naskakovaní do pedálov, ale nakoniec sme to všetci zvládli a cez niekoľko uličiek sa dostali na hlavnú cestu. Tam sme to poriadne rozbehli, keď zrazu začiatok balíka začal miznúť v hmle. Niekde na 5km začal prvý kopec a v tej hmle som to zistil iba podľa toho, že som pred sebou zbadal hromadu stojacich cyklistov. Až za chvíľu som zistil že vôbec nestoja, ale pomaličky sa začínajú plaziť do nechutného stúpania. Tento prvý kopec, ktorý chudáčik nemá v profile ani vlastnú čiaru, sa vlastne skladal z 3 stúpaní a klesaní. Kvôli zahmleným okuliarom som na prvých dvoch na Edgara nevidel, ale na treťom som si sem-tam všimol aj 10% stúpanie. Inak tých 10% budem ešte opakovať veľakrát, zrejme je to štandardná hodnota kopca v tomto kraji.

Ani som si poriadne nevšimol, kedy to stúpanie skončilo a začali sme sa pomaly ťahať do druhého. Toto bolo miestami skoro rovinaté, inde malo klasických 8-10%. Na začiatok som si ešte nechcel pomíňať najľahšie prevody a tak som v strmších úsekoch radšej išiel zo sedla. Dosť som sa bavil na 3-šajbároch, ktorí ma v miernejšej časti predbiehali, pričom vpredu aj vzadu mali zaradené kolečko skoro rovnakej veľkosti a točili pre mňa neuveriteľnou frekvenciou, ale akonáhle sa asfalt zdvihol, nemali už z čoho brať. Pamätám si najmä jedného týpka, ktorý mal natiahnuté krásne snehobiele podkolienky a navzájom sme sa predbehli aspoň 5 krát. Zjazd z tohto kopca bol strašný. Cesta totálne rozbitá s popraskaným asfaltom, prípadne s novými hrboľatými flekmi. Dával som si veľký pozor, ale aj tak ma pred jednou zátačkou na takýchto hrboľoch vyhodilo a brzdil som vo vzduchu, alebo ako pri veľkej rýchlosti na rolete pred križovatkou. So smrťou v očiach sa mi to podarilo zvládnuť, ale bol som dosť rád, keď zjazd skončil a bez nejakého medziúseku pokračoval do ďalšieho kopca.

Čo k tomuto tretiemu kopcu povedať – bolo to zas do kopca :-) Bolo na ňom podstatne viac serpentín, stúpanie sa zase hýbalo do 10% a aj slnko už poriadne pripekalo. Cestou som si podebatoval s jedným Slovincom, ktorý mi na drese zbadal nápis Slovakia a veľmi sa z toho vytešoval. Ku koncu bolo stúpanie trochu nechutné, pretože to vyzeralo ako keby za každou najbližšou zátačkou už mal byť koniec. Vďaka Edgarovi som ale vedel, že ešte nie som v tej správnej nadmorskej výške a tak ma vôbec neprekvapilo, keď sa terén otvoril a vpravo hore som konečne videl miesto, kam sa až musím dostať. Úplne na vrchole som zbadal 2 fotografov, tak som im zapózoval, zatiaľ ešte stále s úsmevom a zdvihnutým palcom, reku keď už míňajú tie megabajty, nech to aspoň stojí za to. V protismere bola tabuľa s naznačeným klesaním 12%. Hmmm, Edgar mi hlásil max. 10%, ale možno ma iba nechcel stresovať :-) Fotografiu z tohto miesta aj s tou tabuľou som videl v oficiálnom letáku a doma som si hovoril, že to bude zrejme najstrmšie stúpanie a že keď ho zvládnem, budem mať vyhraté. Chachá, keby som vtedy vedel čo ma ešte čaká, rýchlo by som zmenil názor. Ale v tomto momente bol tretí kopec vybavený, odfajknutý, zabudnutý a čakali ma „už len“ tri.

