Tento rok opäť bežcov na koncoročnom behu pribudlo a atakovali hranicu 600.  Ak by bolo teplejšie počasie určite ju hravo prekročia, pretože ich slušné množstvo ani nenastúpilo na štart napriek prihláseniu.  Behám to pravidelne od roku 2003, vynechal som iba rok 2005 a dá sa povedať, že ani jeden z týchto behov nebol rovnaký.  Tentokrát sa menila opäť trať kvôli uzávierke starého mosta a tak sme bežali nový most dvakrát.  Bolo mrazivé počasie asi -6C a hlavne v prvej polovici trate sa šmýkalo na tenkej vrstve prašanu, pod ktorou kde-tu číhal aj zákerný ľadík.  Musím pochváliť organizáciu: výdaj čísiel bol v teplúčku vstupnej vestibule ekonomickej univerzity.  Bolo aj dostatočne veľa stanovísk pre výdaj čipov a čísiel. Žiadne upomienkové artefakty už nedávali ako bývalo dobrým zvykom tohoto podujatia. Nesťažujem si, veď rôznych šáliek a tričiek mám nadbytok.

Tento relatívne nový maratón - iba 3. ročník - sa beží po azúrovom pobreží z Nice (nie DubNice ako by sa niekto mohol nazdávať) do Cannes.  Pre tých, ktorým by to nič aj tak nehovorilo, je to Francúzska riviéra. Nádherný kraj, ktorý určite stojí za návštevu a maratónsky beh zvlášť. Dostal som sa k nemu cez jedného nového kamaráta bežca, s ktorým som sa v lete zoznámil. Ibaže on neskôr upresnil, že nejde, tak som vzal moje baby a bol z toho aj rodinný výlet.

„My sme celú púšť Gobi, museli prejsť celkom pešo. A viete, čo nás na konci najviac bolelo? Nohy!“
Priaznivci L&S určite spoznajú predstavenie Soiréé. Mne sa dnes totiž niečo podobné prihodilo tiež. A tak som sa tešil, že sa povozím na pretekoch bez väčšej námahy vo vláčiku. :-)

Keď som pred 1 a pol rokom bežal svoj prvý intervalový tréning 4 x 1000 m v tempe pod  4:00/km, bol to pre mňa do vtedy nevídaný výkon. Ani vo sne ma vtedy nenapadlo, že o dve jesene neskôr budem v tomto tempe bežať celý maratón. Celých 42 195 m v kuse, bez medziklusov, vydýchania sa. Podarilo sa mi zlepšiť si osobný rekord z tohtoročného pražského maratónu o takmer 7 a pol minuty. Pomyslenú cieľovú pásku som preťal v čase 2:47:17 hod a bez toho aby som padol únavou na zem ako vraví dávna grécka povesť. Naučil som sa bežať maratón efektívnejšie.

Fantastické preteky

Tento rok som akosi behal menej, lebo som viac plával a bicykloval.  Jarný maratón sa mi nezmestil do kalendára, nuž sa mi veľmi žiadalo opäť zažiť tie krásne aj ťažké maratónske chvíle a to rovno na našom najstaršom mierečnom maratóne v Košiciach.  Ale, aby som nezavádzal jeden maratón som absolvoval začiatkom augusta v rámci Slovakmana, to sa neráta, lebo to je triatlon a zase si robiť dve čiarky by bolo podvádzanie.  Každopádne som toho veľa nenabehal, či vlastne nič do konca augusta. 

Tentokrát otravujem nie vlastnou vinou. Ostatným lajdákom sa nechcelo drať prsty na klávesnici, preto mňa, osobu najmenej kvalifikovanú, vydurili spísať správu. Vykrúcal som sa ako veľká píla a nič som nesľúbil, ale večer mi prišlo ľúto, že by sa o tomto bezvadnom podujatí s poetickým názvom nanapísalo pár slov.

Na štart som sa vybral už tradične na poslednú chvíľu, lebo ráno ešte bolo trochu chladno a podľa radaru hrozilo, že u nás v „hlavnej dedine“ aj mierne spŕchne. Preto som bol dosť prekvapený, keď som po príjazde na Neštich zbadal dlhý rad bikerov, ktorí ešte stále čakali na registráciu. Vpredu som videl zopár našich dresov, tak som sa išiel s chalanmi „vybozkávať“ a aj keď to pôvodne nebol môj úmysel, dosť drzo som sa predbehol. Takže všetkým za mnou – pardón, toto bol výnimočný prípad, nezvyknem sa predbiehať ani v rade, ani na trati :-) Tento rok bol Športreport zastúpený celkom slušne, ale cielene spomeniem len dvoch, náš nový prírastok medailistov – Dušana a Jara. Na sobotňajšej trnaváckej 6666 metrovej časovke skončili v kategórii neregistrovaných veteránov na 2. a 3. mieste, ale keďže reportku by som z nich nevytĺkol ani kladivom, rád by som to vytrúbil do sveta aspoň takto. Takže chlapi, najbližší slnečný víkend hodíme medaily na krk a zoberiem vás rozdávať autogramy medzi čavesky na hrádzu :-))

Pôvodne som uvažoval, či by som nešiel radšej na časovku na Malú Smrekovicu pri Ružomberku, ktorá sa konala tiež v tomto termíne. Ale ako zlenivelého „blaváka“ ma odradila okrem 13-éčkového štartovného aj predstava, že kvôli hodine šliapania do kopca zabijem celý deň a miniem kopec peňazí aj cestovaním hore-dole. Ale asi to ešte raz prehodnotím keď budem v tom čase niekde nablízku.

„Na tento maratón som sa očividne pripravoval viac teoreticky ako prakticky“, pomyslel som si asi na 80 km s jazykom na asfalte s úpornou snahou sa udržať v skupine cyklistov, ktorí aj tak jazdia zasadne 5 cm od konca vozovky ak nie rovno po tráve. Najmä ak fúka spredu zľava, tak to dosť poteší.

Tohtoročný maratón sa niesol v znamení Eddyho 65-tych narodenín, preto som sa zo slušnosti rozhodol trochu pozmeniť názov reportky, ktorý som si vymyslel už minulý rok a tiež aj svoje plány, ktoré s ním súviseli. Žiaden kanibal sa žrať nebude, bude sa gratulovať! Už keď som sa v júli prihlasoval, mal som vymyslený jednoduchý plán. Rovnako ako Eddy pôjdem tento rok iba krátku trasu, dobehnem ho, odfotím sa s ním a odprevadím ho až do cieľa, kde si vychutnám a podľa možnosti aj zvečním búrlivé privítanie. Eddyho, nie moje :-)