LeithaBerg Radmarathon 2008

Hneď na štarte som urobil chybu, už tradične som sa rozbehol ako slimák a tak keď som z uličiek vyšiel na hlavnú cestu, okolo mňa nebol nikto. Po odbočku do kopcov bola cca. 5km rovina, tak som začal makať, aby som dobehol nejakú skupinu. Asi po kilometri sa mi to s „krvavými stehnami“ aj podarilo, tak som si ešte poriadne vynadal, trochu oddýchol v háku a už sme odbočili do prvého kopca. Z dvoch ponúkaných bol tento kopec strmší, podľa webu mal vo vrchnej časti stúpanie 7%, takže celkom pekná chuťovka. Našťastie nebol veľmi dlhý, okolo 3-4km, a aj síl bolo ešte dosť, tak sa mi šľapalo celkom dobre. Po chvíli ma predbehol chlapík v dolomiťáckom drese, v tom peknom červeno-modrom spred 3 rokov, tak som chcel zachytiť jeho tempo, no bol trochu prirýchly. V druhej polke kopca mu ale asi došiel dych, lebo som ho ľahko dobehol a predbehol, a okrem neho aj zopár ďalších. Horšie to už bolo v zjazde, vôbec nebol technicky náročný, takže zrejme to bolo iba v chýbajúcich kilogramoch, lebo viacerí ma znovu obehli, vrátane môjho dolomiťáka. A tak miesto klídku a oddychu som musel aj dole kopcom makať, aby som sa udržal v skupine. Neskôr po rovine to nebolo oveľa lepšie, do kopcov ťahajú tí Rakúšania ako lekvári, ale akonáhle sa cesta vyrovná, idú ako rakety. Už som sa tešil na ďalší kopec, aspoň si oddýchnem :-))

Druhý kopec bol miernejší so stúpaním 4%, z minuloročnej „schwechaterskej turistiky“ som si pamätal, že nie je veľmi náročný, a tak som sa rozhodol Rakúšanov trochu demoralizovať, zozadu som nastúpil a asi do polky som ho vyšiel postavený zo sedla a na veľkej píle. Hore som bol síce prvý, ale dolu kopcom mi to pekne zrátali a zas ma všetci predbehli. Už ma to začalo s..ť !!! Do kopca lemry a v zjazde machrujú :-) Boli len niekoľko desiatok metrov predo mnou a nemohol som ich dobehnúť. Ku koncu klesania ale bola mierna zátačka rozdelená ostrovčekom, moja posledná šanca. Medzitým sa medzi nás zaradili 2 autá, tak som sa za jedným vyviezol, zátačku prešiel v protismere, ešte pár poriadnych potiahnutí a bol som za nimi. Nakoniec to asi bola zbytočná námaha, pri výjazde na hlavnú cestu, ktorý bol prudko doprava a aj trochu do kopca, si tuším všetci nechali najťažšie prevody, a tak ich to začalo lámať, ozývali sa všelijaké pazvuky, ako sa snažili rýchlo prehodiť na ľahší prevod a ja som sa pohodlne dostal do balíka. Znova prišla rovina a začali sme druhé kolo. Hneď v Purbachu nás trochu zablokovali dve autá a balík sa potrhal, takže na tom istom úseku ako po štarte som znova musel ísť na doraz, aby mi borci neutiekli. Ešte dobre, že som si to už ráno vyskúšal :-)

