Sereď CykloMaratón 2014

K tejto športovej akcii mám nostalgické spomienky.  Boli to moje prvé cyklistické preteky v roku 2008.  Vtedy som nemal žiadne skúsenosti s pretekárskou cyklistikou.  Sú to úplne iné preteky ako beh, či triatlon.  Toto boli moje šieste cyklo preteky.

Išiel som do toho bez rešpektu, ako tréning.  Obavy z nezvládnutia som nemal.  Skoro 3000 najazdených kilometrov mi dávalo isté predpoklady na absolvovanie pretekov.  Operáciu kolena som abstrahoval.

 Pred 6 rokmi som bol iba na kratšej 83km a mal som toho plné zuby.  Na Havran som si vtedy netrúfol.  Borcov som obdivoval.  Pamätám si Roba ako bol vtedy grogy v cieli.  Horúčava ho úplne zničila.  Tešil som sa preto na celú trať, niektoré úseky som vôbec nepoznal. K radošinskému kraju mám zvláštny vzťah, pochádzali odtiaľ moji starí rodičia.

V štartovnom poli som poznal iba Balkovcov, Karin a Veronique.  Žiadnu nervozitu som nepociťoval, vedel som, že na bedňu nemám a chcel som si to iba odmakať a pokochať sa traťou.  A jasné udržať sa v balíku koľko sa len bude dať.

Počasie bolo premenlivé, zamračené, ráno s prehánkami, nevedel som ako sa obliecť.  Radšej som volil tenké návleky na ruky a vestu proti vetru.  Štart aj cieľ bol na námesti Osloboditeľa v centre.  Vypočuli sme si pokyny a bez veľkých rečí nás odpálili na trať.  Bol to predbežný štart, bez merania času, ten ostrý mal byť za Šintavou.  Balík sa hýbal nevyspytateľne a rôzne sa scvrkával a naťahoval, potom zúžil.  Držal som sa Balkovcov.  Vedel som, že sú dobrí, ale zase nie až tak, aby som s nimi aspoň nejaký čas neudržal krok.

Konečne sme sa rozbehli za Šintavou a veru tempo neklesalo pod 40km/h a veľa krát sa skôr blížilo k pädesiatke.  Pedálovalo sa dobre a aj bezpečne.  Napriek veľkému balíku boli tam skúsení jazdci a pekne držali stopu.  Za Šoporňou sme sa postavili proti vetru čelom, navyše sme jazdili mierne hupky.  Čelo balíka sa pokúsilo o prvý únik pred Bábom na miernom, ale dlhom kopčeku.  Mal som plné brýle, aby mi neušli.  Točil som na proťák 38km/h a snažil sa dohnať balík.  Kyselina mi už striekala ušami.  Našťastie som to ustál.  Dolu kopcom oddýchol.  Druhá skúška odolnosti prišla v Rišňovciach po odbočke na hlavnú cestu.  Tentokrát som musel dupať okolo 45ky.  Obával som sa hupky za Rišňovcami, ale našťastie sme odbočili vľavo a oddychovali.  Následne nás rozdelilo blikajúce železničné návestie.  Podarilo sa mi ešte na červenú prebehnúť pred závorami.

Chvíľu sme sa vozili a čakali zvyšok.  Nevedno, či nás vôbec dobehli.  Mierne hupky boli v pohode.  Zjazdili sme jaštera a zase popracovali na dobiehačkách, ale už to nebolo také bolestivé.  Cesta ubiehala pokojne a tempo bolo príjemné.  Žiadne pokusy o únik už neboli.  Čakali sme na Havran.  Bolo jasné, že tam sa ukáže ako je kto na tom kondične.  Pred Bankou som už bol blízko čela pelotónu.  Tempo sa zmiernilo, šetrili sme sily na kopec. Horšie bolo, že chlapci to rozbiehali už na miernych hupkách pri kostole a úbočí.  Na druhej strane je to dobrá taktika, aby slabší odpadli ešte pred kopcom.

