Dlho, dlho sa čakalo na zlatý klinec MTB cyklosezóny. Predminulý rok sme to prešli s odretými ušami, minulý rok sme zdrhli priamo zo štartu, priam by som povedal, zubatej z lopaty, ale teraz bolo jasné, že ideme. Podmienky vyšli presne tak, ako som už na jar tušil.
Najväčší problém mi bude robiť pravdepodobne moja premiéra na SPD. Kúpil som si ich na horák toť nedávno a veruže mi to nie je úplne jedno. Radšej to s chalanmi ani nerozoberám. Musím ísť celý čas riadne opatrne. A už vôbec sa s tým nebudem chváliť na štarte. Dám si dozadu značku akú vozia na autách začiatočníci. Trojuholníček symbolizujúceho vodiča v zábehu. :-)
Na štarte vidím, že sa postavila celkom slušná hromada bikerov. Medzi nimi aj Ľubo, ktorý si vraj pred týždňom nabil držku v zjazde. Má ofačovaný lakeť a zápästie.
Večer keď som ho videl na recepcii ubytovne, tak som si myslel, že ide aspoň kategóriu Lejzi. To je tak pre jeho súčasný zdravotný stav len tak-tak absolvovateľné. Ale keď ho vidím, že štartuje s nami, nie je mi všetko jedno. Okolo ide Braňo P. a veselo sa pýta JM, na koľko defektov sa teraz cíti. O jeden menej ako on? To som zvedavý, ako si to títo dvaja medzi sebou na trati rozdajú.
Miloš vraví, že si netrúfol vziať digitál a tak otravuje týpka neďaleko, nech nás, chlapcov z Brátislávy, odfotí so starou dobrou klasickou hrčou. Taká malá gruppenfotka. Ešte pribehne aj JM a pohotovo cvakne to, čoho nie je uspokojivo neschopný týpek schopný vykonať. :-)
V poradí už štvrtý ročník najťažšieho maratónu na Slovensku sme sa vybrali absolvovať v už osvedčenej zostave s Bobom a Citrónom. Aj keď sa mi pomaly ale isto začínajú prejedať slovenské maratóny, s Horalom je to iné. Horal, to je výzva, ktorej stále nedokážem odolať. Aké to bude tento rok? Nezahyniem od tepla pri stúpaní na KH tak, ako v minulom ročníku? Nuž nakoniec sa ukázalo, že počasie síce všeobecne nepriaznivé tohoročným maratónom (nepamätám veru toľko blata), sa postaralo o teplotne podnormálny ale za to pre moje bajkovanie určite príjemný deň. Škoda len, že v piatok ráno sa popod Tatry prehnala silná búrka a za chvíľu nakydala hojne vody, tá sa už, bohužial, nestihla vsiaknuť a tak sobotné ráno kaluže pred hotelom Zenit dávali jasne najavo, akéže to dneska bude. Bobo na seba po skúsenosti zo Salzkammergutu nahadzuje jednu vrstvu za druhou a ja sa nestíham diviť ako v tom vydrží celý deň. Ja zase asi v zatmení zmyslov som si do Svitu doniesol len dresy s krátkymi rukávmi a šušťák, takže mám obavu, či ma na KH nezdolá kosa.
- Kedy mame najblizsi maraton? 
Vyrazili sme z mesta hore na Červenú Studňu a tam odbočili na Vyhne dole. Zastavili sme sa na chvíľu pri vodnom rezervoári ktorý práve vypúšťali.
Pre veľký úspech sme si s Citrónom zopakovali výlet na Bukovú s tým, že ta aj nazad ideme po lese. Zároveň pohľadáme obchádzkovú verziu Taricových skál a konečne nájdeme obchádzku Čmeľku a Skalnatej. Vedľajší cieľ je nájsť kompletne zjazdnú trať po celej dĺžke.
O ôsmej sme vyrazili cez Vajnorskú dolinu hore na Biely kríž. Už ma všetky známe cesty na Biely kríž prestávajú baviť, preto táto zmena. Pri prameni Vydrice si Citrón vylieva "kejmla", lebo je cítiť Domestosom, ktorým si ho čistil. Ani čistá pramenistá voda neprerazila hnusnú chuť, ktorú "kejml" vydáva.
Vtip o slovákovi na niagarských vodopádoch ma napadol, keď sme s Citrónom v sobotu ráno o 6:45 prechádzali cez turisticky atraktívny úsek trate nad Bad Goisern - Ewige Wand. Lesná cestička sa tam zarezávala do skaly a poskytovala úžasné výhľady okolia. A keď sme sa naraz vnorili do úzkeho tunela vyrazeného do skaly, mali sme dosť a už sme len kričali to isté ako tamten pri Niagarských vodopádoch. 
Lepší podtitul pre tento maratón jednoducho nie je. Prečo? Vyšlo počasie, skvelé občerstvovačky, dobré zabezpečenie súťažiacich a trať bola úúúúplne super. Za najlepší prínos pre pretekárov, ktorí si chceli trať vychutnať, bola možnosť individuálneho štartu. To znamená, že po odštartovaní hlavného balíka o 9:00, bolo možné odštartovať v priebehu 9:30-10:00 kedykoľvek. Myslím, že kto zvolil túto možnosť, urobil len a len dobre. Minimálne sa vyhol každoročným zápcham na náročnejších úsekoch trate. 
V týždni mi poslal JM mail, kde sa vyplakával, ako sa nemôže pozerať že je vonku pekne a on si musí doma šunky válať. Že či nepôjdeme cyklosezónu dáko uzavrieť.
Tak a je to tu. Vrchol sezóny. Mnohými ospevovaný a mnohými kritizovaný, každopádne budiaci rešpekt. "Krejzi" kategória tohoto maratónu má tento rok 122 km a 3400 metrov prevýšenia. Stúpanie zo Šumiaca na Královu holu, to je vyše tisícmetrové prevýšenie na 12 tich kilometroch, končiacich pár metrov pod hranicou 2000 m.n.n. Pre nás amatérov proste PÁN MARATÓN. 
Read more: Horal 2004