Bratislava – Jasná 2009
- Napísal: Marián Dluhý
- Published in Cestná cyklistika
Tentokrát som sa rozhodol, že nebudem siahodlho a kvetnato opisovať vlastné zážitky z viac ako 14 hodinového dňa stráveného na bicykli, ktoré by sa aj tak veľmi podobali na tie, o ktorých som na našich internetových stránkach už písal ja alebo iní kolegovia z tímu SportReport. Príslušné reportky si koniec-koncov môže každý prečítať sám a zároveň urobiť si obraz o tom, ako to v onen deň 315 km maratónu zvyčajne chodí a vyzerá. Vlastné pocity si nechám pre seba.
Letmo by som skôr zhodnotil akciu z takého nášho, neVIPovského, možno trocha štatistického pohľadu bežného radového účastníka cyklomaratónu a poskytol zopár osobných postrehov a skúseností.
Registrácia a štart
Je úplne evidentné, že aj vďaka medializácii podujatia prostredníctvom rádia s celoštátnym pokrytím a vysokou počúvanosťou (zámerne nepíšem počúvateľnosťou), ktoré bolo zároveň jedným z hlavných sponzorov podujatia a jeho splnomocnená redaktorka prisľúbila partnerstvo aj pre ďalší ročník, sa prihlásilo nadlimitne veľa maratónuchtivých cyklistov. Nepochybne však, dlhoročná tradícia a dobrá reputácia organizátora spolu s referenciami účastníkov minulých ročníkov tohto podujatia majú na tejto skutočnosti tú podstatnú zásluhu.
Bohužiaľ, ako vysvetlil neskôr Efa, počet je limitovaný rôznymi okolnosťami. Jednou z nich je ubytovacia kapacita hotelov v mieste cieľa, teda v Jasnej. Napriek tomu sa mi zdá, aspoň podľa mojich pozorovaní z posledných 5 ročníkov, ktorých som sa zúčastnil, že bol dosiahnutý „plný stav“. Údajne až okolo 220 ľudí!
Registrácia už tradične prebieha v popoludňajších hodinách v predvečer štartu podujatia na Zlatých pieskoch. Časový rozsah a miesto sa zdajú byť vyhovujúce. Keby som sa ale registroval sám, asi by sa mi príliš nechcelo čakať v tej dlhej rade pred drevenou kolibou, možno aj hodinku. Pre nás pezinčanov túto službu zabezpečil sám náš „preceda“ a tak sme si sponzorské zeleno-čierne dresy Merida prebrali pri kufri jeho auta bez čakania. Asi má tam vo vnútri búdy nejaké známosti…
Trasa, priebeh podujatia a občerstvenie
Trasa cyklomaratónu je až na drobné úpravy prakticky rovnaká počas celej histórie. Je navrhnutá tak, aby v cieli pri Juhiorhoteli v Jasnej ukazovali cyklokompjútre s im vlastnou toleranciou okolo 315 km, čo je vo veľmi dobrej zhode so skutočnosťou. Veľmi pozitívne, aspoň z môjho pohľadu, sa na trase podpísala úprava z pred dvoch rokov, kedy sa namiesto úseku starej vymletej betónky Senec – Sládkovičovo po E571 jazdí tento úsek cestou III. triedy cez Recu, Veľký Grob a Pusté Uľany. Je oveľa zaujímavejší aj pre tú skutočnosť, že v čase prejazdu pelotónu týmto úsekom možno pozorovať nádherný východ Slnka (ak nie je zamračené) a okolitú scenériu v rannom svetle s dlhými tieňmi, ktorá vyťahuje fotoaparáty z vrecák dresov. Spravidla sa však tadeto jazdí aj pri najnižších denných teplotách.
Diaľničný úsek od prvej občerstvovacej stanice pri prvej čerpacej stanici za odbočkou zo Serede na Nitru je aspoň pre mňa absolútne nezaujímavý, až nudný. Možno je to aj preto, že tadeto často jazdím autom. Nebyť niekoľkých hupiek a miernych tiahlych stúpaní na prekrvenie nôh, nie je o čom rozprávať. V tejto časti však nie je iná rozmuná alternatíva. Svetlým miestom sú iba prejazd mostom cez Váh a ešte zjazd do Nitry, kade sa bežne jazdí cez 50 km/h.