Nedal som sa vyprovokovať išiel som svoje, lebo viem ako je to prísť zakyselený do kopca.  Trochu mi ušli, no ja som vedel, že rovnomerným tempom výjdem kopec rýchlo.  Išiel som dobre, slnko už riadne pieklo.  Nikto ma nepredbehol, za to ja som predbiehal jedna radosť.  Zaostávali hlavne veľkí a ťažkí chlapi.  Bol to príjemný kopec, stačilo ísť na 21 zubovom kolečku.  Na chvíľu som podradil iba na prvej ostrej zákrute.  Hore pred vrcholom som naštval pár jazdcov, že som ich obehol, v závere sa mi snažili to odplatiť.  Vrchol sa nejak naťahoval, nie a nie ho dosiahnuť.  Občerstvovačka sklamala.  Plastové poháre do ruky.  Snáď si robia srandu.  Nechápem, že sa nevedia poučiť z triatlonu, kde dávajú plné bidony.  Ak by bola horúčava, tak by vlastné občerstvenie nestačilo.

Dolu kopcom som teda popíjal, zapínal sa a tak mi pelotón ufujazdil a aj nejakí iní rýchlici ma obehli.  Ostala mi len sólo jazda.  Našťastie dolu ma dohnal mladý jazdec.  Potešil som sa, že sa potiahneme.  Vydržali sme spolu len do hupkov za Radošinou.  Do kopcov nevládal a tak som ho na druhom hupku stratil.  Pred sebou som videl nejaký malý pelotón, ale nevedel som sa priblížiť.  Do kopca to vyzeralo, že áno, ale z kopca boli v balíku rýchlejší.  Občas som zahliadol pred sebou osamelých jazdcov.  V tých hupkoch som sa fakt vytrápil, niekedy som ani nevedel ako som to vyšiel.  Kopce boli tak ostré, že na vrchole mi skoro šuchlo veľkú pílu.

V Horných Otrokovciach ma dohnal malý balík a už sa mi jazdilo veselšie.  Neboli to nejakí superrýchli jazdci, takže som v pohode s nimi stíhal a ťahal aj špicu do Hlohovca.  Tam sme pozbierali ešte dvoch jazdcov.  V Hlohovci nás opäť chytilo priecestie, ale podarilo sa nám ešte prebehnúť na červenú.  Kruháč som nezvládol a príliš skoro odbočil, ale som sa hneď po prechode vrátil, takže strata bola minimálna.

Za Hlohovcom nás čakal na moje prekvapenie kopec.  Dlhý nepríjemný, ale vrátili sa mi sily, takže som išiel v pohode dopredu, kus pred vrcholom sa pridal ku mne iný jazdec a tak sme si to veselo točili.  Hore sme sa všetci spojili a s vetrom opreteky trielili dolu.  V týchto fázach sa mi išlo veľmi dobre.  Držal som sa vpredu a striedal špicu.  Asi to nebolo veľmi taktické, ako by povedal Milan.  Vyšli sme ešte jeden menší kopec.  Už to bolelo, ale išlo.  Z kopca už bolo asi len 5km do cieľa.   Vpredu to dvaja roztočili.  Držal som sa za nimi, ale bola to hrana, vôbec sa udržať.  Išli sme vyše 40km/h.

Necelý kilometrík pred finišom, už v Seredi, chlapci vyrazili do útoku.  Nemal som už sily zakontrovať a tak mi na posledných 500m ušli o pár sekúnd.  Už som to neriešil.  Bol som rád, že budem v cieli.  A tak som v pohode za nimi dojazdil a so zdvihnutými rukami prešiel oblúkom.  Pre mňa to bolo malé víťaztvo, že som to zvládol.  Mal som stratu iba 10 min na víťaza. Umiestnil som sa 65. celkovo a 9. v kategórii.  Svet sa zrýchľuje.

Pokojne som sa prezliekol, zbalil.  Zjedol cestoviny a zapil bazovicou v miestnej kaviarni.  Užil som si atmosféru, krásny deň a jazdu.  Rozlúčil som sa s Balkovcami a dal som im môj lístok do tomboly.  Ja som si svoje už vyhral.