Leitha.Berg Radmarathon 2013

Leitha.Berg Radmarathon 2013

Je to neuveriteľné, ale ten Sagan asi pobláznil aj Rakúšanov. Na štart sa postavilo rekordných vyše 600 cyklistov a medzi nimi aj naša žlto-modrá úderka – lokomotíva Emil, multifunkčný Milan a ja ako prominentný VIP. Chvíľu pred štartom sa pridal aj železňák Roman, ale mal na sebe nejaký čudný neklubový dres, tak sa tvárte, že som ho vôbec nespomenul :-)

Pôvodne som na tieto preteky nechcel ísť, od októbra som bicykel ani nevidel, jazdiť som začal až v apríli a ešte nedávno som kolaboval už pri tréningu dlhšom ako 40km, ale organizátor ma ukecal a dokonca mi nanútil nízke protekčné číslo. No to bude hanba! Musel som vymyslieť taktiku na prežitie, boli len 2 možnosti – ísť svoje tempo a prísť do cieľa druhý od konca v balíku žien kategórie 60+, alebo sa zavesiť za Emila, vydržať koľko sa dá, potom odpadnúť a prísť do cieľa tesne za balíkom žien kategórie 60+ :-) Deň pred pretekmi som si na rodinnej oslave nalial čistého vína a keďže výsledok rovnice počet prázdnych fliaš deleno počet pijúcich bol väčší ako 1, ľahkovážne som sa rozhodol stať vozňom Emilovej lokomotívy. To som ešte nevedel, či pôjde aj Milan, ktorý mi v týchto kopcoch robil nevedomky domestika na posledných schwechateroch, takže jeho účasť mi mierne zvýšila šance. Možno ma tie šesťdesiatky ani nedobehnú :-)

Môj plán bol takmer zmarený hneď na začiatku, po rozjazde mi miestna dievčina s pozadím dobre živeného štajerského koňa urobila „myšičku“ a touto dominantnou časťou svojho tela mi vrazila do baranov, takže veľa nechýbalo a skoro som sa vytrieskal už pred štartovnou čiarou. Emil s Milanom mi odskočili, ale bleskovo som zabral a už na hlavnej ceste som bol súčasťou Emilovho zadného kolesa. Boli sme roztrúsení na malé skupinky, každú chvíľu sa zachytávali rýchlejšie vláčiky, bola to taká menšia divočina. Do toho všetkého fúkal silný vietor, na tomto úseku spredu zľava, čo je v Rakúsku vždy problém. Veď viete, všetci si aj v balíku zásadne jazdia vlastnú špicu po krajnici. Lenže ja ich mám už prečítaných, chvíľami som išiel skoro po tráve, ale aspoň predné koleso som tam vždy schoval :-) Môj plán dostal ďalšiu ranu na treťom kilometri, keď jedna babenka nepochopiteľne vyrazila do útoku a Emil okamžite za ňou. Ani som sa nesnažil zachytiť. A keď mi onedlho zdrhol aj Milan, ostalo mi už len dúfať, že ich dotiahnem v blížiacom sa prvom kopci. Po asi 2 kilometroch sa mi to naozaj podarilo, tešil som sa, že si trochu orazím, ale chalani ihneď zrýchlili. Vietor teraz fúkal do chrbta, no aj tak som cítil, že toto tempo  je na mňa príliš rýchle. Nenosím síce na sebe žiadne merače, ale jasným indikátorom bolo trieskajúce srdce, tečúci pot a fučiace pľúca. Sústredil som sa na Milana, prekonal som aj ten 7-8%-ný úsek a pustil sa do zjazdu tesne za ním. Ostala len otázka, kedy a kde si tento zaberák vyžeriem :-)

Ja, bicykel a zjazd, to je vždy čistá akcia. Vlastne skôr tragédia, poprípade komédia. Kúsok od vrcholu nasledovalo za pravotočivou zákrutou jemné „esíčko“, ešte sme boli dosť pokope, rýchlosť okolo 55 km/h, keď chlapík kúsok predo mnou nečakane prudko spomalil. Ako som zistil v ďalšom kole, esíčko nepríjemne vynášalo a v tomto momente ma smerovalo priamo do tohto brzdiča. Neviem čo zapišťalo viac, či zadná guma  v krátkom šmyku, alebo moje vystrašené srdiečko :-) Netrafil som ho, ale radšej som spomalil a kým som sa dostal do dediny, predbehol ma aj Emil a spolu s Milanom som ich videl asi 100 metrov pred sebou, ako naháňajú malé skupinky. Ja som sa usalašil v približne 15-člennom balíku, vietor teraz väčšinou fúkal z pravej strany, takže aj medzi Rakúšanmi sa jazdilo celkom dobre. Po nejakom čase k nám zapadol aj Emil, obidvaja sme párkrát potiahli špicu a bez väčších stresov dorazili pod druhé stúpanie. Hore na kopci sa do nás oprel silný protivietor, dokonca aj v zjazde som musel krútiť a schovával som sa v háku. Na jeho konci je zákruta doprava a ďalších 10km fučal vietor zľava, takže som si okamžite rezervoval miesto pri krajnici a snažil som sa odtiaľ nevykuknúť. Nie vždy sa to darilo, sem-tam bolo treba stiahnuť medzery, ale celkom dobre to odsýpalo k ďalšiemu výstupu na prvý kopec. Kúsok pred ním ešte skoro došlo k pádu, k stredovému ostrovčeku pred dedinou sme prišli zarovno s autom a začalo sa prudké brzdenie, našťastie som bol práve vtedy na ľavej strane, ale chalanovi pri krajnici veľa k „papuľákovi“ nechýbalo. Zrejme nakupuje v Lidli, pretože bleskovo urobil správnu voľbu a švihol si to cez trávu, čo ho zachránilo pred cestným lišajom :-)