Zjazd bol vynikajúci, síce tiež veľa serpentín, ale kvalitná cesta. Znova bez nejakého varovania sa zo zjazdu zrazu stalo stúpanie a načal som štvrtý kopec. Tento bol sympatický aspoň tým, že na vrchu bola občerstvovačka. V nohách som síce ešte nemal ani 50km, ale výškovo to bolo už dosť slušné a tak som začal točiť aj najľahšie prevody. Stále som mal ale ešte toľko síl, aby som pri každej príležitosti zhadzoval na ťažšie. Na občerstvovačke som strávil asi 10-15 min. Všetci správni cyklisti len rýchlo dočapovali tekutiny, napchali jedlo do dresu a pálili ďalej. Ja ako cyklista bufeťák som si vychutnal 2 banány, bábovku a obloženú žemľu, a potom čakal asi 5 minút a pokrikoval na chlapíka, kým mi konečne dolial isostar. A veď čo, tie kopce mi hádam neutečú. Zjazd bol najlepší zo všetkých, myslím že som si na ňom urobil aj maximálku. Zaujímavé, že na stotinu presne rovnakú ako pred 2 týždňami pri ceste z Grossglockneru. To som ani nevedel, že mám namontovaný aj obmedzovač rýchlosti :-)

Ďalší kopec vyzeral na papieri nevinne, ale bola to taká tichá voda čo brehy myje. Hneď na začiatku stúpanie 10-12%, potom výrazne klesol, takže ku koncu doháňal chýbajúce metre znova poriadny stupák na dosť rozbitej ceste. Ale je sranda, ako si ľudské telo rýchlo zvykne na námahu, keď to teraz miestami kleslo na 5-6%, tak som si hovoril „super, konečne rovinka“ :-) Priznám sa, že na zjazd z tohto kopca si nemôžem spomenúť, akurát viem, že ku koncu sa trochu vyrovnal a myslím že tam boli aj nejaké hupky. A potom podľa hesla nakoniec to najlepšie začal šiesty kopec. Na tomto maratóne ho určite môžem označiť za kráľa medzi kopcami, za otca všetkých kopcov, za samsoňácky Mount Everest :-)) Že Grossglockner? Pcha, to bol oproti tomuto iba kopček na detskom ihrisku :-) Aj keď uznávam, že svoje mohla urobiť aj narastajúca únava.

Kopec začínal cca. na 96km a končil na 103km, kde bola ďalšia občerstvovačka. Bolo to neuveriteľne krutých 7km. Hneď na začiatku stúpania priskočil ku každému z nás jeden usporiadateľ s mačkami na nohách a zaistený horolezeckým lanom, celú dobu išiel vedľa a tlačil mi predné koleso k asfaltu, aby som sa neprekotil dozadu. Pred sebou som zbadal hada, ako sa snaží preplaziť krížom cez cestu, ale neudržal sa a skotúľal sa dolu. Že preháňam? Možno, ale fakt len trošku :-) Celé stúpanie pálilo slnko a nebol tam snáď ani milimeter chládku. Edgar ma skoro stále kŕmil hodnotou 10%, potom prišli úseky, keď ho to omrzelo a začal pridávať. 11 ... 12 ... 13 ... 14%. Ty sadista, čo si sa zbláznil? Mozog mi vrel, pot zo mňa tiekol prúdom, robil som taxikára aspoň 20-tim muchám, miestami som už na ceste vykrajoval aj malé esíčka, aby som si aspoň trochu uľavil. Och, čo by som dal teraz za 10% :-) A keď som na konci niektorého stúpania zbadal rovnejší úsek, tak Edgar zahlásil že 8%. A ja som bol v siedmom nebi, ako sa mi dobre ide po tejto 8% rovine :-))

Na 99km som chytil dosť vážnu krízu. Konečne, už som sa čudoval kde tak dlho trčí. Hneď ako zbadám chládok musím zastaviť, zhodiť prilbu, obliať sa vodou a hlavne čo najďalej odhodiť bicykel. Lenže chládok bol nedostatkový tovar a to ma asi zachránilo. O kilometer ďalej bola vľavo malá štrková plocha a pod stromami vyvalený biker spokojne sledoval, ako sa trápim. Tak to nie, takto predsa nemôžem skončiť. Kríza bola zrazu preč. Trvala síce iba kilometer a môže sa to zdať málo, ale pri tom slimačom tempe mi to pripadalo ako niekoľko hodín. Po chvíli nasledovala ešte jedna skúška pevnej vôle, pri krajnici vytekala z rúry nádherná ľadová čerstvá priezračná horská voda. Jóóój, najradšej by som tam celý skočil, ale odolal som. A keď som onedlho zbadal tabuľku Občerstvovačka 100m, neviem kde sa to vo mne vzalo, ale kúsok som aj zašprintoval. Ale len tak srandovne, na najľahšom prevode :-)

