Leitha.Berg Radmarathon 2014

„Neni o čom.“ Asi taká bola moja rýdzo bratislavská odpoveď na Jarovu otázku, či napíšem túto reportku. A naozaj sa nič zvláštne nestalo, žiadne „žuvačkové“ šoky v balíku, žiadna zničujúca kríza do kopca, dokonca ani žiadne zúfalé fleky pred zákrutou v zjazde. Možno sa už pomaly naučím jazdiť :-)

Za zmienku snáď stojí iba malý zázrak, ktorý sa v tomto kraji stane raz za tisíc rokov - nefúkalo. Vďaka tomu si nemôžem ani tradične zanadávať na rakúsku jazdu po krajnici, dokonca tento štýl teraz celkom vyhovoval. A jazda to bola naozaj svižná, taký „letiaci berg radmaratón“, takže úmerne k tomu bude stručná aj táto reportka.

S Emilom sme odštartovali v prvom 350-člennom bloku, kvôli zmäteniu súperov on v klubovom žlto-modrom, ja v klubovom bielom. Slnko pekne pripekalo, neskôr v kopcoch som bol celkom rád, že som zvolil túto letnú variantu. Asi po kilometri sme sa dostali na hlavnú cestu, tam sme si trochu zamakali a po ďalšom kilometri sme už viseli v balíku a pohodovou rýchlosťou 35-40km/h sa nechali priviezť pod prvý kopec. Tam mi na začiatku Emil trochu odskočil a dlhú dobu sa držal asi 50m predo mnou, nechcelo sa mi zbytočne míňať sily a počkal som si až na malý rakúsky vláčik, ktorý ma k nemu dotiahol. Na tento kopec mám neblahé schwechaterské spomienky, keď som tu v jednom ročníku totálne vykapal a ledva pretáčal nohami, teraz ešte plný síl som si poriadne nevšimol ani 7-8%-né úseky a keď som sa na vrchole otočil, visela za mnou iba jedna baba. Po zjazde sme ale vytvorili asi 10-15 členný parádny balík, skoro stále sme išli okolo 40km/h, do niekoľkých miernych plazákov 25-30km/h, pekne nám to odsýpalo. Špica sa točila trochu chaoticky, väčšinu si odpracovali dvaja - traja borci, ktorí si túto aktivitu neskôr vyžrali v treťom kopci, kde už nevládali. Ja som sa dopredu dostal iba raz, pri odstriedaní sme išli cca. 42km/h a túto rýchlosť som držal, ale asi po 300m ma predbehol chlapík a bez zrýchlenia to odtiahol nasledujúce 2km až pod druhý kopec. Túto taktiku som celkom nepochopil, ale ani som neprotestoval :-)

Kopec hore aj dole v pohode, akurát na začiatku som musel na pár sekúnd zastaviť, lebo mi skoro spadli okuliare, keď som si ich dával zozadu na prilbu. Neznášam, keď mi pot tečie na sklá, ale rýchlo som sa dotiahol a v rovnakom balíku a rovnakou rýchlosťou sme sa presunuli pod prvé, teraz už tretie stúpanie. Na jeho začiatku Emil zahájil útok a opäť mi trochu odskočil, čo som považoval za dobrý taktický manéver, skoro ako u profíkov, aspoň sa bude kam prepadávať. Dobehol som ho, chvíľu sme išli vedľa seba a keď nás začala predbiehať tá jediná baba aj s niekoľkými chalanmi, hovorím mu, týchto sa treba držať, taký dobrý balík už nemusíme nájsť. Zrýchlili sme a mne sa stále išlo celkom dobre, tak som tempo udržal až hore, kde som sa do zjazdu spustil už len s tou babou a jedným chlapíkom. Pod kopcom nás ešte dvaja dobehli, obzeral som sa po Emilovi a asi na sekundu som zauvažoval, že ho počkám, ale tempo bolo stále vynikajúce, tak som išiel ďalej. Takto v pätici sme prišli až do cieľa, cestou sme síce niekoľkých dobehli, ale nikto nám neuvisel. Ja som sa už tiež iba viezol a posledné kilometre som cítil, že táto vzdialenosť je na moju formu tak akurát, oveľa ďalej by som sa už bez kŕčov a krízy asi nedostal. Preto som v cieli zo slušnosti ani nezašprintoval, o chvíľu dofrčal Emil a spokojne sme zakončili príjemné preteky.

Aspoň ja som bol naozaj spokojný, konečne som po dlhom čase znova skončil v prvej polke výsledkovej listiny. A tá babenka, čo bola s nami v balíku, získala vo svojej kategórii zlato. Akurát mi trochu zmrzol úsmev na tvári, keď som zistil, že v kategórii Ženy 50+. Tie ženské fakt nemajú v sebe kúsok hanby, preháňať nás mladých chlapcov :-) Ale jedna vec ma trochu rozladila, toto boli prvé preteky, na ktoré som si nezobral foťák, lebo som mal na baranoch kameru. A hneď ráno pri registrácii som to oľutoval. S organizátorom sa už niekoľko rokov poznám a vždy mi dá protekčné štartovné číslo, tento rok to bola 11-ka. Vedľa registračnej miestnosti stáli 2 tabule s menami VIP účastníkov, poznal som z nich len bývalého lyžiara Armina Assingera, a na druhej tabuli som bol hneď na prvom mieste ja, redaktor cestné maratóny :-) Po pretekoch, keď som mal už kameru vo vrecku, som tie tabule nikde nenašiel. Budem si teraz so sebou musieť všade nosiť Emila, aby mi to dosvedčil :-)

Údaje z compu:

Odjazdená trasa:      77,85 km

Nastúpané:               890 m

Čas:                         2:28:48 h.

Priemerka:               31,39 km/h

Maximálka:              62,38 km/h

Poradie:                   148 z 324 klasifikovaných mužov, v mojej vekovej kategórii 26 z 58