Na tieto preteky som sa spočiatku tešil, ale s blížiacim sa termínom štartu som bol čoraz nervóznejší. Ani neviem, či ma viac mátalo nešťastie z minulého roka alebo strach z rýchlych presunov po asfalte, kde som sa dosť bál to rozpeckovať. Lakte a kolená si veľmi dobre pamätajú ako chutí lízať tvrdý asfalt. Raz ma tam vtedy vynieslo. Len, len, že som to zvládol... V piatok, deň pred pretekmi som večeral nejaký prívarok a dve vajcia. Nie vlastné... :-) Keď som ich jedol, behali mi hlavou rôzne myšlienky, čo to spraví s vetrami. Reku, keď bude treba, vytiahnem na trati aj nešportové ťahy. Len nech vietor nefúka zozadu...
V sobotu ráno nás už vezie náš nehrajúci kouč do Duchonky. Z Hlohovca cez Ripňany je to veľmi zaujímavá, technická cesta. Húpačky, zákruty, makom olemované polia. Pekné to bolo. V protismere nás míňa nejaká škoda 105 s cesťákmi na streche a bliká sprisahanecky na nás. ;-)
"Asi tiež idú na nejaké preteky." smejeme sa.
Pred Duchonkou sme zastavili, malý Marek neocenil tú pestrú jazdu a bolo mu dosť šoufl. Tak sme zatiaľ s Jurom pofotili Topoľčiansky hrad, resp. to, čo z neho zostalo a vyrazili sme do samotného dejiska pretekov.
Ešteže sme prišli medzi prvými a mohli zaparkovať na normálnom parkovisku. Na prezentačke sa ma slečna pýta na doklad o zaplatení. He, voptimistka! Si myslia že v dobe E-bankingu budem stepovať na pošte so šekom, ako nevoľník. Nekompromisne som trval na tom, že to bolo hradené prevodom a basta. Nakoniec povedala O.K. a už si s Jurom vykračujeme s igelitkami, ako mongoli po nákupe.
Počasie vyzeralo prijateľne, tak som sa rozhodol, že prezujem zadné koleso. S týmito traktorákmi by to išlo po suchom teréne dosť blbo. Vyťahujem nový plášť semislick Michelin Wildgrippen Country. Uvidíme ako to pôjde, žrebče. Ešte ma Juro trocha zahanbil, keď mi vysvetloval symboly šípiek na plášti. :-) Mňa - starého mazáka bude poučovať nejaký ani nie ročný MTB holobriadok?
Read more: Útek z Horala 2002