O niešo lepšie pôsobia hupáčiky za Nitrou smerom k druhej občerstvovacej stanici na čerpacej stanici oproti motorestu Zubor. Tu už je potrebné byť perfektne bdelý a plne sa sústrediť na harmonikový alebo ak chcete žuvačkový efekt pelotónu, ktorý sa prejavuje prakticky počas celej trasy. Zásadnou chybou je doťahovať medzery čela pelotónu, ktoré sa vytvoria v zjazdoch, pretože potom sa dolu kopcom bláznivo ťahá a horekopcom zasa kŕčovito brzdí, pričom tak vzniká nejedna kolízna situácia. Z týchto dôvodov my pezinčania jazdíme prevažne v zadnej časti a bez doťahovania dier, pretože rovnomernou efektívnou a energeticky úspornou jazdou sa vždy darí bez akýchkoľvek problémov držať balík pohromade.
Jednou z najkrajších častí trasy vôbec je jazda oproti toku Hronu cez Kozárovce a ďalej na Hronský Beňadik, Novú Baňu, Rudno nad Hronom až po Žarnovicu. Svieža zelená okolitej, mierne zvlnenej krajiny je balzamom na oči i dušu, pritom fyzická námaha pri jazde v balíku je takmer zanedbateľná. Celkový dojem z Pohronia trocha zhorší opäť jazda po diaľnici medzi Žiarom nad Hronom a druhou občerstvovacou stanicou pri Hronskej Dúbrave, ale aspoň okolité lesy po oboch stranách údolím sa tiahnucej diaľnice pôsobia do zostávajúcich kilometrov úseku povzbudivo.
Aj ďalej vedie trasa po diaľnici cez Banskú Bystricu a končí stúpaním na Donovaly, kde je obedňajšia, dlhšia prestávka na doplnenie stratenej energie a relax do záverečných pár desiatok kilometrov cyklomaratónu. Už z diaľky je v smere trasy vidno, že sa pre účastníkov chystá prvá zaťažkávajúca skúška sily, vytrvalosti a psychiky v podobe dlhého stúpania s niekoľkými strmšími úsekmi cez 8 %, ktoré sa na povrchu s výbornou kvalitou asfaltu zdolávajú celkom dobre. Samozrejme, každému v rámci jeho vlastných možností.
Individuálny zjazd po prestávke do Korytnickej doliny ku zoradisku pred Jánošíkovou kolibou v Liptovskej Osade je vždy chladný, rýchly a bohužiaľ v posledných rokoch aj vďaka mnohým, stále sa rozširujúcim a prehlbujúcim dieram na vozovke sa na mnohých úsekoch stáva čoraz viac nebezpečným. Aj z tohto dôvodu sa tu jazdí samostatne. Napriek tomu som videl cyklistu, ktorý škrtol takúto dieru oboma kolesami, no našťastie to pri tej vysokej rýchlosti ustál a nič vážne sa nestalo.
Záverečný úsek maratónu, ktorý tvorí po zoradení sa najprv mierne klesanie do Ružomberka a potom „18-kou“ smerom na Liptovský Mikuláš popri Partizánskej Ľupči a Gôtovanoch a ďalej Demänovskou dolinou až do cieľa sa jazdí po cestách dobrej kvality, ale opatrnosti nie je nikdy nazvyš. Horský vzhľad okolitej krajiny, členitejší profil trasy, únava z odjazdených kilometrov mnohým odoberá na ostražitosti, ale vidina približujúceho sa cieľa aktivuje v žilách látky stimulujúce radosť a dáva posledné zvyšky energie do celý deň trvajúcej námahy.
Po odjazde z parkoviska v Jasnej začína posledných 8–9 km cyklomaratónu Demänovskou dolinou, ktoré z mierneho stúpania na úpätí prejdú do záverečných 2.5 km od Záhradok k celkom výživnému takmer 10 %-nému až skoro po samý cieľ pred Juniorhotelom. Toto je, ako hovorí Efa, „čerešnička na torte“.
Veľmi stručne skonštatujem, že občerstvenie je vcelku dostatočné, obsahuje dostatok objemu i energie a taktisto pitný režim počas celého dňa nie je problém udržať na potrebnej úrovni, ako je každý zvyknutý. Obed by mohol obsahovať okrem cestovín aj polievku, vývar, ako to bolo v minulom roku, ale z dôvodov obmedzených financií to už bolo pravdepodobne nad únosný limit organizátora. Napriek tomu však bolo počas občerstvenia a tiež v samotnom hoteli počuť hlasy, ktoré by prijali aspoň v limitovanom množstve nemäsovú, energeticky porovnateľnú stravu.