Druhý výstup na prvý kopec sa mi išiel prekvapujúco dobre, trochu som utiekol aj Emilovi, ale počítal som s tým, že ma v zjazde znova dobehne. Lenže pod kopcom sa ešte kúsok išlo po vetre a potom som sa dostal do 5-člennej skupinky, takže už nemal šancu. Skupinu tvorili dvaja ulievaci, ktorí onedlho odpadli, chalan s babou a ja. Ako som neskôr zistil vo výsledkoch, tí dvaja boli zrejme manželia a on sa jej snažil ťahať špicu. Chvíľu som sa viezol v háku, neviem či boli rozhádaní, možno mala včera migrénu alebo mu ráno nespravila raňajky, ale musím povedať, že takú blbú špicu som ešte nevidel. Jedine ak by to bol úmysel a chcel ju zlikvidovať, v tom prípade klobúk dolu, potom to robil geniálne :-) Išiel veľmi rýchlo, hneď ju odpojil a utiekol 20-30 metrov, keď ho horko-ťažko dobehla, znova pridal a zas ju odpojil. Ja som to nezúčastnene sledoval zo závetria, 2-3 krát sa na mňa obzrela a asi nechápala, prečo idem vedľa nej a nie za ňou. No lebo veď wind von rechts, kapiš? :-) Po chvíli som sa začal hanbiť, že sa vyvážam za ženskou a potiahol som na špicu, klasicky sa zaradila za mňa, ale po niekoľkých striedaniach už išla vedľa, pekne v závetrí. Haleluja! Zblúdilej ovečke som ukázal správnu cestu, možno by som mohol byť misionár :-) Rozhádaný sa konečne spamätal, trochu zvoľnil a pripravil mi ďalší zážitok. Trasa sa mierne točila doprava, takže čím dlhšie sme išli, tým silnejšie fúkalo z pravej strany. Rozhádaná ho dobehla, on jej začal ťahať špicu, ale viete kde? Pri stredovej čiare, on vľavo, ona za ním vpravo :-) V duchu som sa musel rehotať, rozmýšľam či to nie je nejaký certifikovaný rakúsky systém alebo či to nemajú zakotvené v ústave, že keď fúka vietor, treba jazdiť zásadne na nesprávnej strane a poriadne si ho vychutnať.

Po odbočení do kopca som sa konečne trochu najedol a tešil sa, že stále vládzem. Tento rok to s účasťou na pretekoch nevidím veľmi ružovo a nekúpil som si ani ionťák, ale možno práve to bol základ úspechu. Čistá voda sa mi v žilách zmiešala so včerajším malokarpatským mokom a vytvorila správne koncentrovaný strik, ktorý ma hnal dopredu. Za miernu finančnú odplatu môžem poskytnúť názvy použitých značiek a miešací pomer :-) V zjazde sme vytvorili početnejšiu skupinku a vydali sa na posledných 6 kilometrov. Od začiatku som plánoval iba 2 kolečká a fučák ma teraz rýchlo presvedčil, že ďalšie by bolo riadnym masochizmom. Aj rozhádaný už bol asi trochu unavený, lebo v protivetre sme do mierneho kopčeka išli iba 30km/h :-) Šiesti sme trochu odskočili, po odbočení do dediny mi štyria zdrhli a ostal som len s rozhádanou, tak som ju v kľude predbehol a bez šprintov prešiel páskou. Dúfal som, že aj Emil si to rozmyslel a pôjde iba krátku, aby som nemusel čakať pri aute. O chvíľu sa naozaj ukázal, dlhú išiel iba Milan a Roman. Čo už, triatlonisti majú zrejme formu celý rok. V cieli to potom ale obidvaja komentovali približne rovnako, pamätám si len útržky z ich nadšených viet ako „silný vietor“, „celé kolo som išiel úplne sám“ a „zastaviť a hodiť karbón do jarku“ :-)

S výkonom som celkom spokojný, vládal som do kopca aj po rovine, ťahať špicu aj sťahovať diery. S výsledkom už menej, dlhodobo mám nenáročný cieľ, skončiť v prvej polke štartovného poľa. Už zase sa nepodarilo, chýbalo mi cca. 7 minút. Nabudúce budem asi musieť zmeniť pitný režim a zvýšiť množstvo tekutého hrozna :-)

Údaje z compu:

Odjazdená trasa:      78,08 km

Nastúpané:               939 m

Čas:                         2:45:42 h.

Priemerka:               28,27 km/h

Maximálka:              63,65 km/h

Poradie:                   270 zo 417 klasifikovaných, v mojej vekovej kategórii 44 zo 72