Super Jasná 2013
- Napísal: Roman Rybanský
- Published in Cestná cyklistika
Po troch rokoch som dostal chuť na Jasnú. Nekolidovalo mi to s inou akciou a navyše som zistil, že veľa mojich kamarátov sa prihlásilo, mnohí po prvý krát. Najazdené som mal ako nikdy, takže prípravu som zvlášť neriešil ak nerátam logistiku.
Ráno som sa na štart zviezol so susedom Števom. Na niektorých úsekoch pršalo. Aj som ľutoval, že som si nič na seba nevzal. Mal som iba letný dres a tielko. Snáď predpoveď výjde a bude dosť horúco. Na biku som mal skoro 2 litre tekutín. Spoliehať sa na externé zdroje sa mi už vypomstilo, radšej si to odveziem sám. Našťastie na Pieskoch už nepršalo. Pol hodku sme si počkali na štart. Klasika o 4tej sa nejazdí, to je len poistka. Skutočnosť je 4:30. V tme som sa stretol iba s Mišom. Bol bojovo naladený, bez tacháča a hodiniek, iba iPhone z dokumentačných dôvodov.
Vyrazili sme za zvukov a svetiel ohňostroja. Začiatky boli rozpačité ako obyčajne. Niektorí nevedeli urdržať kone pod kapotou. Po chvíli jazdenia som bol nejaký nesvoj až som zistil, že mám posunuté sedlo - zdvihnutý nos. Hovoril som si: "Musím vydržať do Serede na prvú malú prestávku" Robili si zo mňa srandu, že si užívam. Jazdil som s Mišom, hlavne sme sa bavili o jeho cestách v Kórei. Cesta príjemne ubiehala. Malé utrpenie so sedlom bolo znesiteľné.
Bol som rád, že je tu prestávka. Hneď som prestavil sedlo. Jej, to bol pocit. Okolo Nitry sme šli po diaľnici až do Beladíc. To bola paráda. Nová cesta. Stále som oddychoval a užíval si pohodové tempo. Zapretekal som si do kopca za Olichovom. Pred troma rokmi som mal plné trubky, teraz som to vyšiel ako malina, kým mnohí sa natrápili.
V Hronskej Dúbrave mi nejak nechutilo jesť. Kofola a bageta mi nesadli. Zrelaxoval som, doplnil tekutiny. Psychicky som sa chystal na prvú previerku - Donovaly.
V Bystrici som sa začal predierať do čela pelotónu. Boli na mňa navrčaní, lebo citové väzby niektorých dvojíc boli silné a nechceli ich porušiť. Od úpätia sme mali ísť jednotlivo. Štart bol iba letmý. Predo mnou bolo asi dvadsať jazdcov. Double s Emilom sa utrhol, začal som ich stíhať. Moja rýchlosť sa blížila k 40km/h. Na mňa sa zavesila celá skupina. Chvíľu to trvalo, kým sme ich docvakli raz sme sa prestriedali, ale potom oni odpadli. Začínalo ísť do tuhého cesta sa zdvíhala. Sily ubúdali. Potreboval som ísť do stojky a niekoho za sebou som žiaľ zhodil. Mrzelo ma to, ale mala to byť časovka. Jazdci sa rozvešali. Asi štyria ma postupne predbehli. Rozostupy sme držali, za mnou ďaleko nikto nebol. Už som šlapal iba morálne, kopec nemal konca kraja a moje prevody 39x25 boli kruté. Pomáhalo mi striedanie so stojkou. Svaly štípali, bolo teplo. Bol som zavodnený, kŕčov som sa nebál. Vedel som, že to raz skončí. Radosť zo zdolania bola obrovská. Aj výkon potešil. Cítil som, že mám super výkonnosť. Nebol som ani unavený. Úplná pohoda.
Po obede som si dal krásny zjazd. Šlapal som aj dolu kopcom. Za Ružomberkom boli hupky celkom príjemné. Jazdci už boli unavení, rýchlosť do kopca niekedy veľmi klesla. V Mikuláši bol nový asfalt - potešil. Mohol som uvoľniť nohy na záverečné stúpanie.
Na parkovisku v Demänovskej doline som sa občerstvil. Bol som ešte stále pri sile. Neuvedomil som si, že posledný úsek sú preteky a zanedbal pozíciu. Vyštartoval som až zo stredu poľa a vlastne stíhal čelnú skupinu. Postupne som sa posúval vyššie. Veľkú väčšinu som zdolal až na Záhradkách. Aj som tam trochu zvoľnil. Záver je krutý. Niekde v strede stojky som dal aj double s Emilom a ešte nejakých 2 jazdcov. Krútil som úplnú podlahu. Úlava prišla na odbočke do hotela. Tam som to už rozbalil. Za mnou sa tlačili na mňa ďaľší jazdci, ale spoľahlivo som ich striasol a v pohode si vychutnal cieľový oblúk. Prišiel som asi piaty. Napriek tvrdému záveru som nebol taký unavený ako pred troma rokmi.
Na druhý deň sme s Michalom ešte vyšli na Chopok. Cesta autobusom bola pomalá. Zo Zlatých Pieskov som sa odviezol na vlastných kolesách. Žiadna svalovica. Bola to super jazda. Gratulujem aj všetkým novicom. Zvládli to vynikajúco.