Okamžite na mňa začal hučať chalan s babou, či chcem doplniť vodu, ionťák, banán, melón ... Neviem či som vyzeral tak sviežo, že si mysleli že okamžite pokračujem ďalej, alebo taký zlomený, že ma chceli zachrániť. Chalanovi som podal fľašu a povedal „izo“, babe som odpovedal len krútením hlavy. Kým mi do fľašky nalial nejaký divný fialový ionťák, snažil som sa prehodiť nohu cez sedlo a zliezť z bicykla. Keď sa mi to konečne podarilo, nalial som si na uvarený mozog zvyšok vody, sadol na lavičku a vypil asi pol litra toho fialového zázraku. Čistá voda by bola lepšia, ale nemal som silu si pre nejakú skočiť. Až blbý pocit v žalúdku a pripekajúce slnko ma postavili na nohy a vybral som sa na exkurziu okolo stolov. Kombinácia ionťáku s banánom, melónom, kúskom žemle a čokoládovou musli tyčinkou ma skoro odrovnala, a tak som sa rozhliadal po nejakom chládku. Tam, maličký kúsok pod stromom akurát pre moju prdel, vedľa toho veľkého psa. Hneď som sa tam nanominoval, načo dievčina zahlásila že „hund“ a rezignovane „OK“. Hund zrejme rád nadväzoval nové známosti a začal mi olizovať ruku, čo som ešte bral v pohode, ale keď sa evidentne rozhodol pokúsiť o francuzáka, tak to už bolo trochu veľa, tu už išlo o česť. Čo som ja nejaký ľahký biker? A aj tak teraz nemám náladu, skús prísť večer :-)

Týmto erotickým útokom ma donútil k ďalšiemu extrémnemu výkonu, postavil som sa a prešiel asi 15m krížom cez cestu a sadol si na zvodidlá. Prekliaty pes, k bicyklu sa teraz budem musieť vracať minimálne 5m zase do kopca :-) Oproti mne bola odbočka na Ultra trasu, cesta išla ešte ďalej do kopca a všimol som si asi troch, ktorí sa tým smerom naozaj vydali. Ja som začal rozmýšľať o úplne iných veciach. Najťažšiu časť mám za sebou, čo keby som tu počkal na zberáka? Tých zostávajúcich 60km je aj tak nezaujímavých. Pravda bola taká, že som sa ich v kútiku duše bál ako čert kríža. Po rovine neviem ísť rýchlo ani keď som svieži, takže v tomto opotrebovanom stave sa žiadneho rýchlika nezachytím a je pravdepodobné, že si to celé odkrútim sám. Nakoniec to tak aj naozaj dopadlo. Po nejakej polhodinke som konečne zdvihol zadok a porúčal sa. Najbližších 22km malo byť dole kopcom, ale hneď za prvou zátačkou bola ďalšia kolmá stena. No to so mnou pekne vybabrali! A čo myslíte, čo ukazoval Edgar? Kdeže, žiadnych 10, ale šťavnatých 14%. Našťastie to bolo krátke, ešte 100m a bol by som sa otočil a vrátil späť na občerstvovačku za mojim novým priateľom hundom:-)

Potom začal dlhý strašný rozbitý zjazd, skoro stále som bol na brzdách a kľučkoval medzi dierami, iba dva krátke úseky boli také, že sa to dalo poriadne pustiť. Za celých týchto 22km ma predbehol iba jeden biker a ja som tiež predbehol iba jedného. Inak ani galuska. Buď už boli všetci v cieli, alebo rovnaké zdochliny ako ja :-) V nejakej dedine sme to otočili doľava a nasledovalo posledných 40km, ktoré mali až do cieľa mierne stúpať. Boli to ale také hupáčiky do 5%, ktoré som na vlastné prekvapenie ešte stále vládal vybehnúť zo sedla a na veľkej píle. Celý tento úsek sa išiel samozrejme proti vetru, veď prečo by mi malo aspoň raz fúkať do chrbta, a tak aj moja rýchlosť už bola biedna. Na 30km úseku som znova predbehol jedného a mňa tiež trhol iba jeden. Vlastne ešte ma ofičal aj jeden 2-členný Shinkanzen. Vôbec neviem odkiaľ prišli, lebo aj keď som sa priebežne obzeral, ich som si všimol iba podľa toho, že ma tlaková vlna hodila k priekope a už som len v diaľke videl 2 miznúce chrbáty :-)

