Sereďmaratón 2008

Na tento ročník sa mi v doterajšej histórii "podarilo" sa pripraviť zatiaľ najhoršie. Skopnutý a vyvrtnutý členok mi zabránil zmysluplne trénovať, takže s minimom kilometrov a po výpadku ma nečakalo nič, s čím by som si s prstom v zadku poradil.

Veď to tak aj vyzeralo. Od štartu sa vystrelilo dopredu stádo cyklistov a to tempo sa mi ani náhodou nepáčilo. Priemerná rýchlosť oscilovala kdesi na 39 km/h a tepy nepadali a nepadali. Po odbočení na Hlohovec týpkovi predo mnou vypla tretra, mňa to zdržalo a než som sa spamätal, bolo po paráde. Balík sa mi rovnomerne vzďaloval a nestačilo ani moje záchranné tempo 41 km/h. A týpek, čo ma zbrzdil nejavil záujem balík dotiahnúť. Tak som sa na neho vykašlal a ťahal za balíkom sám. Snáď dobehnem niekoho, koho utrhnú.

Dobehol som, bol ochotný striedať, tak sme sa v tukovom tempe ťahali do Piešťan. Pýtal sa, či prišiel na maratón aj "rakušák" Dušky. Tak som mu popravde povedal, že on nelúbi kopce ani roviny. Ale roviny nelúbi viac.
Na Havrana to celkom šlo. Väčšinou sa išlo v tieni a to v takom hice velice móžem. Ani dole kopcom som nikoho nedobehol ale za Radošinou sa v diaľke črtal Dušan. Kopce, čo v tej oblasti sú, v profile vyzerajú ako chrup houmelesáka. Zub-medzera-zub-medzera-zlomený zub.....
Na "trojke vľavo" som Dušana dobehol. Bolo vidieť, že ho hákovačka za balíkom fest vycucala. Hore kopcom ledva-ledva a dole brehom len s pomocou fyzikálnych zákonov. Mne sa išlo dobre, ale bolo cítiť, že sa mi prehrieva telo. Jazdu v takýchto horúčavách neznášam. Na Jašter Dušan chytil krízu a pri stúpaní ma dobehol zberák a v ňom Andy. Odfajčil si koleno, umelec. :-(

Na občerstvovačke som vychloptal snáď dva litre jonťákov, plus mi naliali do fľaše. Po Alekšince to celkom pomohlo a fungovalo. Za Rišňovcami to prišlo. Prestalo to ísť. Vzduch sa medzi rozpálenými lánmi obilia vôbec nehýbal a horúco tam bolo ako v pekle. Aj potiť som sa prestal, čo je veľmi zlé. Za Alexandriným dvorom sa cesta otočila doprava a išlo sa popri diaľnici (rýchlostná cesta Nitra-Trnava). Bol som nesmierne vďačný za ten osviežujúci protivietor. Cesta išla mierne dole a pomaly som začal ožívať. V Pate po odbočení doprava som zastavil pri hydrante a miestni chalani ma snáď dve minúty kropili ľadovou vodou. Nemohol som sa nabažiť. Možno aj para stúpala, neviem, nesyčalo to. Dobehol ma Dušan aj s týpkom, ktorý odpadol na Havranovi. Dušan si dal tiež ľadovú sprchu. Kúsok vyššie nám decká podávali teplú minerálku. Jednu som si nalial do fľaše a druhú do seba. Teplá-neteplá, čert to vezmi. Daj to sem. :-)

Vydal som sa za uniknuvším Dušanom ale vedel som, že sa musím zastaviť voľakde v tieni a schladiť sa. Voda z hydrantu trošku pomohla ale nie dosť, to by za mnou muselo ísť kropiace vozidlo. Zastavil som v Zemianskych Sadoch v búde na autobusovej zástavke a začal relaxovať. Prišli malí chalani na prťavých bicykloch a zvedavo sa vypytovali. Každá odpoveď ich ohúrila. Odkiaľ a kam idem, koľko som spravil km, koľko mi ostáva, koľko stál bicykel a podobne. Cítil som sa ako Pacho v závere filmu, keď mu trčala zo zeme hlava. Ja som tú svoju ešte mal na krku ale bola taká uvarená, že sa dali niektoré jej časti aj jesť. Varené ucho alebo pečený jazyk, prípadne mozog vo vlastnej šťave - delikatesa - môžem len odporúčať :-), sušené oči, chrumkavo opečená koža, všetko podľa chuti.
Chalani ma znervózňovali, tak som radšej nasadol a pokračoval na posledných 15 km do Serede. Podarilo sa mi zrelaxovať a tak som rozumným tempom napredoval až do Serede s cieľovým časom okolo 4:30.
Hneď som nabehol na záchod a strčil hlavu pod umývadlo, kým som sa aspoň trochu nespamätal. Aspoň som nemusel dlho čakať na vyhlasovanie výsledkov a tombolu. Nič som v nej nevyhral, šťastie v hre ma asi opúšťa. Konečne. ;-)
Zato náš Roman vyhral prvú cenu, dvojdňový pobyt v hoteli. Aspoň môže doma mangelke víťazoslávne strčiť pod nos ťažko vydreté výhody športovania, keď už doteraz nič použiteľné z pretekov nedoniesol. :-)

Inak, trasa pretekov bola dobrá. Ísť opačným smerom na Piešťany bolo rozumné z pohľadu bezpečnosti cyklistov, pretože už nebolo potrebné zvlášť zabezpečovať kritickú križovatku pri moste. K zvyšku húsenkovej dráhy sa vyjadrovať nebudem. V tom hice to bol pre mňa masaker. :-) Viac profil z maratónu ako obrázok.
Aj organizačne to už začína byť čoraz lepšie a miestami to pôsobi aj celkom profesionálne. Fakt dobrá akcoška. O rok to snáď bude z mojej strany lepšie. Len už preboha toľko nekúrte. Aj tulene si chcú zajazdiť.