Karpaťák 2002
- Napísal: Rasťo Trubač
- Published in Cestná cyklistika
5. ročník - 17.8.2002 Pezinok
Prišiel čas aj na moju akciu. Zmena tento rok bola v trase, kde namiesto slučky pod Červeným kameňom som pridal kopčeky za Bradlom. A tiež aj verejná pozvánka cez internetové stránky. Nakoniec sa zrodila rekordná účasť, keď v jednej fáze nás šlo vyše 20. Ale tohtoročná akcia mala svoju predohru - teda pre mňa predohru. V piatok som si s kolegom chcel vyfotiť zatopený Dunaj z Devínskej Kobyly. Avšak 500 m pod vrcholom prišla nenormálna búrka s prietržou mračien, čo nás prinútilo zbabelo zdrhnúť a tak som cestou domov schol na biku. Na druhý deň sa to prejavilo.
Ráno bolo teplúčko a slnečno - presne ako mi nakázal Bobo. Štart bol neskutočne presný - 7.30 a vyšlo nás 7. Na toto doplatili dvaja Pezinčania, ktorí nás museli dohnať cestou.
V Juri sa ešte pripojil aj Tomáš a tak sme skupinka šľapali hore Neštichom. Bolo asi príliš veľa novicov, lebo do kopca sa zahrýzli s veľkou vervou, akoby už dnes bola časovka. Ja som s prehľadom kontroloval poslednú pozíciu. Tuná ma dobehol aj Robo Wittlinger. Pokecal a šľapal ďalej.
Na Bielom Kríži sme sa počkali a šli hrebeňom na Peknú cestu, Krasňany a Raču. Tuná sa k nám pripojila partia Bratislavčanov, ešte sme počkali nejakú minútu a vyrazili do kopca. Zopár profíkov si to zasa dalo na čas, ale tentokrát som kontroloval poslednú pozíciu nie z presvedčenia, ale skrátka mi to nešlo. Bolo to zlé znamenie. Julo nás do kopca fotil a tak to odtrpel so mnou. Teda ja som to odtrpel, Julo spomínal na staré časy. O čo som bol pomalší do kopca, o to som pálil rýchlejšie dolu do Jura. Aj som mal z toho dobrý pocit. Horšie sa asi cítil môj bicykel. Dolu sme sa počkali a všimol som si, že sa rozfúkal vietor.
Ako skupina sme sa vydali na Babu. Bol čerstvý severáčik a keďže nám fúkal zboku a väčšina nevedela poriadne jazdiť v balíku, hneď sme sa zoradili do terezína. Prešli sme Pezinkom a mne sa šlo čoraz horšie. Cestou pod Babu sme ešte skupinu zoradili do balíka, ale pri vstupe do lesa som unikol dozadu a trápil sa sám. Ostatní na čele s Julom si to rozdali do kopca a tak určite neprišli pokope. Mne čoskoro zmizli z očí. Rýchlosť mi krásne klesala, aj morálka. Keď som šiel v serpentínach 12, ale s vyše 180 tepmi, padlo vo mne rozhodnutie to zabaliť. Pomaličky som sa dotrápil na Babu a vcelku z chuti zozjazdoval dolu. V Perneku v krčme som im túto radostnú novinku oznámil. Síce sa mi snažili rozhovoriť môj zbabelý útek, ale nedal som sa. Ponechal som Julovi foťák a namontoval GPS-ku. Ešte som chvíľu váhal, či sa nepridám ku skupinke čo šli len cez Babu a Brezovú. Predsa len moja pohodlnosť zvíťazila a tak som sa so všetkými s ťažkým srdcom rozlúčil. Správny paradox - organizátor prvý opustil balík. Dobre som však spravil. Ledva som prešiel Babu a prišiel som domov totálne vyčerpaný s tuhými nohami. Dnes ma pre zmenu bolí hrdlo a mám nábeh na dajakú virózu.
Priebežne mi Miro písal SMS-ky kde sú a že v podstate idú všetci pokope. To som bol dosť prekvapený, pretože som nepočítal s takou účasťou. Ale to pravé sa ukáže vždy až za Vrbovým. Keď mi Miro napísal, že sú v Trstíne, tak som sa obliekol a vyrazil na Zochovu chatu. Po ceste som rozmýšľal ako prijali nový úsek a ako sa udržali pokope tak dlho. Totiž už každoročne viem, že sa náš minibalík vo zvlnenom teréne vždy výkonnostne podelí. Pri takomto koumaní som dorazil hore. Cestou som stretol našich, čo šli menší okruh a tak som očakával kedy prídu prví maratónci na Zošku.
A veru... Okolo 18.15 prvý dorazil Robo Wittlinger a o chvíľu za ním Julo Bugár a Rasťo Švec. Podujal som sa do úlohy reportéra a ostatných som si už vyfotil ako sa trápia. Prichádzali po jednom. Miro Pilka 18.19, za ním Jožo z Báhoňa, 18.23 Tomáš Flassík, 18.25 Luboš Drahoš, 18.27 Ivan Červenka, 18.33 Peter a Juraj Haluškovci s Robom Juhásom a 18.37 Juraj Malatín. Môžte mi veriť, že všeci prišli riadne vyšťavení, tak som si vychutnal ich výkon aspoň s foťákom. Ostatní sa rozpŕchli domov najkratšou cestou. Chvíľku sme si tam ešte pokecali a nakoniec vyrazili do Pezinka na večeru a na pivko. A ja verím že o rok prídu zasa. A dúfam, že aj ďalší...