Asi 15km pred cieľom ma začala trápiť jedna dôležitá vec. Vďaka Edgarovi som vedel, že už dlhú dobu idem hore-dole okolo nadmorskej výšky cca. 930m, ale podľa profilu som sa mal dostať až na 1090m. Kde to na tom krátkom úseku nastúpam, keď idem po hlavnej ceste a žiadny zavadzajúci kopec v dohľade nevidím? Začal som tušiť problémy. A naozaj, organizátor, ktorý mimochodom určite nenávidí cyklistov, si ten kopec našiel. V diaľke som zbadal zámok Moosham, toto poznám, včera som tu bol autom na výlete a matne som si spomínal, že nasleduje mierne stúpanie, nič čo by sa nedalo zvládnuť. Lenže zrazu vidím oranžové smerovky, ktoré ma odkláňajú na úzku cestu k zámku. No do kelu, túto cestu poznám tiež. Najprv klasických 10%, potom kúsok roviny vedľa zámku a ďalej pokračuje asi 6%-ný ploužák. Perfektná skratka, tak prečo ju po 150km nevyužiť? :-) Po zdolaní tejto poslednej nástrahy už nasledoval iba zjazd a rovina. A ešte záverečný kopček – cieľová rovinka, kde sa mi ušlo zaslúženého potlesku od okolostojacich divákov. A tentokrát určite tlieskali iba mne, pretože aj do cieľa som dofrčal úplne sám :-)

Tradičné zhodnotenie na záver, bol to môj najťažší maratón, aký som doteraz absolvoval. Kombinácia vzdialenosti, nastúpaných metrov a horúčavy dala asi zabrať každému, aj keď s trochou nadsázky môžem povedať, že Schwechater s tými dvoma kopčekmi, ktoré by som tu považoval za rovinu, ma snáď zlomil ešte viac :-) Do budúcnosti túto akciu odporúčam všetkým vymakaným horským blchám, je to dobrá možnosť na otestovanie formy a hraníc, kam až je telo ochotné ísť. A tiež všetkým, čo so sebou ťahajú zopár kilečiek navyše, ja vychrtlá trieska som tam za tých pár hodín zhodil cca. 3kg a musel som opasok posunúť o jednu dierku. Naozaj, aj keď mínus 1kg môžem asi pripísať tomu, že som si musel sám variť :-) Ja osobne som ale v blízkej dobe s kopcami už naozaj nadobro skoncoval a ďalšia reportka bude len vtedy, ak by niekoho zaujímalo, ako sa bufeťácky vozím po Bratislave :-)

Až potiaľto som si celú reportku napísal už v Rakúsku, kým som mal ešte všetko čerstvo v pamäti. Nepoznal som výsledkovú listinu a riadil som sa iba pocitmi, ale keďže pravidelne tvrdo atakujem priečky v zadnej časti, myslel som si, že za mnou prišli už len tí dvaja, čo som ich predbehol. Teraz som príjemne prekvapený a pozerám, že to nebolo až také zlé. A podľa počtu tých čo preteky vzdali je už úspechom aj to, že som vôbec prišiel do cieľa, a dokonca v časovom limite pod 9 hodín. Ale aby bolo jasné, všetky tieto kecy tu píšem len preto, lebo dôrazne žiadam aspoň o jeden komentár s pochvalou môjho výkonu !!! Inak na pezinskom námestí demonštratívne spálim športreporťácky dres :-) Tento bude horieť určite dobre, neviem ako by to bolo neskôr s tým latexovým modelom :-))

Odjazdená trasa: 158,96 km
Čistý čas: 7:31:34 h. (aj s občerstvovačkami 8:17:35 h.)
Priemerka: 21,12 km/h
Maximálka: 78,41 km/h
Priemerná kadencia: odišla baterka vo vysielači, takže neviem
Poradie: 141 z 308, z toho 108 nedokončilo (v mojej vekovej kategórii 50 z 96, z toho 35 nedokončilo)

Vo fotogalérii sú aj fotky zo závodu registrovaných pretekárov a z menej náročnej turistickej okružnej jazdy, ktoré sa jazdili deň pred Samsonom.
http://picasaweb.google.com/dusky69/Samsonman2008

{mosmap kml=http://www.sportreport.sk/report/dmdocuments/2008-06-22_samson.kml}