Čas na občerstvenie, doplnenie tekutín i energie je, myslím, na všetkých občerstvovacích staniciach primeraný a dostatočný, rovnako ako aj vybrané miesta a vzdialenosti medzi nimi vzhľadom k potrebám cyklistov.
Cieľ, beseda a návrat domov
Prejazd cieľovou slavobránou pred Juniorhotelom v Jasnej na vlastných kolesách je pre každého účastníka cyklomaratónu naplnením jednej z osobných mét, je to zúročenie prípravy, ktorú podstúpil. Každému určite dobre padnú slová „Vitaj v cieli“, „Bravó“ a gratulácie od organizátora alebo spolujazdcov, či známych. Dostaví sa pocit z dobre vykonanej práce a príjemne stráveného dňa v spoločnosti ľudí s podobným postihnutím, či diagnózou „extremely bikepositive“, umocňujúci sa diskusiami a zábavou vo večerných hodinách pri bare alebo inom spoločenskom zariadení poskytujúcom zdroj tekutín s koncentrovanými OH- skupinami.
Peknou tradíciou je zhodnotenie príprav a priebehu podujatia, ocenenie účastníkov i samotných organizátorov, sponzorov a ľudí, ktorí sa zaslúžili o zdarný priebeh. Rozsah je výhradne v kompetencii hlavného organizátora.
Okrem toho je vždy zaujímavé stretnúť sa, spoznať alebo sa povypytovať na život a zážitky niekoho výminočného. V tomto roku nás svojou aktívnou účasťou v pelotóne aj na besede poctil aj náš najznámejší a momentálne, dovolím si povedať najlepší slovenský horolezec Jozef Kopold, ktorý v posledných rokoch za krátke obdobie zdolal alpským štýlom niekoľko himalájskych osemtisícoviek. Zároveň si osobne cením na takomto podujatí prítomnosť významných ľudí z politiky, diplomacie, či športu, ktorí ukázali, že sú tiež iba ľudia, majú svoje záujmy a koníčky, ktorým takisto venujú istý kus času zo svojho náročného programu ako každý z nás. Tiež boli s nami.
Spiatočná cesta býva vždy kapitola sama o sebe. Mnohí odídu po vlastnej osi alebo vo vlastnej réžii. Doteraz som sa vždy vracal domov dopravou, ktorú riešil organizátor (autobus a auto, ktoré vezie bicykle). Za uplynulé roky mojich skúseností musím bohužiaľ skonštatovať, že táto fáza je organizačne najslabšie zvládnutou. Pred samotným odchodom nastane vždy chaos, nikto poriadne nevie kedy, kade a kam pôjde, organizátor hovorí jedno, šoféri niečo iné, medzi tým sme my a musíme sa zorientovať, aby sme vôbec odišli. To väčšinou hodnú chvíľu trvá, no napokon sa to nejako utrasie a tak s oneskorením vyrážame. V tomto roku sme mali navyše smolu, že autobus sa pokazil už pred Donovalmi a so zdržaním vyše 3 hodín sme po deviatej večer dorazili konečne a šťastne na Zlaté. Na druhej strane iba vďaka šoférovi autobusu, jeho kontaktom a zručnosti sa mu podarilo vymeniť prasknutú hadicu vodného okruhu chladenia, ktorú mimochodom nemal medzi hromadou náhradných dielov so sebou. V relatívne rozumnom čase v nedeľu poobede spojazdnil autobus a dopravil nás domov.
Možno by stálo za to, keby organizátor ešte v priebehu príprav podujatia urobil program aj pre fázu odjazdu účastníkov z Jasnej domov; hlavne pokiaľ sa jedná o presné a jednoznačné inštrukcie pre šoférov a informovanie účastníkov maratónu spolu s jasným označením vozidiel, ich odchodu, trasy a podobne.
Organizácia jazdy a bezpečnosť
Po všetkých stránkach takmer na profesionálnej úrovni. To takmer súvisí iba s tým, že u profíkov sú komunikácie prejazdu pelotónu kompletne uzavreté v oboch smeroch. Na tomto podujatí je iba obmedzená rýchlosť jazdy motorových vozidiel v smere jazdy pelotónu, teda ide len o jeden jazdný pruh.
