Makado 2011

Tento rok sa termín akcie presunul na máj a tak ani som sa nenazdal a už tu klope MAKADO na dvere. Táto cykloorienťácka akcia patrí medzi moja najobľúbenejšie vôbec. A to ako aj spôsobom akým je vymyslená, ale aj nezameniteľnou atmosférou a organizáciou, z ktorej z každého kúta je cítiť nadšenie a úprimná radosť. Klobúk dolu Makaďáci. Tento rok to nebolo inak a tak si pochvaľujem a spokojne bafkám.

Síce zhodnotením začínam reportku ale nedalo mi nenapísať to najdôležitejšie prečo tam pravidelne chodím. A pravidelne tvorím s Romanom Kučerom tímovú dvojicu Pupkoši, čo už je hádam aj zavedená značka. Tento rok sme sa prihlásili do kategórie Open. Na rozdiel od ozajstných kategórií sa namiesto 5 hodín v teréne a obrovskej mape v openke jazdilo 3 hodiny a celá mapa sa zmestila na A3. Predsa len päť hodím bolo pre nás veľa.

Zaujala ma myšlienka zapretekať si v rámci tréningu na šprint duatlone. Špecialitkou bola moja rozcvička, keď som pricestoval z Lužnej na biku 111km. Konal sa po prvý krát na myjavských kopaniciach v Priepasnom pod Štefánikovou mohylou. Je následníkom myjavského duatlonu, ale so skrátenými objemami na približne polovicu. Bežali sa dve kolečká po 2,7km cez kopček a 4 kolečká na biku na uzavretej trati tiež cez kopček v objeme asi 20km. Na záver ešte jedno bežecké koliečko. Počasie bolo nádherne slnečné, krásne prostredie a výborná organizácia.

Pred tohtoročným maratónom som sa dosť obával, že nebude veľmi o čom písať. Veď okrem prvých 10km a záverečných hupáčikov to bude nudná rovina, o ktorej som už v minulých troch reportkách hádam napísal všetko, múza ma bude musieť riadne nakopnúť. Našťastie poznáme to všetci, keď nie je o čom, môžme sa baviť o počasí. A predpovede na nedeľu boli všelijaké, od mrholenia až po búrky, slnko ani náhodou.

Pedro správne poznamenal na registrácii, že pre mňa ako obyvateľa Rače už bližšie cyklistické preteky nemôžu byť. Bez väčších ambícii, s kopou jalových kilomerov na dunajskej hrádzi som si ani veľké nádeje na bedňu nerobil. Ale pre istotu som sa deň pred časovkou išiel poprechádzať s rodinkou, aby bolo jasné, čo za asfalt je po prvú a jedinú rampu na trase. Nebolo to bohviečo ale na cesťák sa ešte dalo. Nad kopcami viseli zlovestné mračná. Predpoveď hlásila dažde ale zatiaľ to vyzeralo ešte dobre.

Prológ

Cestnej cyklistike sa venujem dosť dlho, no v posledných rokoch odolávam častým útokom mojich kamošov, ktorí presedlali, respektíve kombinujú „cestu“ s „horákmi“, aby som sa aj ja dal na MTB cyklistiku. I keď sa mi horská cyklistika páči, zostávam verný hladšiemu povrchu ciest. Prvýkrát som mal možnosť vyskúšať si dobrodružstvo MTB minulý rok, keď sme dva dni jazdili v kopcoch nad Čiernym Balogom. Bol som nadšený a veľmi sa mi to páčilo, hlavne jazda v teréne. Stúpania boli ťahavé, výjazd na hrebeň zaslúžený, moje pocity umocnené pohľadmi na okolitú prírodu. Aj cesta dolu do doliny mala svoje čaro. V úzkych lesných zjazdoch som sa priam vyžíval, bol to „adrenalín“ rútiť sa po neupravenej ceste na požičanom biku Gary Fischer (Szili - sorry).

Posmelený zimným MTB maratónom, kde sa mi šlo vcelku dobre, som sa prihlásil aj na jurský maratón, ktorý otvára MTB sezónu. Blízkosť akcie a nie veľké číslo v kolónke vzdialenosť mi dodávali odvahu štartovať. Najmä keď aj prognóza počasia bola príjemná. Skúsenosti ma síce varovali, aby som neblbol ale rozum je jedna vec a srdce druhá. Tak tri dni pred štartom odišla z môjho účtu platba a tým som nad sebou spečatil osud.

Národný beh sa bezpečne dostal do dôchodkového veku. Napriek tomu je stále lepší a populárnejší. Dokonca sa mi zdá, že je to vôbec druhý najstarší slovenský beh, po košickom maratóne. Hádam by sme mu mohli k 70ke darovať aj sošku.

Tento ročník som mal najmenej isté, že sa ho zúčastním. Na predposlednú chvíľu som sa regol osobne priamo v priestore centra pretekov. Aj keď to nebolo úplne bezbolestné, lebo kým som zaparkoval, pobehal a našiel registráciu, tak ...

Pôvodný bratislavský maratón skončil v roku 2001. Obnova nastala až v roku 2006, hneď som sa aj ja zúčastnil - polmaratónu, ešte som absolvoval jeden v roku 2009, maratón až teraz. Je to vlastne posunutá premiéra a to o 9 rokov. Na môj vôbec prvý som sa chystal práve na bratislavský v roku 2002, no zrušili ho. Som rád, že z malého podujatia sa stáva veľké a každým rokom je viac bežcov. Dôležité je, že sa zlepšujú aj podmienky a trať.

VI. ročník Telecom Cup 2011 sa kvôli obsadenému termínu posunul o týždeň skôr a na nedeľu. Nezvyklý termín však nijako neovplyvnil účasť zúčastnených teamov. Po zlúčení T-com a T-mobile vznikol jeden team Slovak Telekom. Asi v dôsledku nedorozumenia však Slovak Telekom nenasadil dva teamy, hoci po zlúčení na to má hráčov dosť. Možno o rok. :-)