Do kopca mi to stále šľapalo a lekvárov som predbiehal, ale v tom 7% úseku som si povedal, že takéto sado-maso už nemusím a týmto kolom končím.Ešte aj môj dolomiťák niekde našiel formu a udržiaval si konštantný odstup, ktorý som nemohol zmazať. Asi ani nemusím spomínať, že v zjazde mi aj s niekoľkými ďalšími úplne zdrhol. Chytil som sa ale za jedným šľachovitým maníkom, ktorý ich chcel zrejme dobehnúť, a tak sme dosť dlhú dobu pod 40 asi ani neišli. Videli sme ich stále nejakých 80-100m pred sebou, no ani pri takejto rýchlosti sme ich nedobehli. Zato mňa skoro porazilo, keď sme chvíľu išli 47 km/h a zrazu nás predbehol chlapík a zaradil sa na špicu. Aha, no dobre. Nabudúce pôjdem autom. Keď som sa dostal na špicu ja, viac ako 35-37 som nedal, ale myslím že nikto za mnou sa nesťažoval. Aj keď tento úsek dal dosť zabrať mojim čínskym paličkám, ktoré mi narástli miesto nôh, hore tým druhým kopcom som im znovu bez milosti utiekol :-) Veď ja vám ukážem! Pred vrcholom som si už dal pozor, ešte som trochu pridal, rýchlo hodil veľkú pílu a švihom dole. Tentokrát mi už nezdrhli :-) Cestou som začal rozmýšľať, či predsa len neskúsim ďalšie kolečko, uvidím podľa toho ako sa rozhodnú ostatní, nakoniec to vyriešila náhoda. Myslel som si, že po druhom kole musia ísť všetci znovu cez štart, ktorý bol vnútri v dedine, a tak keď traja predo mnou začali odbočovať, išiel som aicky za nimi. Keď som sa ale obzrel, videl som ako ďalší ťahajú ďalej rovno po hlavnej. Nevadí, celkom som bol rád, že je koniec.

V cieli ma potešilo, že po vrátení čipu som si ako darček nemusel zobrať nejakú tašku na hygienické potreby (načo je to chlapovi, no nie?), ale v ponuke boli aj návleky na ruky, na nohy a pláštenka. Boli to síce zásoby z minulých rokov a nemali všetky veľkosti, ale aj tak som si vybral. Chvíľu som si ešte pokecal s chalaniskom z Trnavy a išiel sa najesť. Ale iba teoreticky. Keď som chlapíkovi ukázal lístky na jedlo, začal mi niečo vysvetľovať takým nárečím, že som rozumel každé piate slovo. Was? Vysvetlil mi to ešte raz. Was??? Už dosť naštvaný mi to vysvetlil do tretice, ale aj tak neviem či som ho správne pochopil. Tento lístok ti je na prd a na tento si môžeš vybrať jedlo za 2,50 EUR, ak chceš niečo iné, musíš si doplatiť. Okamžite sa aicky zapli socialistické reflexy. Čože? Doplatiť? A valuty? Ti šibe, nie? Ale veď za 2,50 tu máte len nejaký syr, ďakujem, to fakt nemusím. Už nič nepovedal, iba sa na mňa uškŕňal, tak som sa chvíľu na neho škeril aj ja, potom som tie lístky zahodil a išiel domov. Keby som pred chvíľou nevyfasoval návleky, možno by som bol aj nahnevaný, takto som sa iba celkom dobre pobavil :-)

Toto som zajazdil, keby som nebol lenivý pes a pred cieľom trochu zašpurtoval, mohol som byť o fantastické 2 priečky lepší :-) Na prvého som stratil 24 min., to dúfam nie je veľa, čo? Veď v nedeľu po zobudení sa za takú dobu nedokážem ani vyhrabať z postele :-))

Odjazdená trasa: 78,97 km
Čistý čas: 2:31:52 h.
Priemerka: 31,20 km/h
Maximálka: 63,59 km/h
Priemerná kadencia: 79 ot./min
Poradie: 100 z 255 klasifikovaných, v mojej vekovej kategórii 50 z 96

Fotiek mám stále menej a menej, ale pri tej rýchlosti som nechcel zbytočne riskovať, aj keď fotka v páde by mohla byť dosť akčná. A do kopca zase fotiť niekedy veľmi neide.
http://picasaweb.google.com/dusky69/LeithaBergRadmarathon2008