Oproti minulým rokom, keď o bezpečnosť účastníkov dbali okrem príslušníkov Polície SR v označených vozidlách a sprevodných vozidiel organizátorov (sanitka, vozidlá mechanikov, zberný autobus), prípadne dobrovoľníka na motorke Citróna (pozdravujem), hlavne na bycikli jazdiaci sám Efa a jeho pomocníci s píšťalkami, tentokrát bola zabezpečená trojicou motocyklistov, ktorí prísne a nekompromisne plnili pokyny organizátora. Miestami až príliš agresívne, čím vznikali kolízne situácie. Keby si všetci účastníci na bicykloch uvedomili a osvojili organizačné pokyny pre jazdu v dvojstupe, vôbec k tomu nemuselo dochádzať. Priznajme si, nepríjemné situácie vznikali hlavne z dôvodu našej vlastnej nedisciplinovanosti, takže z môjho pohľadu akceptujem a oceňujem prácu týchto ľudí, aj keď sám som sa párkrát počas jazdy ocitol v kritickej situácii tesne pred motorkárom. Na druhej strane, hnali nás až príliš na krajnicu, ktorá bola na mnohých úsekoch vo veľmi zlom stave, prípadne sa tam nachádzali prekážky, ktoré v jednom prípade spôsobili nepríjemný pád a teda aj koniec jazdy nášho tímového kamaráta Dušana.
Vhodné by bolo riešiť vzniknuté situácie priamo v reálnom čase, teda vyžaduje to prijať istý rozumný kompromis medzi príkazmi a nariadeniami organizátora a stavom, kvalitou a aktuálnymi okolnosťami z pohľadu účastníka na bicykli.
Počasie
Poveternostnú situáciu je možné s vysokou presnosťou na konkrétny deň predpovedať, bohužiaľ, iba na pár hodín, resp. dní vopred. Počasie často rozhoduje o pohode na cyklomaratóne a štatisticky je jasné, že v dlhšom časovom horizonte sa budú striedať horúce a suché dni maratónu s dňami mokrými, chladnými, či veternými. Vďaka polohe Slovenska, jeho klimatickým podmienkam v danom ročnom období a času, kedy sa tradične koná tento cyklomaratón je takmer jasné, že sa prejavuje (cca od Medarda, 8.6.) monzúnový charakter počasia. V našich zemepisných šírkach samozrejme nedosahuje charakteristické znaky monzúnov známych z Východnej a Juhovýchodnej Ázie, avšak je treba počítať s premenlivým, často veterným počasím obohateným o zrážkovú, či dokonca búrkovú činnosť. Výnimkou nie sú ani tropicky horúce alebo extrémne chladné dni.
Vetry v tomto období prevládajúce nad našim územím sú hlavne severných až západných smerov, často s vyššími rýchlosťami v nárazoch. Z tohto je zrejmé, že pri smere trasy maratónu (východným až severovýchodným smerom) nám väčšinou vietor pomáha, až na úseky, ktoré sú orientované proti smeru vetra (napr. Zvolen – Banská Bystrica – Donovaly – Ružomberok).
Tento ročník možno charakterizovať z hľadiska počasia ako príjemný, bez zrážok, s vetrom priaznivých smerov, ale nižšou priemernou teplotou, ktorá sa pohybovala iba niekde okolo 17 °C, čo je z pohľadu celkovej dĺžky trasy na celodenný „výlet“ trochu málo. Niektorým to však napriek tomu aj tak vyhovovalo a prešli celú trasu od štartu v Bratislave, kde bola ráno teplota sotva 10 °C v letnej garderóbe.
Ak ste vydržali čítať až potiaľ, som rád, že vás môj príspevok zaujal, možno ste sa niečo dozvedeli, možno máte iný názor alebo iné postrehy. Ak je tak, neváhajte prispieť svojimi komentármi. Možno takto oslovíme nových záujemcov o prezentáciu cyklistiky ako masového športu týmto spôsobom a možno takto aj získame záujem potenciálnych sponzorov, čím pomôžeme organizátorom pri realizácii ich plánov do budúcnosti.
Neskromne si dovolím vyjadriť presvedčenie, že cyklomaratón Bratislava–Jasná, s akýmkoľvek menom hlavného mediálneho partnera, je tak trocha aj maratónom nás všetkých, čo sme sa zúčastnili a pravidelne zúčastňujeme už dlhší čas.
Pri zdraví a šťastí sa teším na ďalší ročník tejto vydarenej cyklistickej akcie.
Veľa zdaru čistému športu!
jeden exaktny udaj tam chyba - pauzy trvaju spravidla 40minut a vtedy je poskytnute obcerstvenie. ano aj pivo bolo;-)